Význam snov zaujímal bádateľov naprieč storočiami. Prvé civilizácie sa domnievali, že sny sú akýmsi prepojením medzi svetom bohov a ľudí. Rimania a Gréci dokonca verili v ich prorockú moc. Prvé moderné teórie o význame spánku sa však objavili až koncom 19. storočia a vedci ich rozoberajú dodnes.
V súčasnosti tvrdia, že naše sny v skutočnosti neznamenajú nič, sú prostým výplodom elektromagnetickej aktivity nášho mozgu. Tá náhodne vyberá obrazy a myšlienky z našej pamäte. Podľa tejto teórie sa sami snažíme snom po prebudení pripísať nejaký zmysel, aby sme ich dokázali pochopiť.
Snívanie ako obranný mechanizmus
Evoluční psychológovia sa však domnievajú, že sny skutočne plnia minimálne jednu úlohu. Podľa teórie simulovanej hrozby môže byť snívanie prastarým biologickým ochranným mechanizmom. Vďaka nemu máme v rukách evolučnú výhodu, keďže nám tento mechanizmus neustále pripomína potenciálne hroziace scenáre nebezpečenstva. To by bolo celkom rozumné vysvetlenie napríklad nočnej mory.
Obrazy, scény a príbehy, ktoré sa v našej mysli odohrávajú počas spánku, sa spravidla vyskytujú počas spánkovej fázy REM. V angličtine ide o skratku pre „rapid eye movement“, teda rýchly pohyb očí. Počas tejto fázy zaznamenali vedci aj zvýšený tep či mozgovú aktivitu. REM fáza sa štandardne objavuje po 90 minútach spánku. Prvý cyklus trvá asi 10 minút, každý ďalší sa postupne predlžuje až k hodine.
Zdá sa, že ide o mimoriadne dôležitý element spánku, ktorý stimuluje časti mozgu zodpovedné za učenie sa a ukladanie spomienok.
Mohlo by vás zaujať: Budia vás zo sna nočné mory? Zistite, čo môže byť príčinou a privolajte späť pokojný spánok
Čo ešte vedci zistili o tom, prečo a ako snívame?
Podľa štúdie až 12 % ľudí sníva čiernobielo. Vek hrá v tomto fenoméne dôležitú rolu, keďže ľudia mladší ako 25 rokov snívajú iba farebne, zatiaľ čo ľudia nad 55 rokov v ankete uvádzajú, že každý štvrtý sen sa odohráva iba v čiernej a bielej farbe. Ľudia, ktorí sa narodili slepí, snívajú tiež, avšak nie prostredníctvom obrazov. Sny prežívajú intenzívne vďaka iným zmyslom ako sluch či hmat. Zdá sa, že ich sny sú rovnako intenzívne ako tie u vidiacich. Ľudia, ktorí oslepli počas života, majú aj po strate zraku vizuálne sny.
Tváre, ktoré v našich snoch vídavame, sú ľudia, ktorých poznáme alebo sme už v minulosti videli. Vedecky ide o ťažko dokázateľné tvrdenie, ale doterajší výskum naznačuje, že počas REM fázy spánku sa aktivujú tie časti mozgu, ktoré zodpovedajú za rozpoznanie tváre. Vedci tiež dokázali, že my, ľudia, nie sme jediným živočíšnym druhom, ktorý sníva. Zvýšenú mozgovú aktivitu namerali počas spánku aj zvieratám.
Počas noci zažijeme niekoľko snov, no nie vždy si ich zapamätáme. Podľa ankety na ne úplne zabudne až 90 až 95 % ľudí. Zaujímavé je aj zistenie, že väčšina ľudí nedokáže v snoch čítať ani vnímať čas.
Vedci zistili, že naša myseľ je počas snívania omnoho aktívnejšia v porovnaní so stavom bdelosti. Naše telo počas spánku oddychuje, no myseľ sa precvičuje. V spánku sa učí, rieši problémy, ale tiež zakladá, triedi spomienky a spracúva informácie, ktoré sme načerpali v čase, keď sme nespali.
Zdieľať na