Jedna hodina na hodinách vyzerá nevinne, no pre telo je to zmena rytmu, na ktorý je zvyknuté. Po prechode na letný čas sa u niekoho objaví únava, horšie zaspávanie či podráždenosť – a citlivejšie skupiny môžu reagovať ešte výraznejšie.
Hodinový posun dopredu sa najčastejšie prejaví v prvých dňoch po zmene času. Mení sa načasovanie spánku, sekrécia hormónov, telesná teplota aj metabolická výkonnosť. Silnejšie naň bývajú citlivé deti, starší ľudia, osoby s poruchami spánku, pacienti s kardiovaskulárnymi ochoreniami a ľudia s nepravidelným denným režimom.
Naše fungovanie riadi cirkadiánny rytmus, ktorý „diriguje“ suprachiazmatické jadro v mozgu. Tento systém reaguje najmä na svetlo a tmu a podľa toho nastavuje, kedy sa tvorí melatonín a kortizol, ako sa mení telesná teplota a kedy je telo prirodzene bdelé. Pri letnom čase nastáva situácia, keď sociálny čas predbehne biologický čas – a organizmus môže niekoľko dní až týždňov fungovať v miernom vnútornom nesúlade.
Typicky sa objavia ranná únava, náročnejšie zaspávanie večer, pocit kratšieho spánku a slabšia koncentrácia počas dopoludnia.
Melatonín sa môže posunúť na neskôr
Melatonín, hormón spánku, sa prirodzene uvoľňuje večer podľa svetelných podmienok. Keď je večer dlhšie svetlo, telo môže jeho tvorbu oddialiť. To môže viesť k neskoršiemu zaspávaniu, plytšiemu spánku a aj k kratšej dĺžke hlbokého spánku. U citlivejších ľudí môže tento efekt pretrvať aj viac než týždeň.
Srdcovo-cievny systém môže byť krátkodobo viac zaťažený
Podľa viacerých epidemiologických štúdií v prvých dňoch po zmene času mierne stúpa výskyt kardiovaskulárnych príhod, najmä u rizikových pacientov. Predpokladá sa, že ide o kombináciu spánkového deficitu, vyššej hladiny ranného kortizolu a zmenenej autonómnej regulácie krvného tlaku. Najcitlivejšie reagujú pacienti s hypertenziou, ischemickou chorobou srdca a poruchami rytmu.
Posun spánku vie ovplyvniť aj metabolizmus glukózy
Aj krátkodobá zmena spánkového režimu môže meniť citlivosť buniek na inzulín. Prakticky sa to môže prejaviť väčšou chuťou na sladké, kolísaním energie počas dňa a výraznejšou popoludňajšou únavou. Najviac sa to spomína u ľudí, ktorí už majú narušený spánok alebo metabolický syndróm.
Podráždenosť a „rozladená“ psychika (sociálny jet lag)
Keď biologický rytmus nestíha tempo spoločenského režimu, môže krátkodobo trpieť aj psychická pohoda. Častejšie sa objaví podráždenosť, nižšia tolerancia stresu, slabšia koncentrácia či pocit mentálnej nevyrovnanosti. Tento jav sa označuje ako sociálny jet lag.
Letný čas môže mať po adaptácii aj svoje plusy
Keď si telo na nový režim zvykne, dlhšie večerné denné svetlo môže priaznivo pôsobiť na psychiku aj pohybové návyky. Viac svetla večer podporuje spontánny pohyb, dlhší pobyt vonku, lepšiu tvorbu vitamínu D a zlepšenie nálady. Tieto benefity sa však zvyknú prejaviť až po adaptačnom období.
Kto zvykne byť na zmenu času najcitlivejší
Najväčšie ťažkosti mávajú:
- deti
- adolescenti
- seniori
- ľudia pracujúci na zmeny
- osoby s migrénami
- pacienti s poruchami spánku
Aj posun o jednu hodinu je pre organizmus merateľný zásah do biologickej regulácie. Väčšina zdravých ľudí sa prispôsobí v priebehu niekoľkých dní, no u citlivejších skupín môže zmena času dočasne ovplyvniť spánok, tlak, metabolizmus aj psychickú pohodu.
Zdieľať na