Dnes sa prenesieme v čase do Veľkej Moravy z 9. storočia. Vydáme sa preskúmať Archeoskanzen Modrá v susedných Čechách v regióne, ktorému sa hovorí Slovácko. Skanzen tu vznikol na základe archeologických výskumov, ktoré nám odokryli záclonu času a prezradili, ako vyzeralo ranokresťanské osídlenie.
Máme tu všetko, čo veľkomoravské hradisko predpokladá: opevnenie, palác, hospodárske budovy, sýpky, obytné objekty, ako sú polozemnice a, pretože sme už v dobe raného kresťanstva, aj kostol a školu.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Obec Modrá, pri ktorej sa archeoskanzen nachádza, je v tesnej blízkosti dnešného pútnického miesta Baziliky Nanebevzetí Panny Márie a svätého Cyrila a Metoda vo Velehrade a je vzdialená 4 km od Starého Mesta, ktoré bolo významným veľkomoravským centrom.
Ako vznikol archeoskanzen?
Počas archeologického výskumu tu objavili základy kamenného Kostola sv. Jána z 9. storočia datovaného dokonca pred príchodom Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu. Okolo kostola sa odkrylo aj 37 hrobov, ktoré patrili veľkomoravskej nobilite a obyčajným ľuďom. Tam, kde je kostol a hroby, musí byť aj osídlenie. To potvrdil ďalší archeologický výskum, počas ktorého objavili veľa predmetov každodenného života Slovanov a odokryli pôdorysy budov, ktoré tu kedysi stáli.
Tieto nálezy poskytli vedcom informácie o tom, ako vyzeral život hradiska. Rozhodli sa nám to ukázať a po ukončení vykopávok zrekonštruovali veľkomoravské osídlenie.
Areál hradiska
Názvy sa môžu zdať trošku mätúce, keďže kedysi existovalo veľkomoravské centrum Veligrad či Velehrad, ktoré sa v tej dobe rozprestieralo na miestach dnešných miest Uherské Hradiště a Staré Město. Hradisko Archeoskanzenu Modrá bolo súčasťou veľkomoravského centra. Dnes sa Velehrad volá obec v blízkosti archeoskanzenu a „Veligrad” je názov historického festivalu, ktorý sa koná v auguste na hradisku.
Areál hradiska je rozdelený do niekoľkých oblastí, ako je mocenská, hospodárska, remeselná, fortifikačná a cirkevná časť.
Mocenskú časť reprezentuje kamenná stavba paláca s keramickou strešnou krytinou, ktorú archeológovia doložili neďalekými nálezmi. V paláci žila rodina veľmoža, konali sa tu zrazy, audiencie a v neposlednom rade hostiny. Preto je k palácu pristavená aj kuchyňa.
Remeselnú časť tvorí kováčska, kovozlievačská a hrnčiarska dielňa. Ďalej obydlia šperkárov pracujúcich s drahými kovmi či remeselníkov, ktorí spracovávali parožia a kosti. Hospodársku časť tvoria obytné domy, sýpky, maštale a chlievy či slamníky.
Fortifikačnú časť zastupujú dva typy valov: dreveno-hlinený val a mohutná hradba s kamennou stenou a palisádovou nadstavbou. Vstupná brána je vybavená dvoma obrannými vežami a na vykonávanie správnej kontroly a ochranu hradiska je pri paláci ďalšia veža.
Cirkevnú časť hradiska tvorí spomínaný jednoloďový kamenný kostol, malá rotunda slúžiaca ako krstiteľnica a veľký drevený objekt, ktorý slúžil ako ranokresťanská škola a obydlie.
Život na hradisku – čo sa chovalo, pestovalo a jedlo
Bežný obyvateľ sa venoval remeslu alebo poľnohospodárstvu, pričom obe odvetvia mali Slovania rozvinuté. Dokladá nám to veľký počet nálezov hospodárskych aj remeselníckych nástrojov, samotné remeselné výrobky a množstvo sýpok a obilných jám.
Pestovali skoro všetky druhy obilnín a strukovín. Z obilnín hlavne jačmeň, pšenicu, raž a proso. Zo strukovín najmä bôb, hrach a šošovicu. V jedálničku nechýbali ani olejniny ako mak, repa, ľan, konope a orechy a veľa ovocia a zeleniny. Slovania si už v tej dobe pochutnávali na uhorkách. Dokladajú nám to nálezy jadierok v odpadkových jamách.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Ďalšie zložky obživy tvorili rybárstvo, poľovníctvo, brtníctvo (lesné včelárstvo) a chov. Kosti zvierat, ktoré sa našli na tomto mieste, hovoria o tom, že väčšina potravy pochádzala z domáceho chovu. Chovali husi, ovce, kozy, svine, ale aj hovädzí dobytok či hydinu.
Zaujímavé je, že k hradisku patrili aj vinice a dnes tu môžeme obdivovať stredoveké odrody vinohradu, ako sú červenošpičák, mlynářka, tramín biely či muškát žltý.
Ako sa v hradisku bývalo?
Hlavným typom obydlia Slovanov bola zemnica. Je to drevená zrubovitá stavba sčasti zahĺbená do zeme. Treba však povedať, že väčšinu času obyvatelia trávili mimo domu, kde vykonávali skoro všetku prácu. Nielen kvôli tomu, že v domoch bolo málo svetla. V tej dobe domy skôr vnímali ako my dnes spálňu – priestor, v ktorom spíme.
Napríklad aj pec, ktorú mali vnútri príbytku, používali najmä v zime na vykurovanie. V teplejších obdobiach roka sa nepoužívala a jedlo sa pripravovalo na otvorených povrchových ohniskách a hlinených peciach, ktoré sa nachádzali vonku na dvore.
Ranokresťanská škola
Škola bola zároveň aj internátom a podľa toho je rozdelená na obytné a účelové časti. V prvej časti býval významný kňaz či biskup, čomu nasvedčuje veľkosť a zariadenie priestorov. Nevylučuje sa ani to, že v tomto objekte mohol pôsobiť samotný arcibiskup Metod.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
V druhej obytnej časti objektu v tzv. cimrách žili žiaci a spolupracovníci kňaza, ktorí spolu viedli školu. Stavba ďalej pozostáva zo spoločných priestorov, v ktorých prebiehal každodenný život a výučba, z kuchyne s veľkým vyvýšeným ohniskom a povalou, ktorá slúžila na skladovanie a prípadné ubytovanie.
V škole žili hlavne starší žiaci, ktorí sa vzdelávali vo Svätom písme a učili sa čítať a písať v hlaholike.
Kostol a pohanské modly
Škola a kamenný kostol vypovedajú o tom, že toto miesto bolo významné ranokresťanské centrum, ale v hradisku vidíme aj pohanské modly. Ako môžu tieto dve protikladné náboženstvá existovať popri sebe?
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Archeologické nálezy búrajú našu predstavu, že po príchode kresťanstva boli slovanské tradície vymazané z dejín. Zvyky, ktoré sa odovzdávali po generácie, sa nedajú zmeniť zo dňa na deň, bola to veľmi postupná transformácia spoločnosti z pohanskej na kresťanskú. Pomaly dochádzalo k asimilácii a zániku pohanských tradícií, pričom tieto prastaré zvyky a rituály prispeli k formovaniu ľudovej kultúry, ale aj samotného kresťanstva.
Znie to veľmi mierumilovne, ale nebola to vždy jednoduchá cesta. Často túto premenu sprevádzali krvavé konflikty. Napriek tomu však nemôžeme povedať, že kresťanstvo úplne zničilo pôvodné slovanské tradície, ale skôr, že ich asimilovalo.
Brána do minulosti
Na Archeoskanzene Modrá sa stále pilne pracuje, aj keď jeho súčasná podoba berie dych návštevníkom. V auguste sa tu otvára brána do minulosti, keď počas festivalu Veligrad hradisko znovu ožíva, vracajú sa sem kováči, šperkári, pekári, obchodníci a na hlavnom námestí si vyryžujú účty veľkomoravské kniežatá. Ak by ste sa chceli preniesť do Veľkej Moravy, nepotrebujete stroj času, stačí sa presunúť dve a pol hodiny vlakmi a navštíviť Archeoskanzen Modrá.
Zdieľať na
Zdieľaní