Možno ma za môj príbeh vysmejete a poviete si, že si za svoju hlúposť nič iné nezaslúžim. Dnes to viem aj ja. Verte však, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy. Volám sa Martin, mám 52 rokov a pochádzam z východného Slovenska. Myslím, že s mojou rodinou sme ešte pred tromi rokmi patrili k priemernej slovenskej domácnosti. Nemohli sme si vyskakovať, ale nemuseli sme ani živoriť. Skrátka, priemerná rodina.
Až kým neprišla korona. Áno, presne tá, o ktorej už takmer nikto nehovorí a o ktorej ani nikto nechce počuť. Nevyhla sa ani nám na jeseň 2020. Zatiaľ čo ja a moje dve deti sme ju zvládli celkom dobre, manželka skončila na niekoľko týždňov v nemocnici. K tomu sa jej neskôr pridružili aj iné ochorenia. Dodnes je na PN a nevládze pracovať.
Kedysi pôsobila ako kuchárka vo vývarovni a viete, ako to chodí. Na papieri mala, že tam pracuje 2 hodiny denne a zvyšok dostávala na ruku. Takíto nenažranci sú majitelia toho podniku, ktorý aj tak medzitým skrachoval. Zdravie je najcennejšie, viem to. Avšak keď prídete o oba zdroje príjmu, položí vás to. Presne ako píšem, prišiel som aj ja o zamestnanie.
Z úspor sa dalo vyžiť pár mesiacov, ale potom… Aj keď som sa veľmi snažil, nepodarilo sa mi dodnes zamestnať sa. Mal som pár brigád, avšak nič viac. V našom regióne nie je práca. Prvoradé bolo pre mňa zaplatiť hypotéku, aby sme neprišli o strechu nad hlavou. Následne nakŕmiť manželku a dve deti. Keď sa mi minulý rok na jeseň naskytla príležitosť privyrobiť si na jednej stavbe, nepovedal som nie.
Nadrel som sa ako kôň, ale tešil som sa, že konečne si poriadne zarobím a doprajeme si aspoň málo. Výplatu som mal dostať v januári 2022. Aj preto som sa rozhodol, že si zoberiem ešte jednu rýchlu pôžičku, aby som mohol dopriať deťom aj manželke ako-tak pekné Vianoce. Nebolo to veľa, iba 500 eur. Hovoril som si, že veď hneď v januári dostanem peniaze a vrátim to.
Vianoce sme mali naozaj pekné. Kúpil som obom deťom pár darčekov, dopriali sme si aj výdatnú štedrovečernú večeru. Problém však je, že moja výplata v januári nedorazila. Ani v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch. Doprosoval som sa, neskôr si však muž, ktorý mi mal dať peniaze, zmenil číslo. Neviem kde býva a nemali sme ani podpísanú zmluvu, spravodlivosti sa tak nedovolám. Keďže mi neprišli peniaze a novú prácu som nezohnal, k dlhu sa pridali úroky.
Naše dlhy sú už dnes na úrovni niekoľko tisíc eur a sme v existenčnej kríze. Rodinu nemôžem opustiť, pretože manželka je takmer nevládna a deti len tak nenechám. Inak by som si odišiel privyrobiť do zahraničia. Neviem, ako dlho to ešte zvládnem. Viem však, že zatiaľ čo iní ľudia budú mať Vianoce plné hojnosti, my budeme odpojení od elektrickej energie a večer strávime pri sviečkach. Bez darčekov a poriadneho jedla. Ostáva mi len dúfať, že niečo dostaneme od susedov.
Zdieľať na