Denne komunikujeme s rodinou, s priateľmi, so spoločnosťou. Nie každý však dokáže plynule rozprávať. Zajakávanie nie je problém, na ktorý by sme mali dotyčného upozorňovať, no na druhú stranu ho ani prehliadať. Neprejavuje sa len u detí a adolescentov, môžu ním trpieť prakticky všetci. Čo ho spôsobuje, ako sa s ním popasovať bez návštevy logopéda, je dedičné a čo ak sa dieťa zajakáva aj po škole?
Zajakávanie u detí / Zajakávanie u dospelých
Čo je zajakávanie a ako sa prejavuje?
Zajakávanie, alebo koktanie, je porucha plynulosti reči, ktorá sa prejavuje opakovaním slov, slabík alebo len zvukov. Nakoľko ide o rečovú vadu, najčastejšie sa vyskytuje u detí, avšak niekedy ňou môžu trpieť aj dospelí ľudia. Väčšina detí, ktorí sa v minulosti zajakávali, dnes už touto rečovou poruchou netrpí. Je teda liečiteľná doma aj u odborníka – logopéda.
Toto je zopár príkladov, ako jednoducho odhalíte, že vaše dieťa sa zajakáva, prípadne sa zajakávanie môže čoskoro prejaviť:
- Frustrácie pri komunikácii
- Napätie v hornej časti hlavy (prípadne zatínanie zubami)
- Časté opakovanie fráz, viet, slov
- Predlžovanie samohlások (napríklad vyslovenie slova „počííííítač)
- Snaha rýchlo rozprávať
- Používanie nadbytočných slov (hm, em, uh a podobne)
- Počas rozprávaním urobí dieťa pauzu, aby si premyslelo, čo povie
- Čudný slovosled, ktorý mozog vybral preto, že je pri ňom menšia šanca zajakavosti
Zajakávanie u detí
Aj keď presné štatistiky sa pomerne často menia, v ranom detstve trpí zajakávaním približne každé dvadsiate dieťa (teda asi 5 % detí). Presné počty nie sú prakticky overiteľné, nakoľko u mnohých z nich je porucha preč do pár týždňov či mesiacov, prípadne ju stihnú rodičia potlačiť bez návštevy logopéda, čím sa vyhnú štatistike. Koktanie v detstve nie je ničím výnimočné.
Lekárska fakulta Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave odpovedá na najčastejšie otázky ohľadom zajakavosti u malých detí: „Rodičia často pociťujú vinu, pretože svojmu dieťaťu nevedia pomôcť. Môžete premrhať veľa času rozmýšľaním, prečo sa to stalo práve vášmu dieťaťu a čo ste mohli urobiť, aby ste tomu zabránili. Berte zajakavosť vášho dieťaťa ako fakt. Neriešte otázku, kto za to môže, ale položte si otázku kto/čo tu môže pomôcť. Konštruktívne je pozrieť sa na súčasnosť a budúcnosť a aktívne sa pokúsiť urobiť niečo pre zlepšenie situácie,“ píšu na svojom webe.
Čo spôsobuje zajakávanie u detí?
Príčin, prečo sa dieťa zajakáva, môže byť veľa a odborníci tvrdia, že doteraz nevedia o všetkých. Medzi najčastejší faktor zajakávania patrí dedičnosť – približne každé druhé dieťa. Dieťa nemusí pobrať poruchu reči len od svojich rodičov, ale pokojne aj od starých rodičov, strýka a podobne. Informácie o poruche reči sa môže niesť vo vašom géne, aj keď u vás sa vôbec nemusí prejaviť. Dedičné zajakávanie nijak neovplyvníte.
Medzi ďalšie faktory patria napríklad aj vysoké očakávania zo strany rodičov alebo príliš rýchly životný štýl. Tieto faktory vedia rodičia eliminovať. Dnes je však zložité nájsť balans medzi pokojným a usporiadaným životom, poctivou prácou, vzdelanými deťmi a dobrými rodinnými vzťahmi. Doba je zvláštna, no od detí by ste nemali čakať veľa v ich rannom detstve, ale radšej prejaviť cit a lásku nehľadiac na nič, čo ich v živote postrehne.
No a zajakávanie môžu spôsobiť aj neurofyziologické faktory spojené s vývinom detí. Tie vie rodič taktiež eliminovať, nie nie vždy sa to poradí. Odborníci odporúčajú pravidelne sa rozprávať s deťmi, cvičiť primeranú artikuláciu ešte v predškolskom veku a rečové schopnosti pomaly vyvíjať. Na druhú stranu, ak máte dieťa trpiace oneskoreným vývojom, nepomôžete si a je vhodné vyhľadať odbornú pomoc.
Ojedinelá alebo bežná choroba? (A je to vôbec choroba?)
Zajakávanie nie je vôbec ojedinelé a ako sme spomínali, postihne počas detstva približne každé dvadsiate dieťa. To, že ide o bežnú poruchu, ktorú viete v niektorých prípadoch sami eliminovať však neznamená, že by ste sa o ňu nemali zaujímať.
Taktiež nemôžeme tvrdiť, že by deti, ktoré sa zajakávajú, mali aj iné pridružené nepríjemnosti. V spoločnosti prevláda názor, že koktajúci jedinec je automaticky aj menej vyvinutý, no to vôbec nie je pravda. „Mnohé deti s neplynulosťou reči sú veľmi bystré, niektoré výskumy hovoria o problémoch s plynulosťou reči ako o dani za zvýšenú inteligenciu,“ informuje Lekárska fakulta SZU.
O zajakávaní nie je správne hovoriť ako chorobe, ale jednoducho o poruche reči. Choroba sa zvyčajne lieči liekmi, v tomto prípade nepomôžu. Odborníci radia bojovať s ňou na dvoch frontoch – doma aj u logopéda a to už v začiatkoch, aby sa dieťa nezajakávalo v škole.
Zajakavosť v škole a po nej
Začiatok povinnej školskej dochádzky je pre dieťa zlomový bod v dospievaní. Ide o jeho prvý režim, ktorý musí aj svojím prispením dodržiavať. Nie každé dieťa sa naňho vie adaptovať počas prvých dní alebo týždňov. Na dieťa nie je vhodné ani tlačiť. Zajakávanie sa totiž môže objaviť aj v tomto veku.
„Väčšina detí má určité ťažkosti s adaptáciou, ale u niektorých detí pretrvávajú dlhodobejšie. Z týchto dôvodov sa môže u vášho dieťaťa v období vstupu do školy dočasne plynulosť reči zhoršiť,“ odpovedali odborníci zo SZU na otázku ohľadom zajakávania dieťaťa počas začatia školskej dochádzky. Zároveň vyvrátili, že by zajakávanie mohlo byť nákazlivé a dieťa by ho mohlo prebrať po inom dieťati.
Čo ak sa ale dieťaťu za zajakávanie v škole posmievajú? SZU hovorí, že v takom prípade by sa malo postupovať rovnako ako s tradičnou šikanou – teda oznámiť situáciu pedagógovi (ak o nej nevie) a rozprávať sa s deťmi, ktorí sa posmievajú. Odborníci tiež apelujú na školy, aby zaradili túto tému aj medzi osnovy napríklad na etickej východe, nakoľko ide o vcelku rozšírenú rečovú vadu.
Pred návštevou logopéda
Ak nechcete svoje dieťa poslať so zajakávaním hneď logopédovi, skúste najprv doma týchto 5 rád:
- Nedokončujte vety za dieťa. Doprajte mu dostatok času na to, aby samé povedalo všetko, čo chce.
- Nestráňte sa rozhovorom. Sadnite si s dieťaťom za jeden stôl, rozprávajte sa a čítajte si. Dôležité je precvičovať jazyk.
- V predškolskom veku sa o zajakávaní s dieťaťom nerozprávajte. Precvičovaním reči môže vada sama zaniknúť.
- Nesnažte sa dieťa napodobňovať v zajakávaní. Rozprávajte naňho plynule a vhodne artikulujte. Reč si predsa osvojuje podľa toho, ako sa s vami rozpráva.
- Dieťa za zajakávanie v žiadnom prípade netrestajte. Z trestu vzíde strach a v strachu dieťa môže prestať úplne komunikovať.
Kedy vyhľadať odborníka?
Ako zistíte, že vaše dieťa už musí navštíviť logopéda, ktorí mu so zajakávaním pomôže? Aj na to majú na Lekárskej fakulte SZU odpoveď:
- Do 18 mesiacov nedokáže rozprávať slová.
- Do 24 mesiacov nedokáže povedať dvojslovnú vetu.
- Dieťa rozpráva, náhle prestane a nedokončí vetu.
- Bojí sa rozprávať s blízkymi osobami.
- Opakuje slová.
- Necháva vo vete príliš dlhé pauzy, prípadne opakuje myšlienky.
- Dieťa si počas reči pomáha mimikou a gestami.
- Dieťa vám povie o tom, že je preňho náročné rozprávať.
Zajakávanie u dospelých
Zajakávania nájdeme aj u dospelých. Inštitút detskej reči, ktorý sa zaoberá aj zajakávaním u rodičov detí, odhaduje, že približne jedno percento svetovej populácie sa zajakáva. To v praxi znamená, že na svete sa zajakáva asi 80 miliónov ľudí, pričom na Slovensku je to zhruba 55-tisíc jedincov. Každý piaty z nich by mal byť dospelý človek.
Nejde o nič výnimočné
Nemôžeme teda hovoriť, že by zajakávanie bolo niečím, s čím sa za život nemusíme stretnúť. Určite poznáte niekoho z vášho okolia, kto trpí touto rečovou vadou, nehľadiac na to, či ide o dieťa alebo dospelého. Inštitút taktiež hovorí o tom, že síce sa to na prvý pohľad nemusí zdať, no zajakávanie môže mať výrazný negatívny dopad na kvalitu života a to najmä po emočnej stránke – človek si neverí, stráni sa spoločnosti a vyhýba sa spoločenským akciám.
Zajakávanie niektorí nevedia ovplyvniť ani po návšteve logopéda (ani v dospelom veku). Čím je človek starší, tým je náročnejšie naučiť sa hovoriť plynulo. Zaujímavé však je, že SZU odporúča učiť sa cudzí jazyk, v ktorom sa zajakávanie nemusí prejaviť a tým sa časom môže človek odnaučil zajakávať v materinskom jazyku aj v pokročilom veku.
Čo robiť v prípade, že máte zajakávanie v rodine, no chcete, aby sa šnúra pretrhla? „Pravdepodobnosť, že dedičná zajakavosť u dieťaťa vymizne je väčšia vtedy, ak spomínaný člen rodiny zo zajakavosti taktiež vyrástol, respektíve došlo k jej úprave. Riziko, že sa vaše dieťa bude zajakávať sa zvyšuje, ak u člena rodiny tento problém stále pretrváva,“ odpovedá Lekárska fakulta SZU.
Život so zajakávaním
Aj so zajakávaním sa dá viesť plnohodnotný život, aj keď niektoré procesy sú výrazne zložitejšie. Vhodné je snažiť sa tento problém neustále odstraňovať. Nie kvôli spoločnosti, ktorá môže mať predsudky, ale kvôli samému sebe. Portál lekar.sk informuje o tom, že ľudia trpiaci zajakávaním majú vyššie riziko psychologických ťažkostí.
Ľudí treba brať takých akých sú, nikto nie je dokonalí. Nesnažme sa preto hľadať to, čo nás rozdeľuje, ale to, čo nás spája. Mnohí ľudia, ktorí sa zajakávajú, majú dar hlasu a počas spievania ich rečová vada zmizne. Aj to je dôkaz o tom, že ľudí by sme podľa obalu súdiť naozaj nemali.
Zdieľať na