Plná energie, na baterky, tá, čo neobsedí. Taká som bola od mala. Prirodzene ma rodičia prihlasovali na všetky možné športy, kde to aspoň trocha vyzeralo, že sa unavím a doma budem pokojnejšia. Láska k pohybu a športu mi ostala do dospelosti. Najbližšie mi bolo bicyklovanie. Keď sa dalo, bola som na dvoch kolesách. V partii cyklistov som si našla aj svojho manžela. Bol rovnako uletený ako ja a z jeho pohľadu som išla do kolien.
S Tomášom sme spolu stále niečo podnikali. Po čase som cítila, že náš vzťah by som chcela posunúť do inej roviny. Keď som videla, ako sú všetky moje kamarátky postupne tehotné, chcela som aj ja vymeniť svoje dve kolesá za tie štyri na kočíku. Priateľ ma najprv presviedčal. Vraj s príchodom dieťaťa sa všetko zmení. Vedela som, že sa veci zmenia, ale cítila som, že môžu byť už len lepšie.
O dva roky sa nám narodila Valentínka. Tomáš mi s malou od začiatku nepomáhal, ale to som čakala. Priateľ si nechal všetky svoje koníčky a všetka starostlivosť išla na úkor môjho pohodlia. Malá bola náročná, neustále vyžadovala moju pozornosť. Začali sme sa hádať. Na to, aby sme sa rozišli sme sa však príliš milovali.
Napokon sme sa s Tomášom dohodli, že dcérke doprajeme súrodenca. Ak budú dvaja, zahrajú sa jeden s druhým a nám ostane viac času na seba. Boli sme pripravení, že začiatok bude ťažší, neskoršie sa nám to ale v dobrom vráti. Narodila sa nám druhá dcéra. Tomáš sa snažil asi tri mesiace. Potom to všetko skĺzlo do starých koľají. On mal svoj šport, víkendové akcie a ja dve malé deti, ktoré som síce milovala najviac na svete, ale prepadala som zúfalstvu, že som na ne úplne sama.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Našla som lásku, pre ktorú som stratila všetkých priateľov
Prvýkrát sme sa rozišli, keď mala mladšia dcéra pol roka. Do jej prvých narodenín sme sa dali opäť dokopy. Tomášovi som nevedela odolať, stačilo, že sa na mňa pozrel a mal ma istú. Takto sa to opakovalo pravidelne. Videla som, že dcérky začínajú byť z nášho vzťahu zmätené. Majú otca? Nemajú otca? Vedela som, že potrebujú otca.
Keď sa mi ozval kamarát, či s ním nevybehnem na výlet, išla som. Deti boli akurát u mamy na pár dní. Konečne som mala možnosť zrelaxovať sa a spoznať bližšie človeka, o ktorom som vedela, že som sa mu vždy páčila. Jozef bol rozvážny, zodpovedný človek, ktorý vedel, čo od života očakáva. Odo mňa dúfal, že sa dočká opätovania citov. Bol to prvý muž, s ktorým som bola od rozchodu s Tomášom. Pocity, keď som bola s Jozefom sa vo mne miešali. Nevedela som rozpoznať, čo to je. Bolo to nové, akoby som to už kedy zažila. Ale nebol to Tomáš.
Aj napriek tomu, že s Tomášom som bola rozídená, mal stále u mňa svoje veci. Prišiel, ako sa mu zachcelo, veľakrát sa ani neohlásil. V tom čase som sa stretávala čoraz častejšie s Jozefom, ale po Tomášovi som vnútri túžila. Parkrát som mu dokonca neodolala. Stačilo, aby povedal, že sa zmení a bola som ochotná to s ním skúsiť zas.
Vedela som však, že sa nezmení. Dcérky mal rád, no priveľmi uprednostňoval svoj životný štýl. Ja som sa musela rozhodnúť. Aj keď s Jozefom to nie je láska, akú som mala s Tomášom, je to dobrý muž. Moje deti si obľúbil, ony sa tešia na neho a viem, že nám dokáže spraviť isté zázemie. Verím, že časom sa zaľúbim a Tomáša budem brať už len ako otca svojich detí, ktorému dokážem odolať, keď si zrovna zmyslí, že sa chce hrať na vzorného partnera a otca.
Zdieľať na
Zdieľaní