V časoch zvyšujúcich sa cien hľadáme všemožné spôsoby, ako ušetriť. Dnes sa preto pozrieme na to, čo robiť, ak máte vysoké ceny jednak za vodu, ale aj za energie kvôli neustálemu čerpaniu vody zo studne, prípadne z vodovodu. Poradíme vám, ako zachytiť dažďovú vodu, prečo je pre rastliny aj stromy najlepšia voľba, koľko vás táto investícia bude stáť a napokon pridáme aj rady, čo robiť v záhrade v jesenných mesiacoch.
Prečo polievať dažďovou vodou? / Prečo ju zachytávať? / Tipy, ako ju udržať / Prvotná investícia / Záhrada a jeseň
Prečo polievať dažďovou vodou?
Medzi najčastejšími odpoveďami na túto otázku nájdeme najmä tie ekonomické – dažďová voda je lacnejšia, odľahčuje rodinný rozpočet… To je všetko pravda. No pre rastliny je práve táto voda optimálna aj z iného dôvodnou, a to práve ekologického. Voda zo studne môže byť príliš tvrdá. Keďže sa nachádza pomerne blízko k povrchu, často nedosahuje optimálnu teplotu. Polievať vodou zo studne je, samozrejme, úplne v poriadku, no ak ju porovnáme s dažďovou, nájdeme v nej príliš veľa obsahu vápnika alebo železa, ktorý zabraňuje prenikaniu živín priamo do rastliny. Tu však záleží aj od konkrétneho zdroja, z ktorého vodu čerpáte.
Markantnejšie rozdiely však nájdeme medzi dažďovou vodou a pitnou z vodovodu. Tá už štandardne obsahuje nadmerné množstvo chlóru a iných látok, ktoré síce nevadia nášmu organizmu, no pre rastliny nemajú také blahodarné účinky. Navyše sa pripravte aj na poriadne vysoké faktúry.
Čo z toho vyplýva? Že dažďová voda je najlepší spôsob, ako môžete polievať vašu záhradu. Studňa s čerpadlom na elektrinu vám zdvihne cenu energií, voda z vodovodu zasa vodné a stočné. Vodou z prírodného zdroja, teda z dažďa, šetríte svoju peňaženku, ale pomáhate aj rastlinám, ktoré dostanú primeraný podiel vitamínov a živín, aký inde nenájdu.
Prečo ju zachytávať?
Na to, aby ste mohli dažďovou vodou vôbec polievať, musíte ju najprv zachytávať. Kúpiť sa z logického hľadiska nedá. Platí však, že zadarmo ju môže mať každý, stačí len najprv trochu zainvestovať. Limitovať vás môže jedine veľkosť vášho pozemku. Okrem polievania ju viete používať napríklad aj na pranie, nakoľko obsahuje málo minerálnych látok a nie je tvrdá, vďaka čomu nevytvára veľa vodného kameňa. Rovnako ju môžeme použiť aj na splachovanie toalety.
Vedeli ste o tom, že priemerný Slovák minie zhuba 100 litrov vody na osobnú spotrebu za jediný deň? Takmer polovicu z toho minieme na sprchovanie, 25 litrov na splachovanie WC, 15 litrov na pranie a upratovanie všeobecne, asi 10 litrov na varenie a zvyšok ostáva na umývanie rúk a pitie. Dohromady až 40 % z toho viete nahradiť dažďovou vodou – teda spomínané pranie a splachovanie.
Je logické, že nie celú spotrebu vody v domácnosti viete nahradiť dažďovou vodou. Ak ju však môžete využívať na spomínané úkony (vrátane polievania), ušetríte takmer polovicu výdavkov na vodu v domácnosti. Stačí prvotná investícia a šetríte jednak svoju peňaženku, ale aj dôležitý zdroj, nakoľko pitnej vody nemáme neobmedzené množstvo.
Ako udržať dažďovú vodu?
Podľa spotreby a využitia nájdete tri spôsoby, akými viete zadržiavať dažďovú vodu. Zrejme najväčšou nevýhodou je aktuálne nepredvídateľná predpoveď počasia. Preto dobre zvážte, akú veľkú nádobu na zadržanie si zvolíte, pretože letné aj zimné mesiace sú na dažde veľmi chudobné.
Nadzemná nádrž
Medzi najčastejšie riešenia na zachytávanie vody patria nadzemné nádrže. Predstavte si ich napríklad ako veľké sudy. Dnes ich nájdete v rôznych materiáloch, ktoré imitujú napríklad aj veľké črepníky či spomínané sudy. Vodu do nich zadržiavate najmä vďaka odvodňovacích rúram po obvode strechy, pričom výpust mieri priamo do suda alebo nádoby.
Vďaka gravitácii nepotrebujete čerpadlo, voda sa do nádrže dostane sama aj bez cudzej pomoci. Nutné je však vyriešiť aj prebytok vody. Ak budete mať malú nádobu a prídu silné a dlhé dažde, môže sa stať, že sa naplní rýchlo a zbytok odtečie. V tom prípade odporúčame buď pripojiť druhú podobnú nádrž alebo odkloniť smer toku vody, keď presiahne objem nádrže.
Táto alternatívna je vhodná na polievanie. Na trhu dnes nájdete rôzne veľké sudy, zvyčajne od 200 do 300 litrov, no v ponuke sú aj menšie aj väčšie. Sudy so zachytenou vodou však neprikrývajte vekom, nakoľko hrozí premnoženie komárov vo vode. Takto zachytenou ďažďovou vodou polievate záhradu prakticky zadarmo.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Podzemná nádrž
Ak chcete využívať vodu aj na pranie či splachovanie, nadzemná nádoba nemusí byť estetická a hlavne ani praktická. Preto pouvažujte nad podzemnou nádržou. Je spravidla oveľa väčšia ako sud (a teda vystačí aj väčšej domácnosti), no najmä v záhrade nebude zaberať veľa miesta.
Nakoľko ide o trvalé riešenie, najideálnejšie je nad ním uvažovať ešte pred samotnou stavbou domu, prípadne pri väčšej rekonštrukcii či prerábaní záhrady. Ich objem sa odvíja od veľkosti vaše strechy – ak totiž nebudú dlhší čas naplnené, tlak zeme dokáže pretlačiť ich plášť. Stačí k nim napojiť čerpadlo, vodu odviesť k práčke a záchodu a teoreticky máte vyhraté.
Pozor si však dajte na predpisy. Pokiaľ pristavujete k domu menšiu podzemnú miestnosť, napríklad pivnicu či žumpu, a nepresahuje veľkosť 25 štvorcových metrov a hĺbku 3 metre, nepotrebujete na ňu stavebné povolenie. To isté platí aj o nádržiach na dažďovú vodu. Každopádne by ste mali aspoň informovať príslušný obecný/mestský úrad o tom, čo realizujete, aby ste sa vyhli problémom v budúcnosti, napríklad pri predaji domu.
Dažďová záhrada
Na zdržiavanie vody si viete vytvoriť aj takzvanú dažďovú záhradku. Oplatí sa najmä vtedy, ak máte v blízkosti domu niečo vysadené. Odkvapovú rúru predĺžite až pod zem a vytvoríte pod záhonom menšie prepadlisko, kam bude dažďová voda odtekať. Tento priestor zasypte štrkom. Do záhonu však vysaďte len rastliny, ktoré znesú aj suchšie obdobia.
Voda z prívalových dažďov vsiakne do štrkoviny a rastliny si z nej budú čerpať živiny počas dlhšieho obdobia. Dá sa povedať, že túto časť záhrady už nemusíte polievať. Na druhú stranu budete mať obmedzený zber vody. Toto riešenie je vhodné, ak máte len menšiu záhradku, do ktorej chcete odvádzať všetku dažďovú vodu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Aby ste ušetrili, musíte najprv investovať
Šetrenie však nepríde ihneď a ani automaticky. Aby ste odľahčili svoj rozpočet, musíte najprv do zberu dažďovej vody investovať. Cena sudov, ktoré sú spravidla tou najväčšou položkou, sa odvíja nielen od ich veľkosti, ale aj dizajnu. Bežný 200-litrový sud vás vyjde na 30 eur, no za krajšie prevedenie, napríklad v podobe veľkej karafy či imitácie dreva si jednoducho priplatíte.
Takéto estetické vyhotovenie zvýši cenu pokojne aj trojnásobne. Napríklad 350-litrové sudy v imitácii kamenného stĺpu stoja viac ako 100 eur. Tu si však musíte uvedomiť, že kupujete okrem praktickej veci aj dekoráciu, ktorá vám skrášli záhradu. Máte teda na výber, či investujete do praktického alebo estetického riešenia.
Taktiež si treba dokúpiť aj kohútik na vodu (už od 5 eur) a hadicu (cca 20 eur). Čím viac nádrží a čím viac sudov budete potrebovať, tým sa bude vaša prvotná investícia navyšovať. Spravidla platí, že šetrenie sa prejaví až na druhý rok od investície. Nezabúdajte však na to, že čím skôr so zadržiavaním vody začnete, tým skôr začnete aj šetriť.
Čo robiť v záhrade na jeseň
Ani počas jesene by ste nemali zanevrieť na záhradu. Aj keď letné dni sú fuč, práca ani zďaleka nekončí. Postarať by ste mali najmä o trávnik a miesto kosačky vytiahnuť vertikutátor, ktorí zbaví trávu všemožného neporiadku. Vďake tomu bude na jar zdravší aj hustejší. Taktiež prišiel čas aj na jesenný strih okrasných kríkov, no na zimu to príliš neprežeňte.
V neposlednom rade je jeseň ideálna na výsadbu stromov, najmä tých ovocných. Práve v období októbra sú ideálne podmienky pre to, aby sa čo najlepšie zakorenili. Pozor však na marhule a broskyne, tie je lepšie sadiť skôr na jar. Napokon skontrolujte dom a vykonajte nevyhnutné opravy, ktoré do jari nepočkajú. Takto budete pripravení na tuhú zimu s myšlienkou, že o záhradu je dobre postarané.
Zdieľať na