Ľudský mozog je nesmierne zložitý a sofistikovaný orgán, ktorý riadi takmer všetko v našom tele. Obsahuje až sto miliárd neurónov, ktoré vytvárajú tisíce a tisíce spojení. A hoci stále nie je celkom prebádaný, neustále sa o ňom dozvedáme nové informácie. Prinášame vám prehľad toho, čo je pravda a čo len mýtus.
Využívame len 10 percent kapacity mozgu
Predstava, že využívame len desatinu našej mozgovej kapacity je celkom lákavá – zahŕňa totiž v sebe skrytý potenciál neobjavených schopností. Žiaľ ide o mýtus. Mozog je živé tkanivo prepojené elektrickým prúdom, ktorý prúdi do každej časti mozgu. Každá časť mozgu tak pracuje, niektorá vedome, iná nevedome, inak by bola mŕtva.
Ženy používajú viac pravú mozgovú hemisféru
Pravej hemisfére je prisudzovaná kreativita, ľavej racionalita a analytické schopnosti. Preto sa hovorí, že ženy a muži používajú inú časť mozgu. V skutočnosti obe pohlavia využívajú obe polovice rovnako, líši sa len ich štýl uvažovania. Ženy majú intuitívnejší spôsob myslenia v tom, že oveľa viac porovnávajú, a to všetko.
Muži sú ráznejší, rýchlejší a priamočiarejší. Ženy používajú obe hemisféry simultánne, zvažujú pre a proti, viac nad všetkým hĺbajú, čo si muži často interpretujú ako nerozhodnosť a ženy ako racionalitu. Táto rozdielna stratégia je však pre vzťahy veľmi dôležitá.
Sociálne siete škodia mozgu
Je preukázané, že niektoré neurologické funkcie a štruktúry zanikajú v priamej súvislosti s tým, ako často človek používa sociálne siete. Mnohí lekári hovoria o spoločenskej a neurologickej „deevolúcii“. Pri častom používaní sociálnych sietí sa ľuďom znižuje IQ, nevedia riešiť problémy, argumentovať a strácajú schopnosť kritického myslenia.
Ohrození sú najmä mladí ľudia, ktorí sú na internete a technológiách úplne závislí. Sociálne siete totiž fungujú cez návykové neurochemické kruhy, rovnako ako drogy. Akonáhle ich začneme používať, ocitáme sa v pomyselnom kasíne, z ktorého je ťažké ísť von do normálneho sveta. Potom strácame perspektívu, a tak ľahšie podliehame stresu, strachom a rôznym bludom.
Počúvanie vážnej hudby v tehotenstve vedie k vyššej inteligencii dieťaťa
Bolo by zaujímavé, keby sme mali moc si nášho očakávaného potomka „poupraviť“, ovplyvniť jeho vlastnosti aj to, aký bude šikovný. V polovici 20. storočia sa rozšíril mýtus, že práve na to posledné stačí, keď bude žena v tehotenstve počúvať vážnu hudbu. Ide však o mýtus. Žiadny hudobný žáner nemá vplyv na inteligenciu dieťaťa. Pieseň, ktorú ste dieťaťu často púšťali či spievali v tehotenstve, si však bude po narodení pamätať a jej počúvanie môže pomôcť bábätko upokojiť. Pamäť sa totiž tvorí už v prenatálnom období.
Mohlo by vás zaujať: Mozog je vraj na dotyk ako tofu, najväčší majú veľryby: Čo všetko o ňom ešte (ne)tušíte?
Mozog stále pracuje, ani v spánku neodpočíva
Mozog dospelého človeka v spánku prechádza štyrmi fázami, ktoré sa cyklicky opakujú. Počas prvých troch fáz telo aj mozog skutočne odpočívajú. Vo štvrtej, ktorej sa hovorí REM, dochádza k rýchlemu pohybu očí. Je to fáza, kedy sa do pamäte ukladajú udalosti, fakty a informácie z uplynulého dňa a zároveň sa mozog zbavuje tých nepotrebných. Preto sa hýbu oči a niekedy aj končatiny, keďže mentálne aj fyzicky znova prežívame, čo sa cez deň stalo.
Pre dobrú pamäť je dôležité, aby sme sa nebudili príliš skoro. Inak nemá mozog dostatok času všetko uložiť. Nedávny výskum potvrdil, že žiaci, ktorí chodili do školy o pol hodiny neskôr, mali o desať percent lepšie výsledky vo všetkých testoch len z toho dôvodu, že spali o pol hodinu dlhšie.
Gény sú dané a nemôžeme ich ovplyvniť
Genetickú výbavu síce dostávame do vienka, ale to neznamená, že sa jej kód nemôže za určitú dobu alebo za konkrétnych okolností zmeniť. Akékoľvek ľudské správanie, ktoré súvisí s mozgom a nie s talentom a preberá sa päť generácií za sebou, sa s veľkou pravdepodobnosťou dostane do genetického fondu. V krátkodobejšom horizonte sú však dôležitejšie vonkajšie vplyvy.
Niektoré faktory, ako napríklad správanie matky k dieťaťu, prostredie, v ktorom žijeme, stresy, ale aj pozitívne tlaky, môžu ovplyvniť gény už v ďalšej generácii. Niektoré gény sa tak vyprofilujú a iné nie. Preto je napríklad veľká pravdepodobnosť, že deti matiek s depresiou majú väčší sklon k depresii.
Pamäť môžeme natrénovať
Zabúdanie je normálne. Môže zaň odumieranie mozgových buniek, ku ktorému dochádza od chvíle, keď sa narodíme a tento proces sa nedá príliš zvrátiť. Výsledkom cvikov na pamäť však býva väčšinou to, že sa naučíme konkrétny cvik, nie že si zlepšíme celkovú pamäť. Keď sa naučíme, ako nestrácať kľúče, budeme si lepšie pamätať, kam sme ich položili. Ale nepomôže nám to lepšie si vybaviť napríklad mená.
Všeobecne fungujú dobre asociácie, pri ktorých si vec, ktorú si chceme zapamätať, s niečím spojíme. Či už s citom, písmenom abecedy, tvárou, farbou alebo napríklad s príbehom. Asociáciou si rozšírime takzvaný engram – neurónovú pavučinu, v ktorej sa ukladajú informácie.
Alkohol poškodzuje mozog
Nadmerné pitie, samozrejme, mozgu škodí, rovnako ako fajčenie a nezdravý životný štýl. Ale občasný pohár najmä červeného vína, ktoré obsahuje množstvo antioxidantov, dokáže ochrániť mozgové funkcie. Úplní abstinenti majú dokonca vyšší nárast demencie, podobne ako ľudia, ktorí pijú až príliš. Veľmi striedma a príležitostná konzumácia alkoholu je, naopak, neuroprotektívna, a teda pre mozog prospešná.
Zdieľať na
Zdieľaní