Pravdivý príbeh: Životného partnera som našla vo svojom švagrovi, ľudia mi to zazlievajú

Životného partnera som našla vo svojom švagrovi (Zdroj: GettyImages)

Volám sa Andrea a mám 51 rokov. Žijem v malom meste na západe Slovenska, kde pracujem ako úradníčka. Nikdy som nemala šťastie v láske. Môj prvý vážny vzťah skončil po štyroch rokoch, práve v čase, keď sme začali plánovať svadbu a spoločnú budúcnosť.

Dodnes som vďačná za to, že som na Rudovu neveru prišla skôr, než som pred oltárom vyslovila svoje ÁNO. Ale bola to aj tak veľká hanba – svadobné šaty kúpené, termín sobáša zarezervovaný, a ja som zostala na ocot. V meste sa všetko rýchlo rozkríklo, a tak som musela znášať súcitné pohľady známych a neraz aj ironické poznámky typu: „To je ale smola, takto pred svadbou, však?“

Zistiť, že ma Rudo podvádza, nebolo ťažké. Stačilo raz večer nečakane prísť za ním do nemocnice, kde pracoval ako lekár, a nachytať ho vyzlečeného na gauči aj s mladou sestričkou. Z toho podrazu som sa spamätávala dlho. Veľkou oporou mi bola o dva roky staršia sestra Martina, ktorá bola v tom čase už vydatá. S Michalom tvorili harmonický pár a čakali svojho prvého potomka. Vlastne, bolo to práve narodenie mojej malej neterky Julinky, ktoré mi pomohlo zahojiť najväčšie rany a zbaviť sa sebaľútosti.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Švagor je závislý na automatoch, ničí sestre život


O nejaký čas som stretla Paľa, sympatického vedúceho v obchode, a po roku randenia sme sa zobrali. V mojom prípade to nebola láska ako hrom, ale rozumeli sme si a bolo nám spolu dobre. Paľo začal podnikať, ja som sa starala o syna, ktorý prišiel na svet po komplikovanom tehotenstve. Boli sme celkom normálna rodina. Problémy však začali, keď sa o pár rokov Paľovi prestalo v podnikaní dariť. Dlhy narastali a jemu nič nevychádzalo tak, ako chcel. Nevyčítala som mu to, bola kríza, mnoho podnikateľov padlo na kolená.

Horšie však bolo, že svoju frustráciu si Pavol začal vybíjať na rodine. Stále častejšie siahal po poháriku a v podnapitom stave býval agresívny. Pokiaľ to boli len nadávky, snažila som sa zaťať zuby a vydržať. Keď ma však raz udrel tak, že som skončila s otrasom mozgu v nemocnici, zbalila som si kufre a aj so synom odišla.

Tentoraz som sa na sestrinom ramene vyplakať nemohla. Martina mala totiž sama veľké trápenie, bojovala s rakovinou prsníka. Už to vyzeralo nádejne, no choroba sa vrátila a ona musela opakovane podstúpiť náročnú chemoterapiu. Prenajali sme si so synom garsónku a všetok voľný čas som trávila u sestry. Snažila som sa ju podporovať a zároveň byť oporou jej dcére a manželovi.

Bol to ťažký a vyčerpávajúci boj. Pre všetkých. Videla som na Martininom mužovi, ako trpí spolu s ňou, ako rád by jej pomohol, zobral to celé na seba. Videla som, že má oči neraz červené od plaču, ale pred svojou ženou sa vždy snažil usmievať, byť silný. Raz sme po jednom takom ťažkom dni spolu sedeli v kuchyni a on nechal voľný priechod emóciám. Slzy mu tiekli po tvári a ja som ho objala. Neviem, kto koho v tej chvíli držal v náručí, plakali sme obidvaja. A odrazu jeho ústa zablúdili k mojim. Bolo to nečakané a necítila som v tom vášeň, skôr potrebu ľudskej blízkosti. Napriek tomu som sa okamžite odtiahla.


Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Švagor ma chcel zviesť, manžel o tom nevie


Na druhý deň sa mi Michal ospravedlnil. Nazval to skratom a požiadal ma, aby som na to zabudla. Snažila som sa, no nevedela som ten bozk vymazať z hlavy. S Paľom sme už boli rozvedení a mne chýbala mužská opora aj dotyky. Napriek tomu sme sa k tej udalosti už nevracali a fungovali sme ďalej, akoby sa nič nestalo. Cieľom nás oboch bolo zmierniť utrpenie Martine. Lekári robili, čo sa dalo, no moja milovaná sestra svoj boj nakoniec prehrala. Do poslednej chvíle som bola s ňou a tú bolesť v jej očiach budem mať navždy pred sebou.

Po pohrebe som zostala v kontakte so svojou neterou Julkou, ktorá študovala v inom meste. S Michalom sme sa však snažili jeden druhému vyhýbať. Myslela som naňho, priznávam, ale tieto myšlienky som zaháňala. Necelý rok po sestrinej smrti mi však Michal raz zazvonil pri dverách. Stál tam s kyticou ruží – vraj mi ani nepoďakoval za to, čo všetko som pre nich urobila. Pozvala som ho ďalej, a on už u mňa zostal.

Našla som v ňom svoju životnú lásku. Nebolo to pre mňa jednoduché, spočiatku sa vo mne bilo množstvo pocitov, aj výčitky svedomia. Akoby som svoju sestru podvádzala. A ani okolie ku mne nebolo zhovievavé. Vlastne mi to ľudia vyčítajú doteraz. Možno si myslia, že som sestru naozaj podviedla, a možno sa im jednoducho zdá byť čudné začať si s vlastným švagrom. Ja to ale už teraz neriešim a Michal tiež nie.

Najťažšie bolo pripraviť na nové skutočnosti Julku, zobrala to však prekvapivo dobre. Vždy bola pre mňa dôležitá a na tom sa nič nezmenilo. Michala milujem a on mňa tiež. No obaja vieme, že by sme sa v okamihu vzdali všetkého, keby nám to mohlo vrátiť naspäť našu Martinku.


Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok

Zdroj: Plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close