Volám sa Mirka. Mám 42 rokov a s manželom sme strávili takmer dvadsať nádherných rokov spoločného života. Nikdy som nechápala spolužiačky, ktoré neustále nadávali na svoje polovičky, no ostávali pri nich len zo zištných dôvodov. Svojho Janka som milovala.
Vydávala som sa síce skoro, ale vtedy bola iná doba. Našťastie nám vzťah vyšiel, napriek tomu, že sme sa pred svadbou poznali len niekoľko mesiacov. Naším receptom na šťastie boli neustále kompromisy. Nesnažili sme sa jeden druhého manipulovať, nechávali sme si čas a priestor na svoje záujmy, a tak nám to fungovalo.
Na dvadsiate výročie svadby som nám rezervovala víkendový pobyt v Tatrách. Manžel mal zabehnutú stavebnú firmu takže nemal kedy oddychovať. Preto som nám za jeho chrbtom kúpila krátku dovolenku. Život nie je len o práci, ale aj o oddychu. Tento darček som mu však nestihla dať.
Janko mi volal z benzínovej pumpy, prišlo mu zle. Bolela ho hlava, cítil tlak v hrudi a nevedel sa nadýchnuť. Radšej zastal, nechcel ohroziť aj ďalších ľudí. Prízvukovala som, aby čím skôr zavolal záchranku. Ja sama som bola bezmocná, netušila som, na ktorej čerpacej stanici sa nachádza. Janko však už nevládal telefonovať.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Po smrti manžela ma nič nebavilo, prepadla som strašnej závislosti
Ostávalo mi len jedno, aby sa personál postaral o to, aby stihla prísť pomoc. Pani za pokladňou nestratila hlavu a sanitka prišla za pár minút na miesto. Jankovi však už pomôcť nedokázali. Zo dňa na deň som sa stala vdovou.
Prvé dni som prežila ako v hmle. Netušila som, čo sa deje, počas pohrebu som len apaticky prijímala slová útechy. Všetko išlo mimo mňa. Manžel bol moja jediná istota a tá tu zrazu nebola. Ostala som sama, v prázdnom dome, ktorý pre mňa zrazu nemal žiadnu hodnotu. Mali sme dve deti, ale tie na prahu dospelosti mali svoje záujmy. Strata otca ich zasiahla, no pre mňa bola manželova smrť hotovou pohromou.
Myslela som si, že sme finančne zabezpečení aspoň na pár mesiacov dopredu a ja si nebudem musieť hneď hľadať prácu, ale veľmi rýchlo vyšlo najavo, ako som sa mýlila. Janko si nikdy nerobil poznámky, všetko držal v hlave a ja som vôbec netušila, od koho si mám pýtať peniaze za nevyplatené zákazky. Našli sa špekulanti, ktorí mi chodili búchať na dvere a tvrdili, že Janko im dlhuje peniaze. Keďže som nikomu nechcela ukrivdiť, povyplácala som všetko, čo pýtali.
Peniaze, čo sme mali doma, sa čoskoro minuli a mne neostávalo nič iné, len firmu predať. Do stavebníctva som sa vôbec nevyznala a uľavilo sa mi, aj keď som firmu predala značne pod cenu. To som sa však dozvedela až neskôr. Postupne som sa pozviechala.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Po smrti manžela som si nikoho nenašla, na lásku som zanevrela
Predala som aj veľkú vilu a kúpila malý byt na dedine. Peniaze, ktoré mi ostali, som použila na otvorenie obchodíka so zdravými potravinami. Prvé mesiace som bola v mínuse, ale pomaly sa mi podarilo vybudovať klientelu. Zarobím len pár stovák eur mesačne. Ale viem, že sa dokážem sama o seba postarať.
Ľudia vnímajú môj život ako zlyhanie, pretože z podnikateľovej ženy, ktorá nepracovala a žila v nádhernom dome, sa stala obyčajná pracujúca žena. Ich reči si však neberiem k srdcu, nikto nevidí, čo sa skrýva vo vnútri druhého človeka. Manžel sa o nás s láskou staral a ja som sa s láskou starala o neho, deti, záhradu a domácnosť. Vždy sa nájde niekto, kto nebude súhlasiť s vaším spôsobom života. Preto si netreba z takých ľudí robiť ťažkú hlavu.
Kým manžel žil, najviac som sa bála jedinej veci. Toho, že tu jedného dňa nebude. Neraz som sa kvôli svojmu strachu celá mokrá budila zo sna. Nakoniec ma strach dobehol a život mi ukázal, že všetko dokážem prekonať. Stačí sa oprieť sama o seba a veriť, že všetko bude v poriadku.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na