Myslite pozitívne. Áno, ide o radu, ktorá vám dokáže spríjemniť život a aj v ťažkých chvíľach uľaviť. No pozitivita môže byť v krajných prípadoch aj nebezpečná. Vtedy o nej hovoríme ako o toxickej pozitivite. Čo to vlastne znamená, kedy môže mať pozitivizmus skôr opačný efekt a ako sa toxicite úspešne vyhýbať?
V článku sa dočítate:
Keď pozitivita škodí
Pozitívna emócia je kladná emócie. Ide o stav mysle, kedy sa človek cíti komfortne, pretože je spokojný s určitom situáciou. Nedávny prieskum ukázal, že 33 % ľudí má len nízku alebo strednú hladinu pozitivizmu. Títo jedinci počas svojej práce vnímajú najmä jej pozitíva, no berú do úvahy aj negatíva, čím vyvážia svoj zážitok.
Napriek tomu 13 % ľudí v prieskume uviedlo, že majú veľmi vysokú mieru optimizmu. Nevnímajte to však hneď pozitívne ako oni. Aj veľké množstvo pozitívnej energie vie škodiť. Ak aj negatívne faktory pokladáte za pozitívne, alebo si v nich nájdete len tie pozitívne prvky, nemusí sa vám to vyplatiť.
Prečo práve „toxická“?
Nadmernej pozitivite sa hovorí „toxická“ aj z toho dôvodu, že dokáže ovplyvňovať iných ľudí. „Prehnaná pozitivita znamená, že si svoje negatívne emócie nevšímame a venujeme pozornosť len tým žiadúcim. A keď žiadne nemáme, tak si ich vyvolávame umelo svojimi myšlienkami,“ hovorí pre náš web psychologička a lektorka Lucia Sandrik zo spoločnosti pozitivo.sk.
„To však nespôsobí, že negatívne emócie vymiznú, oni tam stále sú, len ich neprejavujeme a neventilujeme a tým pádom pôsobia viac na fyzickej úrovni. Zvyšuje sa vnútorný stres a napätie. A to môže byť z dlhodobého hľadiska základ zmien v telesnej alebo duševnej oblasti.“
Toxickú pozitivitu definujeme ako príliš prehrotené optimistické myslenie. Ako hovorí Lucia, títo ľudia všetky negatívne pocity premieňajú na pozitívne alebo si ich sami vytvárajú. Aj negatívne emócie, akým je napríklad strach, prinášajú telu dôležité zmeny a mozog vie vďaka nim reagovať. Keby ste vložili ruku do ohňa, impulz v mozgu prinúti svalstvo stiahnuť ruku do bezpečia. Mozgu nedokážete vždy rozkazovať.
Nie je optimizmus ako optimizmus
Lucia Sandrik si dokonca myslí, že delenie emócií na dve skupiny nie je správne: „Vo všeobecnosti je rozdelenie emócií na pozitívne a negatívne len ilúziou. My sme si emócie takto zadefinovali, aby sme ich mohli nejak rozdeľovať na žiadúce a nežiadúce. Človek predsa nechce mať hnev, strach, úzkosť, smútok a naopak vyhľadáva emócie ako šťastie, radosť, eufóriu… Kľúčové je však pochopenie, že všetky tieto emócie máme a sú našou súčasťou.“
Aj optimizmus, aj negativizmus sú len emóciami. Naše vedomie ich nedelí, rozdelili sme ich my – ľudia. Tak ako príroda nepozná pravdu a klamstvo či dobro a zlo, nepozná ich ani naše telo. Ide len o pojmy, ktoré si ľudstvo zadefinovalo ako pozitívne a negatívne.
Príkladom toxického pozitivizmu môžu byť aj otrepané frázy ako „Čo ťa nezabije, to ťa posilní“ alebo „Keď som niečo dokázal ja, dokážeš to aj ty.“ Určite sa s nimi pravidelne stretávate. Úspech pre jedného nemusí však znamenať úspech pre druhého. Optimizmus vnímame každý trochu inak. Niekto by tvrdil, že zarábať tisíc eur mesačne je slušné, kým iný by odporoval s tvrdením, že za tieto peniaze by z postele nevstal.
Musíte byť stále pozitívny?
Človek prežíva denne desiatky emócii a dostane stovky impulzov. Môžete sa napríklad ráno zobudiť s náladou pod psa, chutné raňajky vám zlepšia náladu, nestihnete kvôli nim autobus do práce… Pocity s ľuďmi neustále mávajú a ich nával neviete ovplyvniť ani v prípade, že ich budete vnímať optimisticky.
Toxický pozitivizmus sa však neprejavuje skupinovo, ale skôr medzi jednotlivcami. Tí majú tendenciu pôsobiť navonok síce spokojne, šťastne a vyrovnane, no svoje skutočné pocity maskujú. Vyhýbanie sa negativizmu rozhodne nepomôže.
Ľudia často prezentujú len svoje úspechy
Toxickú pozitivitu do istej mieri rozosieva aj internet. „Veľký vplyv z môjho pohľadu zohrávajú sociálne siete, médiá a naše predstavy o tom, ako má náš život vyzerať. Mnoho ľudí prezentuje len to pekné, svoje úspechy a to, čo sa im darí. Sociálne médiá nám ponúkajú množstvo motivátorov a motivačných citátov, ktoré nazerajú na svet v pozitívnom ladení. A tak niektorí ľudia nadobúdajú pocit, že keď budú vnímať len to pozitívne a nalaďovať sa na to, tak sa tak budú v skutočnosti aj cítiť,“ hovorí psychologička Lucia.
Práve spomínané sociálne siete sú doslova rozsievačom toxickej pozitivity. Takmer každá osoba na svojom profile pridáva statusy, fotky alebo videá s čisto pozitívnou tematikou. Niektorí influenceri so stovkami tisíc odoberateľov píšu o svojom skvelom živote, samých úspechoch a motivácii, že aj vy môžete dokázať to isté.
Mnohí z „internetových motivačných koučov“, ktorí radia svojim klientom prostredníctvo sociálnych sietí, zarábajú práve na radách, ktoré rozdávajú. Ani oni však nemajú čisto pozitívny život. Negatívne skúsenosti či udalosti ale ľudia nezdieľajú. Chcú, aby o nich ostal len pozitívny obraz.
Pozitivita môže byť aj nebezpečná
Existuje však rozdiel medzi optimistom a toxicky pozitívnym človek. Zatiaľ čo optimistický človek vníma kladné aj záporné pocity, aj keď kladným pripisuje väčšiu váhu, toxický pozitivizmus tie negatívne dusí. To môže vieš až k duševným poruchám, dlhodobému stretu a popieraniu vlastných, aj keď prirodzených emócií.
Aj niektorí rodičia vychovávajú deti v toxickej pozitivite. Neúspech pre nich neexistuje a dieťa neučia odmietnutiu ani prehre. Takéto deti môžu byť počas pokusu o začlenenia do kolektívu nedobre prijaté, pretože už v škôlke neznesú prehru či požičiavanie hračiek a často sú z kolektívu odstrkované. Spomínali sme, že práve toxická pozitivita sa prenáša z človeka na človeka.
Načúvajte všetkým pocitom
O tom, že treba brať na rovnakú váhu všetky pocity, teda pozitívne aj negatívne, nám povedala aj Lucia: „Aj s negatívnymi emóciami by sme sa mali naučiť pracovať. To znamená – mali by sme vedieť identifikovať, že ich v tomto okamihu máme, uvedomiť si ich a vyventilovať ich vhodným spôsobom tak, aby prevládli tie emócie, ktoré chceme zažívať.“
Ako príklady nám uviedla nasledovné: Ak ona sama príde domov unavená a vyčerpaná, treba si to uvedomiť a snažiť sa naladiť na pozitívnu vlnu vďaka inému vonkajšiemu faktoru. Napríklad počas cesty z práce si pustí obľúbenú hudbu. Každý má pritom svoje koníčky a svoje preferencie.
„Z môjho pohľadu je užitočnejšie človeka vypočuť, venovať mu svoj čas a pozornosť, skúsiť pochopiť, čo aktuálne prežíva. Pozrieť sa na situáciu v širšom kontexte a pripustiť si aj možnosť zlyhania,“ hovorí.
Emócie sú ako počasie
Lucii sme sa spýtali aj na situáciu, počas ktorej rodičia nepripúšťajú neúspech svojich detí napríklad na maturitách či iných skúškach. Radí, aby ste s deťmi komunikovali a vysvetlili im, ako sa ste sa cítili v ich situácii vy, ako ste napríklad vodičské skúšky prežívali, že mať stres je normálne…
„Nedávajte rady, ak si ich od vás nepýtajú. Nebagatelizujte pocity. Sme súčasťou sveta, planéty a prírody a tak ako je v prírode všetko, aj slnečné dni, aj dažde, aj búrky, aj sneh, tak aj našom živote sú lepšie obdobia, sú horšie obdobia, je tam radosť aj smútok. Dôležité je prijať to a pripustiť si aj svoje nedokonalosti,“ dodáva Lucia Sandrik.
Ako sa toxicite vyhnúť?
Myslieť pozitívne, no neprehnať to nemusí byť jednoduché. Skúste naše rady, vďaka ktorým sa toxickej pozitivite vyhnete, no bez toho, aby ste stratili optimistický nadhľad:
- Dajte pocitom voľný priebeh. Ak vás niečo naštve, neduste v sebe pocity, dajte ich najavo – bude vám lepšie a môžete znova myslieť s čistou mysľou.
- Aj negatívne emócie vedia pomôcť. Po neúspechu zvyčajne nasleduje úspech a z negatívnych skúseností sa snažte poučiť, nie ich potlačiť.
- Nesnažte sa s negatívami zmieriť rýchlo. Neúspech, ale napríklad aj rodinnú tragédiu vnímajte negatívne, nesnažte sa v nešťastí zbytočne hľadať svetlo nádeje a už vôbec nie nasilu.
- Neraďte ľuďom, ktorí nechcú počúvať rady. Zvyčajne skončí rozhovor hádkou.
- Nepresviedčajte ľudí, aby mysleli pozitívne. Platí, že nemáte robiť druhým to, čo nechcete, aby robili oni vám.
- Ak si myslíte, že o svojej pozitivite robíte až príliš veľkú osvetu na sociálnych sieťach, dajte si od nich na chvíľu pauzu. Neveďte zbytočne dvojitý život
- V prípade, že si už neviete so situáciu dať rady, radšej sa obráťte na terapeuta. Zájsť k odborníkovi rozhodne nie je hanbou.
Ako sa vám páči náš magazín? Podeľte sa s nami o svoj názor
Zdieľať na
Zdieľaní