Pravdupovediac, ani neviem, ako začať. Aj keď mám iba 44 rokov, stále nedokážem porozumieť niektorým udalostiam a ľuďom v mojom najbližšom okolí. Raz sa totiž v našej rodine stala fakt nepochopiteľná vec, ktorá ma hlboko zranila a poznačila. Rozhodla som sa, že vám o nej napíšem.
Manželova sestra Betka sa mala vydávať. S jej priateľom tvorili pár už niekoľko rokov, a teda sa to od nich aj očakávalo. Keď sa zasnúbili, veľmi som sa z ich spoločného šťastia tešila. Boli sme si totiž pomerne blízke, aj keď Betka, ako každý človek, mala svoje muchy. Celú prípravu na jej veľký svadobný deň som absolvovala s ňou.
Spolu sme vyberali svadobné šaty, vymýšľali program na hostinu, ochutnávali koláčiky. Aj výzdobu sme ladili tak, aby mal vysnívaný svadobný deň len krôčik k dokonalosti. Veľmi ma to bavilo a navyše som si myslela, že sme sa s Betkou o to viac navzájom zblížili. Očividne som sa však mýlila.
Ostával už len týždeň do svadby, keď mi zrazu cinkla správa na mobile, že si moja švagriná a čochvíľa nevesta jednoducho neželá, aby som sa zúčastnila jej svadby. Žiadala, aby prišiel iba môj manžel, čiže jej brat. Absolútne som tomu nerozumela. Snažila som sa zistiť, prečo sa tak náhle rozhodla, avšak na správy mi neodpisovala, telefón nedvíhala a manžel rezignovane povedal, že on sa do toho miešať nebude a že je to sestrina voľba.
Dokonca som ako taká chudera sadla do auta a išla k Betke domov, aby sme si to vysvetlili. Stadiaľ ma však jej budúci manžel pekne krásne odprevadil späť k autu. Vraj nemám robiť drámu a že už som v rodine narobila dosť zla.
Preplakala som doma niekoľko hodín. Veď som vôbec nedostala žiadnu odpoveď ani vysvetlenie. „Prečo ma takto odpísali? Čo zlé som urobila?“ pýtala som sa samej seba dookola so slzami stekajúcimi po lícach.
Manžel na svadbu išiel spolu s našou dcérou. Podľa fotiek sa očividne dobre bavili. Ja som zostala sedieť doma na gauči, tupo som hľadela na stenu a spytovala si svedomie. Od spomínanej udalosti, ktorá mala pre mňa mimoriadne trpkú príchuť, prešlo už takmer osem rokov. So švagrinou sa nestretávam a dodnes neviem, čo zlé som vlastne urobila. Je to však jej rozhodnutie a už som sa ho naučila prijať.
Zdieľať na