Pravdivý príbeh: Nasťahovali sme sa do nového domu, diali sa v ňom hrôzostrašné veci!

Strašidelný dom

Z môjho vlastného domu ma vyhnal duch (Zdroj: GettyImages)

Volám sa Gabika a môj manžel je Vlaďo. S manželom sme celý život túžili po domčeku. Mali sme šťastie, že sme nemuseli kupovať pozemok, ten sme dostali darom od svokrovcov. Akonáhle sme zhromaždili ako-taký obnos peňazí, požiadali sme v banke o hypotéku a mohli sme začať stavať. Boli sme mladý pár, ktorý mal mnoho snov o tom, ako bude ich domov vyzerať. To, čo sa nám však dialo, sme si nepredstavovali ani v najhoršom sne.

Postaviť dom nám trvalo necelé tri roky. Počas toho sme sa stretávali s tým, že nič nešlo podľa plánu. Raz sa pokazilo to, potom zase ono. Na prvú noc v dome si však pamätám úplne presne. Nemali sme v ňom skoro žiadny nábytok okrem kuchynskej linky, starého gauča a matraca, na ktorom sme spali. Nevadilo nám to, veď všetko zariadenie príde časom.

V dome však bola kvôli tomu nepríjemná ozvena. Zo začiatku sme sa aj smiali, že ako keby sme na seba kričali do studne. Po našom prvom milovaní v novom dome sa odišiel Vlaďo do kuchyne napiť vody. Zakričala som na neho, nech donesie pohár vody aj mne. Namiesto odpovede som však počula akýsi ženský smiech. Taký nepríjemný, ako keby sa niekto smial do veľkej plechovky. Hodila som to za hlavu, neriešila. Zaspali sme a ja som na incident zabudla. Život pokračoval ďalej. Chodili sme do práce a pomaly sme si zariaďovali dom.

V jeden deň však musel zostať Vlaďo dlhšie v práci. Nevadilo mi to, zapla som si rádio a dala som sa do vybaľovania kuchynského riadu a náradia. Rádio však začalo nepríjemne šušťať, ako keď prelaďuje frekvenciu. V tom čase sme nemali ktovie aké vymoženosti a technológie. Skúsila som ho preladiť, ale keď to nešlo, tak som ho jednoducho vypla. Vrátila som sa späť do vybaľovania, keď mi spadol na zem hrnček a rozbil sa. Bol to môj obľúbený a zarmútilo ma to. Sama som si nahlas pre seba zanadávala a povedala, či mi toto bol čert dlžen. V tom sa ozval opäť známy ženský smiech.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
Augustový HOROSKOP poteší vaše bruško aj črevá: Čo doplniť a ktorým jedlám sa oblúkom vyhnúť?

Nabehla mi husia koža a zrazu som mala pocit, že v dome nie som sama. Zakričala som, či je tam niekto?! Počula som zreteľnú odpoveď nie a ten hnusný smiech. V tom zaštrngotali kľúče v zámke. Krvi by sa vo mne nebolo dorezalo. Bol to však Vlaďo. Všetko som mu vyrozprávala, ale neveril mi. Opäť bol pár dní pokoj. Zhruba po týždni som sa v noci zobudila. Neviem to vysvetliť, ale mala som pocit, že sa niekto na nás pozerá od dverí. Čierny fľak sa priblížil k nášmu matracu. Okamžite som skríkla a buchla do manžela. Rozsvietil, skontroloval dom, ale nikoho nikde nebolo. Nevedela som si to vysvetliť.

V dome sa začali diať aj iné čudné veci. Samozrejmosťou boli fľaky na čerstvo vymaľovaných stenách či rozhádzané vankúše z gauča. Často som počula nezrozumiteľnú reč alebo ten odporný smiech. Nezmenilo sa to ani po tom, čo som zistila, že som tehotná. Práve naopak. Nepríjemné situácie sa stupňovali. Možno to bol stresom, avšak naše dieťatko som potratila. Dom sme dali vysvätiť, skúsila som rôzne babské recepty na odháňanie duchov, nič nepomohlo. Vrchol prišiel v momente, keď bol manžel v kuchyni a ja som vedľa v spálni ukladala do skríň oblečenie.

Prišiel za mnou, nahnevaný, či som mu na smiech. Nerozumela som tomu. Vraj sa ma niečo spýtal a jedinej odpovedi, ktorej sa mu dostalo, bol ženský smiech. Márne som sa mu snažila vysvetliť, že to je ten smiech, čo zažívam aj ja. Asi musel na vlastnej koži pocítiť a zažiť to, čo som ja prežívala niekoľko mesiacov. Ktovie.

Pri nosení vecí do pivnice, spadol zo schodov. Bol sám doma, ja som bola akurát v potravinách. Pri páde si zlomil nohu a kričal o pomoc. Podľa toho, ako mi to neskôr sám opisoval, počul len ženský smiech a z nezrozumiteľnej reči vydedukoval iba slovo smrť. Veľmi sa bál. Vraj cítil, ako niekto chodí okolo neho. Bol to zvláštny smrad a chlad.

👉 MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ:
V septembri je najvyšší čas pripraviť svoj šatník na chladné dni: HOROSKOP vám prezradí, v čom zažiarite!

Keď som ho našla v pivnici, plakal. Niečo alebo niekoho som v tej miestnosti cítila aj ja. Pomohla som mu vstať a zaviezla ho do nemocnice. Všetko mi po ceste vyrozprával. Z nemocnice sme odišli k mojim rodičom. Do toho domu sme sa viac nevrátili. Ešte v ten rok sme ho predali. Odvtedy sme podobné situácie nezažili a viac sme sa o nich s manželom nerozprávali. Nevedia o tom ani naše deti, ktoré sú už dospelé. Je to tajomstvo, ktoré si so sebou zoberieme asi až do hrobu.


Zdroj: plnielanu.sk
Odporúčame