V detstve aj mladosti trpel nadváhou, a tak sa svoj život rozhodol zasvätiť zdravému životnému štýlu. Fyziológ a expert na výživu Boris Bajer vedie dnes v Bratislave Centrum výživy a tréningu a prostredníctvom kurzu Nutrition Expert búra mýty o výžive a učí ľudí, ako sa správne stravovať.
V rozhovore nám prezradil, prečo by mali byť diéty zakázané, vďaka akým formám stravovania možno dlhodobo a efektívne schudnúť a o čom je jeho nová kniha Medicína výživy.
Čo si ako odborník predstavujete pod pojmom diéta?
Diéta by mala byť súčasťou klinických problémov, a to bezlepková diéta, antihistamínová diéta alebo low FODMAP diéta. Zlepšenie zdravia a zloženia tela zlepšením výživy by sme mali volať úprava životospávy. Nezmyselné 21-dňové „diéty“ pri chudnutí „vianočných kilečiek“ a „zopár centimetrov do svadobných šiat“ by mali v ľuďoch evokovať niečo negatívne, aby sa to už raz a navždy odnaučili.
Držali ste už sám nejakú diétu? Ak áno, ako to dopadlo?
Množstvokrát. Ako obézne dieťa som si vyskúšal takmer všetky diéty, ktoré sa dali dohľadať v populárnych časopisoch, nielen tých kulturistických, ale aj lifestylových. Doviedli ma do opakovaných kolotočov jojo efektov chudnutia a následného priberania hmotnosti.
Dokáže si laik nastaviť diétu sám a efektívne? Ako by mal postupovať človek, ktorý chce skutočne schudnúť?
Zlepšenie životosprávy si vie nastaviť aj človek, ktorý sa do hĺbky výživy nerozumie. Práve pre takýchto samoukov som napísal knihu, kde polopate vysvetľujem najmodernejšie témy a poznatky vo výžive.
Niekedy stačí mať pravidelný a dostatočný pitný režim — myslím tým samozrejme vodu a nie sladené nápoje, denne vyhľadávať v strave dostatok vlákniny, mať rozumné množstvo bielkovín v podobných porciách počas dňa, zaradiť sýtejšie raňajky a ľahšie večere a denne optimálne konzumovať 5 až 6 porcií zeleniny a ovocia.
Aké ďalšie informácie na čitateľov v knihe čakajú?
Kniha sa skladá z troch častí, ktoré majú čitateľov zorientovať v informačnom chaose výživy a životosprávy. Prvá časť sa venuje všeobecnej výžive a najnovším výskumom v nej, druhá ostatným súčastiam životosprávy — pohybu, spánku, stresu, alebo otužovaniu a saunovaniu. V tretej časti píšem o konkrétnych stravovacích režimoch — nízkosacharidovej strave, vegánskej strave alebo o reverzných diétach. Knižka vyvracia mýty a predostiera fakty vo výžive.
Výskumy už preukázali, že množstvo diét jednoducho nefunguje. Ako je to s prerušovanou diétou?
Ak myslíte prerušované hladovanie alebo postenie sa, ide o jednoduchý princíp — máme určité hodiny dňa, kedy jeme a určité, kedy sa postíme. Tým, že v tomto zmenšenom časovom okne nedokážeme zjesť veľké množstvo kalórií, dostávame naše telá do kalorického deficitu a chudneme. Nie je v tom žiaden metabolický trik.
Hovoríte, že počas hladovania sa dostávame do kalorického deficitu. Čo sa v tomto bode deje v našom tele?
Naše telo si začne „ťahať“ energiu z našich energetických zásob, pričom tie najdôležitejšie a najväčšie zásoby máme práve v tukovom tkanive.
Mohlo by vás zaujať: Prerušovaný pôst ako spôsob chudnutia: Je vhodný pre každého?
Aké zásady vyznáva prerušovaný pôst?
Je viacero tipov prerušovaného postenia. Jeden typ používa striedanie dňa, kedy jeme a dňa, kedy sa postíme. Ďalší typ sú práve spomínané časové okná počas každého dňa, napríklad jeme od 7. do 15. hodiny a zvyšok dňa sa postíme. Ďalší typ je 5:2, teda 5 dní jeme, 2 dni sa postíme. A tak ďalej.
Ako často a aké veľké porcie by sme mali jesť, aby sme správe dodržiavali prerušovaný pôst?
Protokolov je viacero. Väčšina ráta pri časových oknách s jedným až troma jedlami denne.
Čo ešte treba v našom životnom štýle upraviť, aby bol prerušovaný pôst skutočne efektívny?
Určite je dôležité mať pohyb — najideálnejšie chudnutie je také, pri ktorom sa nedostaneme do príliš veľkého deficitu energie znížením kalorického príjmu, ale naopak, zvýšením spaľovania. Na to stačí byť niekedy iba aktívnym počas každého dňa a párkrát do týždňa si zacvičiť. Treba sa naučiť aj správne spať.
Na čo si treba pri prechode na prerušované postenie dávať pozor?
Ak chce niekto vyskúšať pôst, mal by začať postupne zvyšovať okná, kedy ho drží a nejsť rovno do extrémov. Po návrate k strave by mal začať zaraďovaním tekutejšieho a kašovitého jedla, pretože tuhé jedlo ako prvé po dlhšom okne postenia sa môže spôsobovať tráviacie ťažkosti.
Pre koho nie je prerušovaná diéta vhodná?
Pre ľudí s históriou porúch príjmu potravy, starších ľudí, tehotné a kojace ženy, deti vo vývoji a ľudia s určitými metabolickými ochoreniami. Každý by sa mal vopred poradiť so svojim lekárom, ktorý by mal poznať zdravotnú históriu človeka.
Zdieľať na
Zdieľaní