Ľudia majú o ekológiu čoraz väčší záujem. V tejto téme sa posledné roky začína hovoriť o výraze uhlíková stopa. Svojím spôsobom hovoríme o stope, ktorú zanecháme na životnom prostredí. Nie však našimi nohami, ale činnosťou. O čo presne ide, čo najviac škodí našej planéte a ako je tom s ekológiou Slovensko? Odborníčky na túto tému sme sa spýtali, ako ju môžu domácnosti jednoduchými krokmi znížiť.
Čo je to? / Čo najviac škodí? / Koľko emisií produkuje Slovensko? / Ako ju znížiť?
Čo je uhlíková stopa?
Skrátene by sa dalo povedať, že uhlíková stopa je množstvo emisií plynov, ktoré denne uvoľňujeme do atmosféry. Tieto emisie majú priamy dopad na zemské podnebie a teda aj horúčavy, ktorých sme boli toto leto svedkami. Čo je však emisia a ktoré činnosti ju zanechávajú? Nuž, dnes už prakticky všetky.
Povedzme, že šoférujete auto. Uhlíková stopa nie je len počet emisií, ktoré auto vyprodukuje počas jazdy, keď palivo poháňa spaľovací motor. Ropu musela najprv iná technika so spaľovaním motorom vytiahnuť, loď ju prepraviť, fabrika spracovať a dopraviť na benzínovú stanicu. Aj za cestou do práce je viac emisií, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Čítanie kníh bude určite bez emisií všakže? Ale kdeže. Papier musí najprv vytvoriť ťažká technika a potom knihy dopraviť do kníhkupectva, kde si po ne prídete pravdepodobne autom. Rovnaký princíp funguje na takmer všetkých produktoch v obchodoch. Aj napríklad jahody, ktoré môžu byť lokálne alebo sa k nám dostali zo vzdialenosti stoviek kilometrov, sa museli najprv dopraviť do obchodu.
Nie každá činnosť a každý kúpený produkt majú rovnakú uhlíkovú stopu. Dôležité je rozdeľovať dve základy druhy uhlíkovej stopy:
- Primárna: emisie, ktoré zanechá výrobok len počas výroby.
- Sekundárna: emisie, ktoré zanecháva výrobok počas svojej prevádzky.
Dobrým príkladom je auto a elektromobil. Oba na svoju výrobu spotrebujú približne rovnako emisií (elektromobily pri výrobe batérii zvyčajne o trochu viac), no jazdiť desať rokov na spaľovacom motore a na elektrickej batérii je veľký rozdiel. Vyhnúť sa uhlíkovej stope nevieme. Vieme ju však redukovať, čo je prvým ktorom k zelenšej budúcnosti.
Ktorá energia je najškodlivejšia?
Skúsite si tipnúť, ktoré odvetvie vypúšťa do ovzdušia najviac emisií? Prekvapujúco to nie je preprava tovaru, ale výroba energie (25 %), poľnohospodárstvo (24 %), priemysel (21 %), doprava je až na treťom mieste (14 %) a výpočtová technika je zodpovedná len za 3 %. Aj preto inžinieri neustále hľadajú nové techniky, ako chov zvierat a pestovanie rastlín čo najviac zekologizovať. Problémom je však priemysel, teda všeobecne výroba, kde sa tieto percentá znižujú len veľmi pomaly.
Prostrediu škodí neobnoviteľný zdroj energie, lebo keď ho minieme, už ho nebudeme viac mať. Medzi najväčších škodcov nášho ovzdušia patria uhlie a plyn, ktoré sú príčinou viac ako 90 % skleníkového efektu. Ak by sme chceli nájsť menej škodlivé alternatívy, museli by sme prejsť na obnoviteľné zdroje ako napríklad solárna energia, vodné priehrady, verené elektrárne a podobne.
Práve tie nám vedia dodať svetlo a teplo bez toho, aby sme vypúšťali obrovské množstvo emisií. Všetky tri zmienené produkujú oproti uhoľným elektrárňam 20- až 30-násobne menej emisií.
Krajiny a produkcia emisií
Na Slovensku máme najviac atómových elektrární, ktoré zaťažujú životné prostredie len minimálne. Z jadrovej energie sme v roku 2019 čerpali viac ako 55 % našej produkcie. Nasleduje energia z vodného zdroja a až po nej zemný plyn a uhlie (dohromady necelých 20 %). Slovensko stále nevie dostatočne využívať solárnu energiu (menej ako 2 %), o veternej ani nehovoriac (takmer žiadna).
Najväčšími škodcami sú Spojené štáty, Kanada, Saudská Arábia, Kazachstan, Austrália či Spojené arabské emiráty. Jednoducho krajiny, kde sa ťaží ropa či kde sa nachádzajú veľké fabriky. Naopak, najmenej emisií produkujú krajiny strednej Afriky, Oceánia a Južná Amerika. Slovensko je na tom relatívne dobre, aj keď Česko výrazne horšie.
Uhlíková stopa je problémom nás všetkých
Uhlíková stopa by nás mala zaujímať. Nielenže ju sami tvoríme, ale najmä nás všetkých ovplyvňuje. „Hoci celosvetovo je mnoho občanov spochybňujúcich klimatickú krízu, už aj v našich geografických podmienkach je značne citeľná. Stúpa počet teplých a suchých dní. Po dlhotrvajúcom teple prichádzajú výdatné búrky, ktoré opäť trvajú niekoľko dní a majú čoraz ničivejšie dôsledky. Keďže klimatická zmena prebieha pomaly v horizonte niekoľkých storočí, bežní obyvatelia si povedia, že ich sa táto zmena netýka. Týka sa však budúcich generácií, a je v záujme každého rodiča priviesť svoje dieťa do sveta, ktorý oplýva prírodným a ekologickým bohatstvom,“ hovorí Mária Hlinková, doktorandka Stavebnej fakulty v Košiciach.
Aby sme si však neklamali, musíme zdôrazniť, že uhlíkovú stopu nezanechávajú len veľké fabriky, prepravné tankery a lietadlá. Každá domácnosť je zodpovedná za určité množstvo emisií. Možno robíte mnohé činnosti podvedome a ani si neuvedomujete, že tým zanechávate výraznú uhlíkovú spotu.
Uhlíková stopa a domácnosti
Mária Hlinková sa uhlíkovej stope venuje v rámci požiadaviek Európskej únie pre stavebný priemysel. Zaujímalo nás, ako sa na stope podieľajú domácnosti v porovnaní s fabrikami. „Uhlíkovou stopou sa zaoberajú skôr firmy a podniky, pre ktoré bude čoskoro povinné vykazovať svoju uhlíkovú stopu či iné environmentálne ukazovatele. Spoločným nedostatkom je chýbajúca informovanosť a povedomie. Bežný občan nevie, čo je to uhlíková stopa a už vôbec nie, prečo by mal poznať jej hodnotu. V podnikoch a spoločnostiach sa uhlíkovou stopou začínajú zaoberať, avšak odborníkov na túto tému je málo.“
Okrem toho nám prezradila, že Európska taxonómia má zámer dosiahnuť v roku 2050 uhlíkovú neutralitu. „Banky budú na základe požiadaviek poskytovať výhodnejšie podmienky na získanie finančných prostriedkov,“ vysvetľuje. Systém by mal fungovať podobne ako aktuálne dotácie na prechod k zelenej energii či na kúpu elektromobilu.
Ekologický materiál na stavbu nového domu – jednoznačne drevo
Prvým krokom k uhlíkovej neutralite je aj výstavba nové typu domov. „Veľkí výrobcovia stavebných materiálov najmä v západných krajinách vynakladajú veľké úsilie, aby ich materiály boli ekologické. Sleduje sa celkový vplyv materiálu na životné prostredie – od ťažby vstupných surovín až po ukončenie životnosti produktu. Vhodnou ekologickou voľbou je používať lokálne materiály, a teda snažiť sa nedovážať stavebné materiály z veľkých vzdialeností. Obľúbenou a ekologickou voľbou môžu byť v súčasnosti drevodomy,“ dodáva Mária Hlinková.
Aj kedysi sa domy stavali prevažne z dreva. Na internete nájdete mnohé mýty o tom, že má krátku životnosť, napádajú ho škodcovia, je vysoko horľavé, má zlé izolačné vlastnosti a podobne. Dnes však nájdete výrobcov drevodomov, ktorí vedia zaručiť dekády životnosti, o drevo je postarané proti horeniu aj škodcom a dobre sa aj zaizoluje. Drevodomy sú dokonca cenovo dostupnejšie ako murovaná stavba a aj ekologickejšie na výrobu.
Svoju stopu znížite jednoduchými krokmi
Na to, aby ste znížili svoju uhlíkovú stopu, nepotrebujete meniť zásadne svoj život. Všetko je o alternatívach. Predstavíme vám štyri odvetvia, v ktorých stačí zmeniť svoj postoj a razom bez obmedzovania šetríte nielen našu planétu, ale aj svoje peniaze. So všetkými tipmi súhlasila aj odborníčka Mária Hlinková.
Alternatívne zdroje dopravy
Elektrické autá sme už spomínali, no tie sú pre mnohých zatiaľ cenovo nedostupné. Po meste sa okrem auta však viete pohybovať aj pešo, pomocou MHD, na kolobežke či na bicykli. Mária Hlinková však zdôraznila slová kolobežka a bicykel, ktoré by sme si nemali pliesť s elektrokolobežkou a elektrobicyklom. Ak chceme stopu znižovať, musíme na to využívať svoje telo a nie náročnú techniku (aj keď elektrická je lepšia ako spaľovacia).
Kupujte lokálne a len nevyhnutné potraviny
Doprava tvorí značnú časť svetových emisií. Nakupovaním lokálnych produktov, ktoré do potravín či na trh prešli len krátku vzdialenosť, podporujete nielen pestovateľov a chovateľov, ale aj nenákladný spôsob dopravy. Ak sa predsa nebudú zákazníci zahraničný tovar kupovať, nebude sa ani dovážať. Tiež si do obchodu vezmite nákupný zoznam, aby ste nenakúpili aj potraviny, ktoré nepotrebujete a napokon ich vyhodíte.
Tričko stojí tisíce (litrov vody)
Oblečenie nielenže tvorí podstatnú časť priemyslu, ale míňa najmä obrovské množstvo vody na výrobu. Na výrobu jedného trička sa spotrebuje približne 3-tisíc litrov vody. Zhruba toľko spotrebuje človek asi za 2 roky. Alternatívou je čoraz obľúbenejší second-hand. O oblečenie sa dôkladne starajte, aby vám vydržalo čo najdlhšie. Nové nohavice či šaty predsa nestoja v butikoch pár eur.
Šetrenie energií (aj peňazí)
Ak chcete znižovať uhlíkovú stopu a zároveň ušetriť aj nejaké peniaze, možno je čas na rekonštrukciu. Vhodne zateplite, využite lokálne stavebné materiály a nainštalujte si zariadenia na čerpanie obnoviteľného zdroja energie. Pomôže aj kratšie sprchovanie, zníženie kúrenia o jeden-dva stupne, recyklovanie odpadu či maličkosť ako odpojenie mobilu od nabíjačky, keď je batéria už plná.
Zdieľať na