Stredoveký život nebol jednoduchý. S akými problémami sa stretávali Prešporčania a ako ich riešili?
Odvrátená strana Prešporku: Počuli ste už o jeho zločineckej histórii? (časť druhá)
5. miesto – smrad
O tom, že v stredoveku to páchlo, niet pochýb. A výnimkou nebol ani Prešporok. Nielenže ulice zapáchali odpadom a zvieracím trusom, o nič voňavejšie to nebolo ani v mestských domoch a záhradkách. Takisto ako na dedine, v tej dobe aj v mestách každá domácnosť chovala zvieratá, či už kravu, kone, kozy, ovce, voly, prasatá, či hydinu. A s tým je spojený nielen zápach samotných zvierat, ale aj maštalí a hnojísk, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou chovu.
Bolo to bežné všade v Európe, ale práve v Prešporku to umocňoval stiesnený priestor vnútri úzkeho prstenca hradieb.
Ako to riešili?
V Prešporku sa o čistotu mesta starali hlavne dvaja mestskí zamestnanci. Jeden mal na starosti odpadky a druhý zabezpečoval čistenie latrín a odvoz hnoja. Volali ich Missgraff a Kottnkönig. V doslovných prekladoch – gróf špiny a kráľ výkalov.
Čudujete sa, ako to celé zvládali vyčistiť dvaja ľudia? Nezvládali. Ale pre vtedajšieho človeka to nebol problém číslo jeden. Pravdepodobne si to ani veľmi neuvedomovali. Na vlastnej skúsenosti po tom, čo som strávil niekoľko mesiacov v Indii a rok v Juhovýchodnej Ázii, môžem povedať, že človek si na smrad dokáže rýchlo zvyknúť.
4. miesto – túlavé psy
Medzi mnohé problémy Prešporku patril aj problém s túlavými psami. Na základe skúseností z Ázie môžem povedať, že svorky psov brázdiace ulice nie je nič príjemné. To som ale odbočil. O tom, že sa to dialo aj v stredovekom Prešporku, sa dozvedáme z mestských komorných kníh, z údajov, z ktoré jasne poukazujú na tento jav a spôsob, akým sa to mesto snažilo vyriešiť.
Ako to riešili?
Nepríjemná práca prischla katovi a jeho pomocníkom, rovnako ako aj iné dôležité, ale kontroverzné úlohy, ktoré museli byť vyriešené, ale bežný obyvateľ by sa toho nedotkol. Pod výdavkami na kata nachádzame stálu položku a údaje o počte zabitých psov. Platili od počtu zlikvidovaných tulákov – 2 denáre za psa a za sučku dokonca 4 denáre.
Napríklad v rokoch 1509 – 1510 kat s pomocníkmi utratil 98 psov, nasledujúci rok 69 psov, ďalší rok 75 a dokonca v rokoch 1515 – 1516 až 169 psov.
3. miesto – splaškové potopy
Latríny v domoch mali plytké jamy, kanalizácia v stredovekom Prešporku nebola. Zvykom bolo všetko nepotrebné vrátane obsahu nočníkov vyhadzovať a vylievať pred domy.
Ulice mesta neboli vydláždené. Ku koncu 15. storočia bola dlažba položená iba na Hlavnom námestí a na Laurinskej a Panskej ulici, vtedy Dlhá ulica. V ostatných uliciach bola iba udupaná zem, čo nie je veľmi výstižné pomenovanie. Pod nohami boli odpadky, ktoré obyvatelia vyhadzovali zo svojich domácností, obsah nočníkov a o zvieracích exkrementoch vám ani nemusím rozprávať.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Vezmime do úvahy aj to, že Prešporok má sklon smerom od Michalskej k Dunaju. Keď začalo pršať alebo snežiť, dažďová voda, topiaci sa sneh, a teda aj močovka menili ulice na rieky smradľavej brečky, ktoré stekali k spodným mestským hradbám, kde sa toto nechutné špinavé bahno zhromaždilo.
Ako to riešili?
V dažďových obdobiach na frekventovanejších uliciach ukladali nesúvislé veľké kamene a dosky, po ktorých sa chodilo či sem-tam aj skákalo. To ale nestačilo. V mestských knihách máme záznamy, ako neraz museli v hradnom múre prebúrať otvory, aby takto nazhromaždené splašky dostali z južného mesta von. Pretiekli do mestskej priekopy, ktorá bola spojená s ramenom Dunaja.
Prečo nezaviedli kanalizáciu, nevydláždili ulice alebo aspoň nenechali stále otvory v hradbách, cez ktoré by splašky mohli vytekať stále?
Čo sa týka kanalizácie a dlažby, je to otázka financií. Z komorných kníh vidíme, že položiť dlažbu bol výdavok na úrovni výstavby hradieb či každoročných povinných darov kráľovi. A priority v stredoveku boli jasné – bezpečnosť bola dôležitejšia, hygienu nespájali s chorobami a stav ulíc brali ako luxus a pohodlie.
Navyše, stály otvor v hradbách by vytvoril potenciálne nebezpečenstvo pre mesto. V histórii máme viac prípadov, ako úspešné dobýjanie bolo spojené so zradou, keď nepriateľskej armáde bola prezradená poloha slabých miest hradu – napájadla vody či odtokového otvoru.
2. miesto – potopy
Doložené a zaznamenané povodne v histórii mesta Bratislavy siahajú až do 9. storočia. Od roku 1012 do roku 2013 je ich spolu 12. Najväčšia tzv. tisícročná voda postihla Prešporok v roku 1501.
Asi o najnezvyčajnejšej potope svedčia rysky na budovách v Starom Meste na Starej radnici, na rohu Uršulínskej a Laurinskej ulici, na rohu Primaciálneho paláca a na dome Laurinská č. 6. s dátumom 5. február 1850. Táto „ľadová” potopa nečakane prekvapila obyvateľov, hladina vody stúpla zrazu vyše päť metrov a zatopila veľkú časť Starého Mesta aj s predmestiami a, samozrejme, celú Petržalku. Spôsobil to zaseknutý ľadovec, ktorý pri Vlčom hrdle vytvoril bariéru.
Ako to riešili?
Život Prešporku bol od začiatku spojený s Dunajom, ku ktorému patria nevyspytateľné záplavy, preto jadro mesta vzniklo na vyššie položených riečnych terasách. Vďaka tomu samotné stredoveké mesto ostalo ušetrené najhorších záplav a následky znášali nechránené predmestia. A, ako sme sa už rozprávali v prvom článku, za občanov mesta sa považovali len tí, čo bývali vo vnútri prstenca hradieb, a tak problémy chudákov za ich múrmi neboli pre vedenie mesta prvoradé.
Protipovodňová ochrana sa začala posilňovať až po 18. storočí, s čím do určitej miery súvisí aj odstránenie mestskej hradby.
1. miesto – mosty cez Dunaj
Neviem, nakoľko snaha prekročiť Dunaj zamestnávala myseľ všetkých občanov mesta, ale kvôli finančnej a časovej náročnosti radím tento problém na prvé miesto. Mosty boli v stredoveku dôležité nielen kvôli prechodu, ale boli aj výnosným zdrojom peňazí. Na mostoch sa totiž vyberalo mýtne.
Prešporčania sa veľakrát v histórii snažili preklenúť Dunaj mostom. No ich snahy sa podarili málokedy, a keď sa aj podarili, tak nie nadlho. Veď sa pozrite, koľko kamenných stredovekých mostov má Praha či iné európske mestá a koľko ich má Bratislava.
Azda za najstarší by sme mohli považovať most pod hradným bralom, ktorý postavili na dávnom brode cez rieku. Bol drevený s kamennými predmostiami, ktorého časť je dnes zabudovaná vo Vodnej veži. Prvé písomné správy o existencii mosta máme z rokov 1372 a 1384, no nič viac sa o ňom nedozvedáme.
Následne Žigmund v roku 1407 odobril stavbu mosta pri vrakunskom prístavisku a v roku 1430 nariadil dokončiť stavbu druhého mosta cez Dunaj. Pre túto mocnú rieku boli mosty na drevených koloch ľahkou korisťou, a tak stredoveké prešporské mosty nevydržali dlho. Dva mosty postavené koncom 15. storočia odslúžili iba 3 roky a potom ich zmietla voda.
Ani významný most postavený v roku 1510, ktorý počas osmanského nebezpečenstva úspešne strážila Kráľovská riečna flotila a oddiely husárov, neodolal prírodným živlom, a tak ako všetky mosty doteraz aj tento zmietla voda.
Ako to riešili?
V závislosti od naliehavosti situácie to riešili rôzne. Napríklad, z nariadenia z 15. marca 1473 sa dozvedáme o zaujímavom riešení priechodu cez Dunaj. Podľa tohto nariadenia mesto muselo pritiahnuť lode k sútoku Moravy a Dunaja pri Devíne a zostaviť z nich most pre prechod kráľa Mateja Korvína a jeho vojska.
Najlepším riešením boli nakoniec pltníci a drevené vory – kompy, ktoré preplavovali ľudí a tovar z jedného brehu na druhý.
Avšak na efektívne riešenia preklenutia Dunaja stálymi mostami Prešporčania v stredoveku neprišli, a tak Bratislavu na rozdiel od Prahy či iných hlavných miest nezdobí žiaden stredoveký most.
Zdieľať na