Ak si pravidelne doprajete porciu rýb, zabezpečujete tým vášmu mozgu dávku zdravia. Podľa najnovšieho výskumu totiž vplýva konzumácia rýb na myslenie a kognitívne schopnosti ľudí v strednom veku. Ako výskum prebiehal a čo odborníci zistili sa dozviete z nášho článku.
Výskum vykonali vo vedeckom centre na University of Texas v Spojených štátoch amerických a publikovaný bol v žurnály Neurology. Výsledky priniesli zistenie, že omega-3 mastné kyseliny, ktoré sa nachádzajú v rybách ako sú losos, tuniak, sardinky, kapor či treska, dokážu podporiť zdravie vášho mozgu. Dobrovoľníci, ktorých červené krvinky obsahovali vyššiu koncentráciu omega-3 mastných kyselín, mali zlepšenú štruktúru mozgu a tiež lepšie kognitívne funkcie.
Výskum na ľuďoch v strednom veku
Predošlé štúdie skúmali túto súvislosť na senioroch. Tento výskum ale potvrdil, že konzumácia stravy bohatej na omega-3 mastné kyseliny dokáže ochrániť mozgové funkcie pred známkami starnutia aj u ľudí vo veku 40-60 rokov.
Priemerný vek dobrovoľníkov bol 46 rokov. Tím vedcov u nich preskúmal súvislosť medzi koncentráciou omega-3 mastných kyselín v červených krvinkách a kognitívnymi známkami starnutia mozgu pomocou magnetickej rezonancie. Tento efekt posúdili aj u ľudí, ktorí majú geneticky vyššie riziko Alzheimera. Nikto z 2 183 účastníkov výskumu netrpel demenciou, ani neprekonal porážku.
Ako ovplyvnili omega-3 mastné kyseliny zdravie mozgu?
Štúdia preukázala, že vyššie hladiny omega-3 mastných kyselín prispeli k väčšiemu objemu hipokampu. Hipokampus patrí do limbického systému (funkčná sústava v centrálnej nervovej sústave, pozostávajúca z niektorých oblastí mozgovej kôry a podkôrových centier) a hrá dôležitú úlohu pri ustálení informácií z krátkodobej pamäte do dlhodobej pamäte a priestorovej orientácie.
Správna funkcia hipokampu je teda zásadná pri vytváraní spomienok a pri učení. Konzumácia omega-3 mastných kyselín ďalej prispela k lepšiemu abstraktnému mysleniu aj schopnosti porozumieť ucelené koncepty pomocou logického myslenia.
Účastníci s genetickou predispozíciou na Alzheimera, mali vďaka omega-3 mastným kyselinám nižšie riziko cievnych ochorení mozgu. Takýto ľudia sú nositeľmi génu APOE4 a ten súvisí so vznikom kardiovaskulárnych ochorení a vaskulárnej demencie.
Už malé množstvo omega-3 mastných kyselín pomáha
Výskumníci použili na meranie koncentrácie kyseliny dokozahexaénovej (DHA) a kyseliny eikosapentaenovej (EPA) v krvinkách techniku nazývanú plynová chromatografia. Spočítaním hladiny oboch kyselín určili aj celkový stupeň hladiny omega-3 kyselín.
„Omega-3 mastné kyseliny, ako sú EPA a DHA, sú kľúčové mikroživiny, ktoré obohacujú a ochraňujú mozog,“ povedala spoluautorka štúdie Debora Melo van Lent, PhD. „Náš výskum je jedným z prvých, ktoré skúmajú tento efekt na mladšej populácii. Je potrebné vykonať viac štúdií na tejto vekovej skupine.“
Tím vedcov rozdelil účastníkov na tých, ktorí majú v krvinkách veľmi nízke hladiny omega-3 mastných kyselín a na tých, ktorí ich majú vyššie. „Najhoršie výsledky sme videli u ľudí, ktorí prijímali len málo omega-3 mastných kyselín,“ uviedla vedúca autorka štúdie Claudia Satizabal, PhD. „A to je na tom zaujímavé. Je fakt, že čím viac omega-3 mastných kyselín skonzumujete, tým viac prospejete mozgu, no stačí prijímať aj menšie množstvá aby ste z nich mali prospech.“
Povzbudivé výsledky
Výskumníci nevedia, ako presne DHA a EPA ochraňujú mozog. Podľa jednej teórie sú mastné kyseliny potrebné pre membrány neurónov vtedy, keď sú nahrádzané ďalšími druhmi mastných kyselín a stávajú sa vtedy nestabilnými. Ďalším vysvetlením môžu byť protizápalové vlastnosti DHA a EPA.
„Je to komplexné. Zatiaľ nerozumieme úplne všetkému, ale preukázali sme, že ak čo i len o trochu zvýšite konzumáciu omega-3 mastných kyselín, prispejete tým k ochrane vášho mozgu,“ dodala Satizabal.
Povzbudivým výsledkom je aj fakt, že DHA a EPA dokázali ochrániť zdravie mozgu u nosičov génu APOE4. „Ide o genetiku, takže sa nedá zmeniť,“ povedala Melo van Lent, poukazujúc na zraniteľnosť tejto skupiny. „Ak teda existuje niečo, čo dokáže zmeniť faktor rizika a preváži genetickú predispozíciu, predstavuje to veľký prínos.“
Zdieľať na