Nezmyselnosť modernej práce a pandémia viedli mnohých k tomu, aby pochybovali o svojom prístupe k práci. Práve pandémia „vychovala“ novú triedu pracovníkov, ktorí robia len toľko, aby sa v práci vôbec udržali, a teda nevyhnutné minimum.
Takáto práca nedáva firme pridanú hodnotu
Namiesto práce v piatok neskoro večer, organizovania každoročného teambuildingového výletu alebo zaúčania nových brigádnikov dobrovoľne robia len to, čo musia. Takíto pracovníci sa vyhýbajú nielen vyššie uvedeným skutočnostiam, ale aj jednoducho povedané tomu, čo psychológovia nazývajú organizačné občianstvo.
Pod takzvané organizačné občianstvo spadá všetko, čo dáva pridanú hodnotu firme smerom od zamestnanca. Ide o akúsi lojalitu či záväzok voči firme. Ak zamestnanec efektívne prispieva k fungovaniu spoločnosti, posilňuje jej úspešnosť či konkurencieschopnosť a vytvára dobré pracovné prostredie, spĺňa podmienky tohto fenoménu.
Namiesto toho robia niektoré pracovníci v kancelárii len toľko, aby udržali s inými krok, potom odchádzajú z práce načas a stíšia si upozornenia na aplikáciách, kde ich kolegovia či šéf môžu zastihnúť.
Súvisí to aj s menšou spokojnosťou v práci
Maria Kordowicz, docentka správania sa v rámci organizačného občianstva na University of Nottingham a riaditeľka centra pre medziodborové vzdelávanie a učenie, uviedla, že nárast tohto správania súvisí výrazným poklesom spokojnosti s prácou.
Globálna správa spoločnosti Gallup o pracoviskách za rok 2022 ukázala, že iba 9 % pracovníkov v Spojenom kráľovstve sa aktívne pracovne zapájalo alebo mali pre svoju prácu nadšenie. To predstavuje 33. miesto z 38 európskych krajín.
Prieskum o zamestnancoch od spoločnosti NHS, ktorý sa uskutočnil na jeseň 2021, ukázal, že morálka klesla na 5,8 z 10 bodov a angažovanosť zamestnancov klesla zo 7,0 na 6,8 bodov.
Ľudia viac prehodnocujú svoje pracovné postoje
„Od pandémie bol vzťah ľudí k práci skúmaný mnohým spôsobmi a literatúra zvyčajne naprieč profesiami tvrdí, že spôsob, akým ľudia pristupujú k svojej práci, sa zmenil,“ povedala Kordowicz.
„Hľadanie zmyslu sa stalo oveľa zreteľnejším. Počas pandémie existoval pocit našej vlastnej smrteľnosti, niečo celkom existenciálneho, keď si ľudia mysleli: „Čo by pre mňa mala znamenať práca? Ako môžem vykonávať roly, ktoré sú viac v súlade s mojimi hodnotami?‘,“ dodáva odborníčka.
„Myslím si, že to súvisí s prvkami, ktoré sú možno negatívnejšie, napríklad mentálny „odchod“ z práce, vyčerpanie z množstva práce a nedostatok rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, ktoré mnohých z nás zasiahli počas pandémie,“ pokračuje Kordowicz.
„Myslím si však, že to môže viesť k menšej spokojnosti v práci, nedostatku nadšenia, menšej angažovanosti. Takže by sme mohli postaviť vedľa seba tento fenomén a (porovnať ho) s veľkou rezignáciou. Dostaneme sa tak k niečomu?“ porovnáva odborníčka.
Rezignujeme dlhodobo?
Termín „veľká rezignácia“ zaviedol v máji 2021 Anthony Klotz, docent manažmentu na University College London, keď predpovedal odchod amerických robotníkov z ich zamestnania, vyvolaný syndrómom vyhorenia a chuťou po slobode pri práci z domu.
Ranjay Gulati z Harvard Business School to namiesto toho charakterizoval ako „veľké prehodnotenie“, kde ľudia hodnotia svoje životy a možnosti.
Natalie Ormond, bývala sociálna pracovníčka, mala tiež tento problém. „V septembri minulého roka som ukončila svoju 14-ročnú sociálnu prácu,“ povedala, „nepoháňalo ma to stúpať v kariérnom rebríčku ďalej a cítil som, že idem ako na zotrvačník – nerobila som úplné minimum, ale robila som len svoju prácu a nepohla sa ďalej.“
Natalie sa preto rozhodla založiť si vlastný podnik s názvom Smallkind, ktorý predáva ekologické detské hračky a oblečenie. „Ku koncu som mala pocit, že som sa psychicky spamätala, čo prišlo s určitým pocitom viny,“ dodáva Natalie, ktorá mala obavy o ľudí, ktorých podporovala ako sociálna pracovníčka.
Niekomu tento prístup pomohol pomohol začať odznova
Iní dosiahli svoje ambície a uvedomili si, že to nie je to, čo hľadali. Amie Jones začala svoju kariéru v marketingu a v roku 2017 sa stala vedúcou komunikácie v neziskovej organizácii.
„Bola to moja vysnívaná práca,“ povedala, „znie to zvláštne, keď to teraz hovorím, ale chcela som tú pozíciu, postavenie, plat. Bola som pripravená poriadne zabrať.“ Amie tak naďalej prijímala telefonáty cez víkendy, cez dovolenku, o 22:30 v noci, prichádzala skoro a odchádzala neskoro, aby držala krok s kolegami.
„Všetko som to poháňala ja,“ povedala, až kým jej najlepšia kamarátka z univerzity nepovedala, že si skrátila prácu na tri dni v týždni. „Bolo to pre mňa vtedy strašné, dokonca som ju za to odsúdila,“ povedala Amie Jones.
„Myslela som si, že sme boli predurčené na to postupovať vo firemnom rebríčku. Moja kamarátka mi však povedala: „Moja zaneprázdnenosť sa teraz nerovná mojej hodnote.“ – a toto mi vyrazilo dych.“ Do 18 mesiacov Amie Jones prestala pracovať a začala podnikať s detskými knihami, teraz vlastní firmu s názvom Kind Kids Book Club.
Na oddych nezabúdajte
Oddýchnuť od práce si jednoducho treba. Veď napokon aj Biblia hovorí, že dokonca aj Boh potreboval na siedmy deň prestávku.
Nedávno technologické firmy využili reakciu na takúto pracovnú kultúru inšpirovanú Gordonom Gekkom v 80. rokoch tým, že vytvorili neformálnejšie pracovné prostredie s pestrofarebnými kanceláriami, bezplatným jedlom a nápojmi – všetko zabaleným do rétoriky poslania a účelu pre firmu. To však môže skrývať ďalšie problémy.
Pracujte primerane
Niektorí totiž môžu kritizovať fakt, že pracujú menej. „Ak ste oddaný svojej kariére a cítite emocionálne puto s organizáciou alebo firmou, môže sa stať udalosť, ktorá poruší (takzvanú) psychologickú zmluvu, čím zneužije váš pocit, či môžete danej organizácii dôverovať,“ povedal. Dr. Ashley Weinberg, psychológ na univerzite v Salforde.
Osvietené spoločnosti navrhujú pracovné miesta, ktoré zamestnancom poskytujú kontrolu, hrdosť na svoju prácu a spravodlivú mzdu, no toto úsilie podkopáva kríza životných nákladov a pracovníci sa nakoniec cítia nedostatkoví
„Ľudia hovoria o peniazoch, a to je dôležité,“ povedal Weinberg, „ale okrem toho chcú byť rešpektovaní za to, čo robia, a nejakým spôsobom byť oceňovaní.“
Zdieľať na