Svet zistil, že ťažiť donekonečna ropu a zemný plyn nie je pre planétu vhodné. Zdá sa, že 21. storočie bude priať najmä obnoviteľným zdrojom energie. Ako je na tom Slovensko v porovnaní so zvyškom Európy a v porovnaní s našimi partnermi V4? Aký máme podiel energií, ktoré denne využívame a z akého sú zdroja?
V článku sa dočítate:
- Aké percento svetovej produkcie energie tvoria obnoviteľné zdroje
- Kedy sa začala éra obnoviteľnej energie
- Kedy sme na Slovensku zažili skok vo využívaní obnoviteľnej energie
- Ktorý zdroj využívame najviac
- Prečo sme sa ocitli na chvoste EÚ
Svetu vládne ropa, uhlie a plyn
Na celom svete sa využívajú najmä neobnoviteľné zdroje. Ťaženie ropy, uhlia či zemného plynu ide vo veľkom a graf svetovej produkcie energie podľa zdrojov hovorí jasnou rečou. Až cca 80 % energie získavame z neobnoviteľného, takzvane špinavého zdroja – najviac ropy, o niečo menej uhlia a trojicu uzatvára plyn.
Biopalivá tvoria necelých 10 % a radíme k nim napríklad drevo. Na Slovensku majú biopalivá ešte stále pomerne veľké zastúpenie a to najmä v severných okresoch. Jadrová energia – najrozšírenejšia na Slovensku, je vo svetovom meradle využívaná len v 5 % prípadov. Ide pritom o pomerne čistú energiu, aj keď stále nie bez emisií.
Obnoviteľná energia tvorí necelých 5 %
Obnoviteľná energia pochádza zo zdroja, ktorý teoreticky nevieme vyčerpať. Patria sem napríklad voda (ktorá neustále tečie), vietor (ktorý neustále fúka) či slnko (ktoré neustále svieti). Práve hydroenergiu, teda energiu z vody, využíva svet v 2,5 % prípadov.
Ešte horšie je na tom veterná, solárna, geotermálna a prílivová energia, ktorá musela mať v grafe spoločné zastúpenie, inak by ste ju v ňom ani nenašli. Tvorí približne 2 % celkovej spotreby energie na zemi. Niektoré zdroje uvádzajú, že za obnoviteľný zdroj sa považuje aj biomasa, no IEA (Medzinárodná energetická agentúra) nesúhlasí. Štatistiky pochádzajú z konca roka 2018.
Míňame viac ako planéta vyprodukuje
Nástup obnoviteľnej energie začal ešte v minulom storočí, konkrétne koncom 80. rokov. Náklady vývoja boli síce drahé a ich odhady sú stámiliardové, no v konečnom dôsledku ľudstvo časom ušetrí. Každoročne si pripomíname takzvaný Overshoot Day, teda deň, keď svet vyčerpá všetky zdroje zeme – teda tie neobnoviteľné.
Avšak, „neslávi sa“ vždy v rovnaký deň. V roku 2022 padol na 28. júl, čo znamená, že vtedy ľudstvo vyčerpalo všetky zdroje energie, ktoré Zem produkuje celý rok. Odvtedy žijeme takpovediac na dlh. Tento deň sa neustále posúva k začiatku roka, pričom ešte koncom 80. rokov bol v decembri.
Graf Overshoot Day hovorí, že zatiaľ čo v roku 1970 stačila ľudstvu na prežitie jedna planéta, dnes by sme k tejto jednej potrebovali ešte trištvrte navyše. Až na pár výnimočných rokov je táto situácia z roka na rok horšia.
Európa dominuje obnoviteľnej energii
Svetové zdroje energií sa našťastie menia, aj keď nie dostatočne rýchlo. Najväčší problém je, že človek míňa denne čoraz viac energie. Kedysi sme nepotrebovali mať v domácnosti dva televízory, nabíjať tri mobily, používať desiatky spotrebičov … Dnes je to samozrejmosť (pre vyspelý svet).
V grafe jasne vidieť, že obnoviteľná energia je na vzostupe, aj keď podľa niektorých nie dostatočnom. Prvenstvo v jej produkcii drží Európa, za ktorou nasleduje Severná Amerika (najmä Spojené štáty) a Ázia s Oceániou (najmä Čína). Aj keď zaznamenáva údaje len do roku 2009, trend ostal nezmenený.
Slovensko do roku 2018 poriadne zaostávalo
Poďme sa však detailnejšie pozrieť, ako využíva zdroje Slovensko. Podľa údajov Eurostatu sa hodnoty využívania obnoviteľnej energie u nás pohybovali v roku 2009 na úrovni 9 %. Za desať rokov, teda do roku 2018, to bolo 12 – 13 %. Európa sa začala čoraz viac vzďaľovať, pričom ešte pred štyrmi rokmi sme zaostávali o celých 6 %.
Z Európy vedie Švédsko, ktoré vyrába takmer 55 % energie z obnoviteľných zdrojov. To je ďaleko za druhým susedným Fínskom, ktoré má niečo cez 40 %. Slovensko sa dokonca umiestnilo aj za Českom, aj keď len o dva percentuálne body. Predbehli sme Veľkú Britániu či Poliakov. Do roku 2018 boli na chvoste Európy Holanďania.
Skok v roku 2019
Napriek tomu sme sa z horšej polovice dokázali vymaniť. Priemer v roku 2020 predstavoval stále 18 %. Slovensko v roku 2019 výrazne posilnilo a rok neskôr taktiež. Výsledkom je, že v roku 2020 sa spotreba obnoviteľnej energie pohybovala na 17,3 %.
V týchto štatistikách je do obnoviteľnej energie zarátané aj biopalivo, teda kúrenie drevom. Ministerstvo hospodárstva vtedy zmenilo výkazníctvo na pálenie dreva v domácnostiach, čo zvýšilo percento využitia biomasy. Štatistiky hovoria, že pálenie dreva na kúrenie v domácnostiach stúplo takmer o polovicu a stalo sa znova trendové.
Využívame najmä jadrovú energiu
Ak si doma zapnete svetlo, kávovar alebo si pustíte televízor, najpravdepodobnejšie pochádza energia z jadrového zdroja. Slovensko ho využíva vo viac ako v 50 % prípadov. Na druhú stranu, fosílne zdroje (napríklad uhlie či plyn) využívame pomerne málo a to v necelých 20 % prípadov.
Zaujímavé je, že jadrovú energiu vôbec nevyužívajú napríklad Gréci, Taliani, Portugalci, Dáni ani Rakúšania. Ak to však vezmeme z toho horšieho hľadiska, práve prví traja spomínaní majú pomerne veľké zastúpenie fosílnej energie, v prípade Grécka a Talianska až viac ako 60 %. Najmenej jej využívajú Švédi (len približne 2 %), za ktorými nasledujú Francúzi, Fíni a my.
Obnoviteľná energia nám ešte nevonia
Aj keď využívame málo špinavej fosílnej energie, stále máme malé zastúpenie tej obnoviteľnej. Francúzi síce spotrebujú ešte menej fosílnej, no aj menej obnoviteľnej ako my. Zďaleka najhoršie výsledky z celej únie si aktuálne drží Poľsko – fosílny zdroj má viac ako 80 % podiel. Ide prevažne o uhoľné elektrárne. Výroba takejto energie je pomerne lacná, no mimoriadne škodlivá pre ekosystém.
Napriek tomu má zelená obnoviteľná energia svoje výhody: „Zelená energetika je kľúčová v boji proti klimatickej kríze a znečisťovaniu planéty. Okrem ekologických výhod má výhody aj ekonomické. Obnoviteľné zdroje energie sú stále lacnejšie než nové zdroje elektrickej energie z uhlia,“ informuje portál Right Power.
Prievan na Slovensku
Aktuálna najmenej nákladná a neefektívnejšia zelená energia pochádza z veterného zdroja. Práve tu má Slovensko, paradoxne, obrovský prievan. Kým vo vedúcom Dánsku majú až 44 % podiel spotrebovanej energie z veterného zdroja, Slovensku má 0 %. To však neznamená, že žiadne veterné elektrárne nemáme.
Náš inštalovaný výkon podľa energií v megawattoch k roku 2019 je nasledovný:
- Vodné elektrárne: 2 537 MW, čo je 32,3 %,
- Tepelné elektrárne: 2 476 MW, čo je 31,5 %,
- Jadrové elektrárne: 1 940 MW, čo je 24,7 %,
- Fotovoltika: 530 MW, čo je 6,8 %,
- Biomasa: 224 MW, čo je 2,9 %,
- Bioplyn: 105 MW, čo je 1,3 %,
- Vietor: 3 MW, čo je necelých 0,1 %,
- Ostatné: 33 MW, čo je 0,4 %.
Vo využívaní veternej energie sme na chvoste
Práve využívanie veternej energie na Slovensku je oproti Európskej únii hanbou. Zatiaľ čo za západnými hranicami stojí v Rakúsku obrovský park veterných turbín, na Slovensku je ich len pár. Nachádzame sa na chvoste EÚ spoločne so Srbskom a Čiernou Horou.
Dáni, Nemci, Briti, Holanďania a Belgičania majú časť svojich turbín aj v mori, posledný menovaný dokonca viac ako polovicu. Priemer EÚ je niečo cez jedenásť a pol percent, k čomu sa ani zďaleka nepribližujú Česi ani Maďari. Poliaci zaostávajú len o pár percent, pod priemerom je aj Rakúsko.
Ak chce Slovensko naplno využívať obnoviteľné zdroje, malo by zainvestovať najmä do veterných turbín. Ide o jednu z najlacnejších alternatív, pričom v dostatočnej vzdialenosti nespôsobuje žiadny hluk a navyše ani žiadne emisie.
Zdieľať na