Ďalší prínos populárnej stredomorskej stravy: Dokáže pomôcť mladým mužom s depresiou

losos krevety zelenina

Základ stredomorskej kuchyne tvorí hlavne čerstvosť surovín ako napríklad zelenina, ovocie, bylinky, ryby a morské plody (Zdroj: Freepik/jcomp)

Je známe, že stredomorská strava má mnoho výhod, ako napríklad zníženie rizika cukrovky 2. typu, srdcových chorôb, Alzheimerovej choroby, mŕtvice a iných stavov. Nová štúdia navyše ukazuje, že mladí muži so zlou stravou zaznamenali zníženie symptómov depresie, keď prešli na stredomorskú stravu v porovnaní s mladými mužmi, ktorí podstúpili terapiu. Podľa štúdie publikovanej v Americkom časopise klinickej výživy (The American Journal of Clinical Nutrition) pozorovali výskumníci z Technickej univerzity v Sydney počas 12 týždňov 72 mužov vo veku 18 – 25 rokov.

Priebeh výskumu

Niektorí účastníci boli nasadení na stredomorskú stravu, ktorá zvyčajne zahŕňa konzumáciu veľkého množstva ovocia a zeleniny, fazule a orechov, zdravých obilnín, rýb, olivového oleja, malého množstva mäsa, mliečnych výrobkov a červeného vína.

Kontrolnej skupine bola poskytnutá „kamarátska terapia“, v rámci ktorej sa im dostávalo zvýšenej podpory v podobe socializácie. Hodnotenia sa uskutočnili na začiatku štúdie, a potom po 6 a 12 týždňoch.

Lepšia kvalita života

Štúdia uvádza, že hodnotenia u mladých mužov na stredomorskej strave boli na Beckovej stupnici inventára depresie a meraní kvality života výrazne vyššie. „Zistenie naznačuje, že lekári a psychológovia by mali zvážiť odporúčanie mladých mužov s depresiou k odborníkovi na výživu alebo dietológovi,“ uviedla Jessica Bayes, vedúca výskumníčka a kandidátka na doktorát na Fakulte zdravotníctva UTS.

Bayes povedala, že cieľom skupiny prijímajúcej stredomorskú stravu bolo jesť viac čerstvých potravín a menej rýchleho občerstvenia, cukru a spracovaného mäsa.

Našu náladu ovplyvňuje aj to, čo konzumujeme

„Je veľa dôvodov, prečo si vedecky myslíme, že jedlo ovplyvňuje náladu. Napríklad asi 90 percent serotonínu, chemickej látky, ktorá nám pomáha cítiť sa šťastní, tvoria v črevách naše črevné mikróby. Objavujú sa dôkazy, že tieto mikróby môžu komunikovať s mozgom cez blúdivý nerv, v takzvanej osi čreva a mozgu,“ povedala. „Aby sme mali prospešné mikróby, musíme ich kŕmiť vlákninou, ktorá sa nachádza v strukovinách, ovocí a zelenine.“

Na záver ešte dodala, že takmer všetci účastníci zostali v programe a plánujú v ňom pokračovať aj po skončení štúdie.



Zdroj: plnielanu.sk, webmd.com
Odporúčame