Odmerajte si teplomerom svoju telesnú teplotu. Aká je? Pokiaľ teplomer ukazuje hodnotu vyššiu ako 37,0 °C a toto číslo nebude klesať ani nasledujúce dni, zbystrite pozornosť. Zvýšená teplota sa odborne nazýva subfebrília a môže byť indikátorom rôznych ochorení. Neberte tento príznak na ľahkú váhu, aby sa z počiatočného problému nevykľul ešte väčší.
Zvýšená teplota a horúčka
Rozdiel medzi týmito dvoma stavmi je jednoduchý. Pri hodnote nameranej v podpazuší od 37,0 °C do 38,0 °C hovoríme o zvýšenej teplote, nad 38,0 °C je to už horúčka. Pri hodnotách nad 41 °C – 42 °C už dochádza k zlyhávaniu organizmu. Ideálna teplota by sa mala pohybovať v rozpätí od 36,5 do 37,0 stupňa Celzia. U každého je to, samozrejme, individuálne. Je normálne, že nám počas dňa kolíše a nedrží si stále jednu a tú istú hodnotu.
Dôležité je tiež uviesť, že u väčšiny ľudí je najnižšia vždy ráno a najvyššia večer. Môže sa zväčšiť napríklad po telesnej aktivite, rozhorčení, alebo aj po pití kalorických nápojov. U žien má vplyv aj hormonálny cyklus a bez ohľadu na pohlavie môže byť dôvodom nadmerná funkcia štítnej žľazy. Portál medicalnewstoday.com uvádza, že niektorí ľudia si len ťažko môžu všimnúť, že majú zvýšenú teplotu. U iných sa však môžu vyskytnúť rôzne príznaky, napríklad: pocit tepla na dotyk, potenie, zimnica, triaška, bolesti hlavy, bolesť svalov, dehydratácia alebo všeobecný pocit choroby.
Záťaž na psychiku
Ak badáte už dlhodobejšie zvýšenie teploty, a to aj bez akýchkoľvek ďalších ťažkostí, je možné, že to bude pre vás záťaž na psychiku. Dôležité je sa v takomto prípade hlavne ukľudniť. Môže ísť o obrannú reakciu organizmu na rôzne choroby či zápaly. Jednoducho povedané, naše telo vtedy s niečím usilovne bojuje. „Keď imunitný systém zistí hrozbu, ako sú baktérie alebo vírusy, do krvi sa uvoľní látka známa ako pyrogén, aby sa dostala do hypotalamusu, ktorý reguluje telesnú teplotu,“ uviedla Diana Gall, praktická lekárka vo Veľkej Británii pre huffpost.com. Následne dodáva, že „keď hypotalamus zaznamenáva pyrogény, zvyšuje telesnú teplotu pri pokuse o zabíjanie baktérií a vírusov.“
Najčastejšie dôvody
Nárast teploty však môže signalizovať aj mnoho ochorení. Aké sú to?
Skrytý zápal: Jednou z odpovedí na subfebríliu je skrytý zápal v organizme. Ten sa môže nachádzať na mnohých miestach, od zubov až po vnútorné orgány. Môže ísť o zápal pľúc, priedušiek, stredného ucha, močových ciest a iných.
Infekcie: Najčastejšie ide o infekcie dýchacích alebo močových ciest. Pri tých prvých by bola mierne zvýšená teplota sprevádzaná ďalšími znakmi, ako je kýchanie, kašeľ alebo nádcha ako taká. Naopak pri močových cestách je sprievodnými príznakmi okrem teploty aj časté močenie, bolesť brucha alebo tmavý moč. Nemusíte sa báť. „Väčšina infekcií močových ciest sa dá ľahko liečiť antibiotikami. Lekár môže analyzovať vzorku moču a určiť presný typ baktérií spôsobujúcich infekciu, aby sa ubezpečil, že predpisujú správnu liečbu,“ uvádza portál medicalnewstoday.com.
Covid-19: Nárast teploty bez akýchkoľvek ďalších príznakov môže signalizovať prítomnosť koronavírusu. Odporúčame absolvovať PCR test. Zvýšená teplota môže v tele pretrvávať aj po ukončení karantény ako jeden z dlhodobejších následkov ochorenia. Travel health clinic upozorňuje, že ide o takzvaný long covid a postihnúť môže každého. Symptómy môžu pretrvávať aj viac ako 12 týždňov!
Pľúcne mykoplazmy: K prenosu dochádza vzdušnou cestou. Mykoplazma je charakterizovaná ako malá baktéria, ktorá nemá bunkovú stenu. Predchádzať tomu môže bolesť hrdla, nádcha či kašeľ. Na liečbu sa používajú antibiotiká.
Tonzilitída: Inými slovami – chronické zápalové ochorenie mandlí. U ľudí sa zvykne opakovať po opakovaných angínach alebo prekonaní akútneho zápalu. Ochorenie sprevádzajú zväčšené mandle, zvýšená teplota, bolesť v krku a zväčšené lymfatické uzliny na krku.
Intolerancia: Či už ide o intoleranciu na laktózu alebo hovoríme o gluténovej, obe môžu spôsobovať mierne vyššiu teplotu. Pomôcť vám v tomto smere môže aj imunológ a v neposlednom rade aj gastroenterológ.
Onkologické ochorenie: Onkologické ochorenie môže byť taktiež jednou z ďalších príčin. Oslabuje totiž imunitný systém. Často je príznačné pre leukémiu.
Fokusy: Infekčné ložiská, ktoré vznikajú po bakteriálnej infekcii. Môže ísť o HIV, tuberkolózu ale aj infekciu srdcových chlopní.
Pozor na stres
Pracujete alebo žijete v strese? S veľkou pravdepodobnosťou sa to odrazí aj na vašej telesnej teplote. Spája sa s tým aj pocit únavy, vyhorenia a podráždenosti. Pokiaľ ste sa našli v opise týchto faktorov, skúste popracovať na zmene svojho životného štýlu. Ak je to možné, zmeňte prácu, vyhraďte si čas pre seba, čítajte, veľa spite a relaxujte.
„Pretrvávajúca teplota môže byť spôsobená chronickým emocionálnym stresom. Nazýva sa to aj psychogénna horúčka. Tie sa vyskytujú najčastejšie u mladých žien a ľudí so stavmi často zhoršovanými stresom, ako je napríklad syndróm chronickej únavy,“ upozorňuje portál healthline.com.
Klasické lieky na zníženie teploty v takomto prípade nefungujú. „Mechanizmus vzniku psychogénnej horúčky ešte nie je úplne známy. Klinická prax však ukazuje, že psychogénnu horúčku nezmierňujú antipyretické lieky, ale psychotropné lieky, ktoré vykazujú anxiolytické a sedatívne vlastnosti,“ píše japonský profesor Takakazu Oka vo svojej správe z roku 2015. Dodáva, že možnosťou by bolo riešenie ťažkostí pacientov prírodnými prostriedkami alebo psychoterapiou. V tejto štúdii sa ďalej uvádza, že ak je stresový faktor ukončený, všetko sa vráti do normálu v priebehu pár hodín. Avšak opakované alebo chronické vystavenie psychickému stresu má komplexné účinky na celkovú telesnú teplotu.
Čo robiť ako prvé?
Ak sa vaša teplota pohybuje od 37,0 °C do 38,0 °C, nesiahajte zatiaľ po liekoch a nechajte telo, nech sa skúsi so situáciou vysporiadať samé. Niekedy dokáže viac, ako by sme čakali. Pomôžte mu dostatočným prísunom tekutín a vitamínmi. Oddychujte najviac, ako je to možné a vyvarujte sa stresu. Robte niečo, čo vášmu mozgu vyšle signál, že sa máte dobre – čítajte knihu, pustite si film, a podobne. Dočasne tiež môžete upraviť stravu a vysadiť napríklad mliečne výrobky.
Potrebné vyšetrenia
Ak sa ani po niekoľkých dňoch nič nezmení, zbystrite pozornosť. V prvom rade si zadovážte ešte jeden teplomer a merajte oboma, aby ste tak vylúčili, že ten váš pôvodný zle funguje. Merajte 3x denne, a to vždy ráno, na obed a večer. Údaje si zapisujte, môžu sa vám neskôr zísť. Požiadajte vášho všeobecného lekára o radu s riešením problému. Pravdepodobne vás v aktuálnej situácii pošle v prvom rade na test na koronavírus, poprípade na test na protilátky, ak ste boli doteraz negatívny.
Váš všeobecný lekár by vám mal odobrať krv, vzorky z úst aj nosa a vyžiadať si tiež moč na ďalšie vyšetrenie. Rovnako by vás mal poslať na röntgen pľúc a dutín. So žiadankou by ste mali zájsť tiež k zubárovi. Ten by vám mal urobiť röntgen zubov, aby vylúčil zápaly a kazy a zároveň sa pozerá či neodumrel nejaký zub. Ženy by sa mali podrobiť dôslednej prehliadke u svojho gynekológa. Ak sa ani z vyššie uvedených vyšetrení nič nezistí, všeobecný lekár vás následne pošle k internistovi.
Je to množstvo vyšetrení, avšak sú veľmi dôležité. Nedajte sa odbiť lekárom alebo to nevzdajte aj napriek tomu, že pátranie po dlhodobo vyššej teplote môže zabrať nejaký čas. Na záver však musíme tiež uviesť, že existujú ľudia, pre ktorých je mierne zvýšená teplota úplne bežná, a nemusí sa jednať o žiadny zdravotný problém.
Zdieľať na
Zdieľaní