Jar už pomaly klope na dvere a to je čas, aby sa na Slovensku začala takzvaná „snežienková sezóna“. Slovenská tradícia hovorí, že keď začnú kvitnúť snežienky, zima sa už skončila. Vedeli ste však, že niektoré jej časti sú pre človeka jedovaté? A že za trhanie snežienok v lese môžete dostať pokutu niekoľko tisíc eur?
V článku sa dočítate:
- Kde v Európe sa vyskytujú snežienky
- Ako sa snežienka rozmnožuje a ako sa správe sadí
- Ako sa starať o snežienku v záhrade
- Ktoré časti sú jedovaté
- Za čo môžete dostať pokutu
Čo je snežienka a ako ju spoznať?
Snežienka jarná, z latinčiny galanthus nivalis, je malý kvet, ktorý sa radí do čeľade amarylkovitých rastlín. Ide o veľmi odolné pozemné rastliny s cibuľkami. Vo svete je známych viac ako 800 druhov amarylkovitých rastlín, medzi nimi okrem snežienky napríklad aj bleduľa či narcis. Rozšírené sú najmä v trópoch – v miernom pásme, v ktorom žijete aj my, sa nachádzajú skôr výnimočne.
Cibuľka snežienky má priemer približne jeden centimeter, teda ako necht palca. Zo zeme trčí stopka a najčastejšie dva rovnako dlhé listy. Samotná hlavička sa nachádza na konci stopky a to vo výške zhruba 10 – 15 centimetrov nad zemou. Niektorí si ju mýlia s konvalinkou – tá má však na jednej stopke viacero kvetov, ktoré pripomínajú malé biele zvončeky. Snežienke narastie z jednej stopky len jeden kvet s tromi lístkami.
Vyskytuje sa u nás celoročne
Možno by ste ani nepovedali, že snežienky sú celoročné rastliny a na Slovensku ich skutočne nájdete od jari až do zimy. Obdobie, kedy kvitnú, ale trvá len od februára do apríla. S prichádzajúcou zmenou klímy však môžu začať kvitnúť v niektorých regiónoch aj o čosi skôr.
Okrem Slovenskej republiky ich celoročne nájdete napríklad aj v Česku, Maďarsku, Rakúsku, Srbsku, Bulharsku, Grécku, na západe Francúzska či dokonca v Taliansku. V mnohých krajinách sú snežienky zákonom chránené, napríklad v Česku v plnom rozsahu. Na Slovensku tento celoplošný zákon zrušili v roku 2003.
Vďaka cibuľke dokážu tieto kvety prečkať zimu bez toho, aby ste ich museli zazimovať. Už rozkvitnutá snežienka dokáže odolať mrazom aj do teploty – 10 °C.
Rozmnožovanie a sadenie
Snežienky sa rozmnožujú vegetatívnym spôsobom, tak ako drvivá väčšina rastlín s cibuľkou – teda jej delením. Aj preto často vo voľnej prírode nájdete snežienky „na jednej kope“. Často totiž ide len o jednu snežienku, ktorá sa rokmi rozmnožila. Najčastejšie k procesu delenia dochádza v marci, keď sú snežienky ešte mladé.
Rozmnožovať sa však môžu aj semienkami, ktoré sa nachádzajú v tobolke, teda v plode snežienky. Sú veľké asi 3 milimetre. Vo voľnej prírode ich zbierajú mravce, vďaka čomu sa dostanú na viaceré miesta v lese. Aj vy tieto semienka môžete nazbierať, doma ich vysušiť a potom ich zasiať do záhradky (najlepšie vopred do pareniska). Počítate však s tým, že zo semienok vyklíčia snežienky až po troch rokoch, niekedy aj o rok neskôr.
Ak by ste chceli presádzať cibuľky snežienok, najvhodnejší čas je v októbri a novembri, ako v prípade väčšiny cibuľkových rastlín. Samotné cibuľky by ste mali vložiť do hĺbky zeme zhruba 5 až 10 centimetrov, aby nezamrzli s príchodom prvých mrazov. Keď sa snežienka ujme, už vám nezamrzne ani počas tuhšej zimy (teda jej cibuľka).
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ako sa starať o snežienku?
Vo voľnej prírode sa snežienka často vyskytuje v lesoch. Má rada slnko, no ešte radšej polotieň, keď na ňu nesvieti počas celého dňa. Vhodné miesto jej nájdete pod padavými stromami, prípadne pri väčších kríkoch. Kvitnúť bude na jar a to už od februára až do Veľkej noci.
Pre snežienku však nie je vhodná len tak hocijaká pôda. Nakoľko má rada vlhké prostredie, vyhovovať je bude humusová kyprá pôda. Tá je obohatená o humus, pôsobí na dotyk veľmi ľahko a vlhko a nenachádza sa v nej žiadna rašelina. Nebojte sa, ak takáto pôda mierne zapácha, je to totiž jedna z nej typických vlastností. Pôda by tiež mala mať neutrálne hodnoty pH a minimum dusíka, ktorý obmedzuje jej prirodzený rast.
O snežienky sa nemusíte vytrvalo starať. Keď ich zasadíte, prípadne presadíte, stačí ich na úvod zaliať vodou, ktorá vsiakne do pôdy a potom od vás už príjem vody nepotrebujú. Postará sa o ňu, podobne ako o potrebné vitamíny, spomínané vlhko v pôde.
Pozor by ste však mali dať na škodcov, najmä na hrabošov, ktorí sa živia práve cibuľkami rastlín. V záhradkárstve sa môžete opýtať na špeciálne vyrábané nádoby, do ktorých sa snežienky (a iné cibuľkové rastliny) sadia a tieto hlodavce sa k nim nedostanú. Taktiež pozor na choroby, ktoré sa hromadia najmä na miestach, kde pestujete snežienky veľmi často. Kvôli vysokému výskytu vlhkosti môže dôjsť k hubovitým chorobám, ktoré spôsobujú odumieranie listov, ale aj cibuliek.
Snežienky vydržia na jednom mieste niekoľko rokov. Počas ich dožívania si môžete všimnúť zažltnutie listov, ktoré prejde až do hnednutia. Vtedy môžete snežienky vybrať a uvoľniť tak miesto novým alebo úplne iným druhom.
Pozor, sú jedovaté
Pri pestovaní aj zbere snežienok myslite na to, že sú jedovaté – a to doslova všade. Najviac alkaloidov, ktoré sú pre vás nebezpečné, obsahuje cibuľka, no nájdu sa aj na stopkách, na listoch či v kvete. Preto si po každom kontakte s nimi dobre umyte ruky a myslite na to najmä v prípade, že máte v domácnosti menšie deti, prípadne alergikov.
Ak už by ste boli otrávení snežienkami (napríklad oblízaním prstov), následky nebudú fatálne. U alergikov môžu byť o niečo výraznejšie, nakoľko vyvolávajú alergickú reakciu. K príznakom otravy platí časté slinenie, ale aj slabosť tela, zvracanie či dokonca hnačka. Deti môžu po otrave snežienkou zažívať horúčku so zvýšenými teplotami, kašľom a sopľom. V takomto prípade odporúčame navštíviť lekára.
Slúžia aj v medicíne
Aj keď sú snežienky jedovaté, využívajú sa lekárenskom priemysle. Upozorňujeme, že nie v domácej alternatívnej medicíne, ale len profesionálnom farmaceutickom priemysle. Lekári zistili, že jeden z nebezpečných alkaloidov, konkrétne galantamín, má aj liečivé účinky. Snežienky sa tak stali doplnkom pre výrobu liekov pomáhajúcim mozgovej činnosti.
Z týchto rastlín sa vyvíjajú lieky, ktoré potláčajú príznaky Parkinsonovej aj Alzheimerovej choroby. Nakoľko spomínaný alkaloid všeobecne zlepšuje pamäť a myšlienkové procesy v mozgu, nájdete ho aj v bežne dostupných liekoch a vitamínoch pre posilnenie pamäte. Je pravdepodobné, že ste ich už niekedy užili a o tom, že sa v nich nachádzal aj kúsok snežienok, ste zrejme ani nevedeli.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Za ich trhanie v lese hrozí pokuta
Fakt, že snežienka je na Slovensku zákonom chránená rastlina, platil od roku 1999 do roku 2003. V spoločnosti však aj po dvadsiatich rokoch panuje presvedčenie, že ešte stále túto rastlinu chráni zákon. Snežienka patrí u nás do kategórie „takmer ohrozených druhov“, čo znamená, že ju môžete zbierať len na vybraných miestach.
„Ak snežienky vyrástli napríklad v záhrade, je dovolené ich natrhať bez postihov. Rezort životného prostredia apeluje na všetkých, aby si vážili prírodu okolo seba tak, aby sa z týchto jarných kvetov mohli tešiť aj ďalší ľudia,“informujeMinisterstva životného prostredia. Za pestovanie na záhrade teda nemôžete byť nijako postihnutí.
Zákaz zberu platí len v chránenom území
Zákaz zbierania snežienok platí na Slovensku tam, kde je vyhlásené tretie a vyššie chránené územie. Prevažne ich o lesy, národné parky či skanzeny. V prípade, že sa tu rozhodnete nazbierať snežienky, polícia vám môže udeliť pokutu a to až do výšky 3 300 eur.
Príchod jari ponúka v prírode nádherné scenérie. Pri prechádzke lesom preto myslite na to, že snežienky sú nielen jedovaté, ale ich zber vo vybraných regiónoch aj trestaný pokutou. V záhradníctvach, u známych alebo u susedov sa opýtajte, či nemajú cibuľky snežienok a pokojne si ich z nich vypestuje doma na záhrade, a to úplne beztrestne.
Zdieľať na