Vajíčka sú plné cholesterolu a káva škodí srdcu: Ktorým mýtom o jedle stále veríme?

Rozbíjanie vajíčok na panvicu

Okolo vajec sa tradične vedie množstvo polemík a koluje množstvo mýtov (Zdroj: GettyImages)

Mnohé tvrdenia o jedle a stravovaní sa prenášajú z generácie na generáciu. Prijali sme ich a stále im veríme, hoci ich vedci už niekoľkokrát vyvrátili. Ak sa podľa nich riadime, môžeme si dokonca uškodiť. Pozreli sme sa na päť najznámejších z nich , ktoré sú medzi ľuďmi stále považované za pravdu. Tiež ste si mysleli, že raňajky sú základ dňa a konzumácia vajec zvyšuje cholesterol?

1. Káva neprospieva srdcu

Mýtus hovorí, že pitím kávy zaťažujeme srdce, môžeme si ňou dokonca privodiť infarkt. Aj vo filmoch sme neraz mohli vidieť scénu, ako ktosi dopil svoju šálku kávy a vzápätí sa chytil za srdce a skolaboval. Podľa Asociácie pre prevenciu a zmiernenie srdcových chorôb American Heart Association (AHA) má pitie kávy na náš organizmus množstvo pozitívnych účinkov. Dodá nám energiu, zlepší našu výkonnosť aj náladu, a keďže zvyšuje funkciu metabolizmu, pomáha nám pri chudnutí.

 „Pravidelné pitie kávy znižuje riziko cukrovky 2. typu a Parkinsonovej choroby, kofeín obsiahnutý v káve je dokonca spájaný s nižším rizikom Alzheimerovej choroby,“ uvádza AHA. Tým výpočet pozitív voňavého čierneho nápoja nekončí. Káva je zdrojom antioxidantov, ktoré chránia bunky pred poškodením a dokázateľne znižuje celkovú úmrtnosť vrátane úmrtí na srdcové choroby a choroby nervového systému.

Dôležité je množstvo

Samozrejme, záleží aj na tom, koľko káv vypijeme a akým spôsobom. Kým 2 – 4 kávy denne sú pre nás prospešné, desať „turkov“ bude mať celkom opačný efekt. Ak si kávu dáme večer, pravdepodobne budeme mať problém so zaspávaním. Sladenie kávy či dokonca jej zdobenie šľahačkou zase predstavuje kalórie navyše, a to bude znamenať nielen prírastok hmotnosti, ale aj negatívny dopad na naše srdce.

2. Tuky v jedle sú škodlivé

Tuky si získali zlú povesť už dávno a hoci pohľad vedcov sa výrazne zmenil, zbavujú sa jej len ťažko. Mnohí sa snažíme pod vplyvom mýtov tuky z potravy vylúčiť. Kde sa dá, uprednostňujeme takzvané nízkotučné potraviny. Možno vás to prekvapí, ale naše telo tuk z potravy potrebuje. Je to dôležitý zdroj energie a pomáha nám vstrebávať niektoré vitamíny a minerály. Tuk je nevyhnutný aj na zrážanie krvi či pre pohyb svalov.


Mohlo by vás zaujať: Tuky musia mať miesto aj na vašom tanieri: Zistite ktoré a v akom množstve


Spoznajte rozdiel

Vedci predovšetkým upozorňujú, že nie sú tuky ako tuky. Niektoré sú zdraviu škodlivé, iné naopak prospešné. Medzi dobré tuky patria mononenasýtené a polynenasýtené tuky, medzi zlé sa radia priemyselne vyrábané trans-tuky. Nasýtené tuky spadajú niekam uprostred. Ktoré sú ktoré? Zdraviu škodlivé trans-tuky vznikajú pri hydrogenácii – premene zdravých olejov na pevné látky. Zdrojom nebezpečných transmastných kyselín sú napríklad stužené tuky a maslá. Ale aj sušené polotovary – napríklad instantné polievky, mrazené polotovary ako rybie prsty, pizza, ale aj čipsy a krekry. Taktiež sem patria aj pekárenské výrobky – keksy, dobošky, sušienky, šišky či jedlá z fast foodu.

Na opačnej strane stoja nenasýtené tuky, kam patrí napríklad olivový, arašidový, repkový, slnečnicový, sójový a kukuričný olej, avokádo, orechy, ryby či ľanové semienka. Nenasýtené tuky sú potrebné pre normálne telesné funkcie.Telo si ich však nedokáže vyrobiť, musí ich preto dostávať z potravy.

Poslednou skupinou tukov sú nasýtené tuky, ktoré sú v strave bežné. Ich zdrojom je napríklad plnotučné mlieko a mliečne výrobky, syry, červené mäso, kokosový olej či pekárenské výrobky. Hoci súvislosť medzi nasýtenými tukmi a srdcovo-cievnymi ochoreniami nebola preukázaná, odborníci odporúčajú nasýtené tuky v čo najvyššej miere nahradiť nenasýtenými.

3. Vajcia a pravda o cholesterole

Asi žiadna potravina nezažila taký výraznú rehabilitáciu, ako práve vajíčka. O tých sa totiž dlho tradovalo, že zvyšujú cholesterol. Najnovšie štúdie však ukazujú, že to tak nie je. Väčšina cholesterolu v tele nepochádza zo stravy, ale je tvorená našou pečeňou. Tá je síce k tvorbe cholesterolu stimulovaná prostredníctvom nasýtených tukov a trans-tukov, ktoré prijímame v potrave, jedno vajce však takýchto tukov obsahuje veľmi málo – len asi 1,5 gramu.

Naopak, vajcia obsahujú veľa zdraviu prospešných a výživných látok, napríklad luteín a zeaxantín, ktoré sú prospešné pre oči. Ďalej cholín, ktorý priaznivo vplýva na mozog a nervy, a tiež aj zinok, železo a vitamíny A, B a D. Zjesť jedno vajce denne teda určite nepredstavuje žiadne riziko infarktu, mozgovej príhody či kardiovaskulárneho ochorenia. Pravda, ak ich nebudeme konzumovať so slaninou, klobásou či hranolkami, ale uprednostníme čerstvú zeleninu, celozrnné pečivo a bylinky.

4. Raňajky sú nevyhnutnosť

Medzi rozšírené mýty patrí aj tvrdenie, že raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa a nemali by sme ich vynechávať. Dlho nás o tom presviedčali aj odborníci na zdravú výživu. V poslednej dobe však pripúšťajú, že je to inak. Nie je totiž podstatné, kedy jeme, ale čo jeme. Ak niekto nemá ráno na jedlo chuť, nemal by sa do raňajok nútiť. Možno sa uňho spánkový hormón melatonín začína vyplavovať neskôr, a v takom prípade mu jednoducho rozjazd dňa trvá dlhšie.


Mohlo by vás zaujať: Rozmýšľate, čo na raňajky? Skúste 56 overených receptov na vajíčka, palacinky alebo nátierky


Telo vie, čo mu vyhovuje

Dietologička Andrea Dunn odporúča, aby sme sledovali, kedy máme hlad, a podľa toho sa zariadili. „Pojem raňajky znamená prerušenie pôstu. A k nemu raz pristúpime všetci, bez ohľadu na to, či to bude o siedmej ráno, alebo až na poludnie,“ pripomína. Hoci raňajky pomáhajú doplniť telu energiu, zlepšujú náladu aj sústredenosť, a podľa niektorých štúdií dokonca znižujú riziko cukrovky, nemali by sme sa stresovať, ak nám ráno nechutí.

Pozitívnou správou je, že raňajky nemajú vplyv na metabolizmus a ich vynechanie neznamená, že sa budete prejedať a priberať. Štúdie ukázali, že v spálených kalóriách za 24 hodín nie je vôbec žiadny rozdiel medzi tými, ktorí raňajkujú a tými, ktorí raňajky vynechávajú. Vydýchli ste si?

5. Aj mierna nadváha škodí

O tom, že obezita predstavuje vážny zdravotný problém asi nikto nepochybuje. Má negatívny dopad nielen na psychiku človeka, ale predstavuje aj zvýšené riziko cukrovky, srdcovo-cievnych ochorení a rakoviny. Spoločnosť však neraz vytvára na človeka tlak, aby mal ideálnu hmotnosť, pričom za nezdravý stav je označovaných už pár kíl navyše. A to je mýtus.

Metavýskum takmer stovky štúdií ukázal, že mierna nadváha v skutočnosti riziko zdravotných problémov znižuje. Podľa odborníkov to môže byť preto, lebo zopár kíl navyše uľahčuje imunitnému systému boj s chorobami. Navyše, iné odporúčania platia pre mladší vek, iné pre seniorov.

Kým do 65 rokov môže byť 5 až 10 kíl nadváhy problémom, po 65-ke by sme sa do žiadneho radikálneho chudnutia púšťať nemali. Existuje totiž čosi, čomu sa hovorí paradox obezity. A ten hovorí, že ak sa v zdraví dožijeme vyššieho veku, pri prípadnom ochorení bude mať naše telo viac energie na boj s chorobou, ako keby sme boli štíhli, alebo dokonca chudí.


Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok

Zdroj: Plnielanu.sk

Odporúčame

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close