V detstve sme boli viac bití ako sýti. Mama to nemala s otcom ľahké od začiatku, ja so sestrou sme do tohto vlaku nasadli, keď už to bolo doma lepšie. Otec pil, bol to hulvát. S mojím príchodom na svet mu dala mama a jeho rodina na výber. Buď prestane, alebo ho vyhodia z domu. Jeho mama brala moju mamu ako vlastnú dcéru. Otec naozaj piť prestal, ale jeho novou vášňou sa stal hazard. Dokázal do noci mastiť karty s kamošmi u nás doma. Cez deň spal, v noci hral. Na maminých pleciach bolo všetko. Domácnosť, práca, starostlivosť o nás.
Naozajstné detstvo som zažila až keď sme sa presťahovali k starým rodičom. To už som končila základnú školu. Otec sa unormálnil, mama bola konečne vo väčšej pohode. Mohla som sa konečne v pokoji učiť a pripravovať na prijímačky, i keď moje slabé známky mi zabezpečili, že som si nemohla vyberať podľa toho, čo by ma bavilo, ale podľa toho, kam ma s mojím prospechom vezmú.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manžel žil v zahraničí druhý život, obral ma aj o naše dcéry
Strednú školu som ledva skončila, nebavilo ma to. Doma to opäť začínalo byť divoké. Rodičia mali starosti s mladšou sestrou. Nenapadlo mi nič lepšie, ako sa odsťahovať aj s mojím priateľom do podnájmu. Priateľ bol opak môjho otca. Bol rodinne založený a snažil sa o mňa postarať. I tak sme sa dosť hádali. Najčastejší dôvod boli peniaze. Žili sme veľmi skromne, na nájom sme si museli viackrát požičiavať. Nejaké lepšie vyhliadky do budúcnosti sme nemali. Rozhodli sme sa, že pôjdeme skúsiť šťastie do zahraničia.
Mesiac po príchode do Nemecka som zistila, že som tehotná. Zabezpečenie o rodinu ostalo na priateľových pleciach. Domov som sa nechcela vrátiť ani za nič. Narodila sa nám krásna a zdravá dcéra, ale boli to ťažké časy. Po večeroch som sa učila cudzí jazyk. Neovládala som poriadne ani slovenskú gramatiku. Tá nemecká bola hotová nočná mora. Po čase som si našla brigádu. Tešila som sa, že sa v reči aspoň trochu oťukám. Upratovačky sme však boli všetko cudzinky, skôr som sa dohovorila rukami nohami. Bola som ale rada, že aspoň do rozpočtu prispejem nejakou korunou.
V zahraničí som zistila, že priateľ nie je až taký dokonalý, za akého som ho pokladala. Síce nepil a nebil ma, zato si rád užíval spoločnosť starších dám. Nechcela som dopadnúť ako moja mama, ktorá si celý život myslela, že otca zmení. Po poslednom ultimáte som zbalila seba aj malú a od priateľa som odišla.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Kamarátka zarába v zahraničí, nad Slovenskom ohŕňa nos
Veľmi mi pomohla priateľka, ktorú som si ako jedinú v zahraničí našla. Bola to Slovenka, ktorá už dvadsať rokov bývala v Nemecku. Niekto ma musel mať veľmi rád, keď zariadil, aby sa naše cesty preťali. Na začiatku nás u seba dokonca nechala aj bývať. Vždy mi poradila, pomohla, čo som potrebovala.
Ja som vedela, že potrebujem a hlavne chcem lepší život pre seba a svoju dcéru. Zdokonaľovala som sa v reči, pracovala ako upratovačka a rozmýšľala, ako na to. Kamarátka mi navrhla prihlásiť sa do večernej školy a spraviť si kurz opatrovateľstva. Prišlo mi to ako sen. Ja, čo som na škole prepadávala a každý si myslel, že skončím s nejakým vyvrheľom odkázaná na sociálne dávky. Išla som ale do toho. Učiť sa bolo ťažké. Motivácia bola silnejšia. Zvládla som skúšky, prax a ako odmenu po tom všetkom, aj pracovný pohovor.
Pre niekoho je práca ošetrovateľky možno podradná. Mňa však baví a napĺňa, pretože pomáham iným. Navyše mám pravidelný príjem, vďaka ktorému môžem zabezpečiť pre seba aj dcéru slušný život. Nepotrebujem milióny. Aj tak sa cítim ako milionárka oproti tomu, ako sme žili v detstve. Hoci moja štartovacia čiara bola iná ako malo mnoho mojich rovesníkov, dobehla som ich, niektorých predbehla a dokázala som zvíťaziť nad nie vždy priaznivým osudom.
Objavte ešte viac zaujímavých článkov, receptov a videí!
Zdieľať na