Začiatkom februára zasiahlo Turecko a Sýriu ničivé zemetrasenie, ktoré za sebou zanechalo tisíce mŕtvych a desaťtisíce zranených. Tento jav sa môže kedykoľvek stať aj na Slovensku. Dá sa vôbec na také zemetrasenie pripraviť a môžeme ho očakávať aj na našom území?
V článku sa dočítate:
- Ako vzniká zemetrasenie
- Aká následky môže zanechať
- Prečo sa vyskytuje najmä pri pobrežiach
- Aké zemetrasenia boli zaznamenané v minulosti na Slovensku
- Aká je šanca zemetrasenia na našom území a čo v takom prípade robiť
Čo je zemetrasenie?
Zemetrasenie je prírodný jav, ide o náhle uvoľnenie energie v zemskej kôre, ktoré sa navonok prejavuje otrasmi pôdy. Na mieste zemetrasenia vzniká takzvané epicentrum, čo je najviac zasiahnutá časť povrchu zeme. Vo svete ich ročne zaznamenáme niekoľko miliónov, no len malá časť z nich má následky, ktoré je človek schopný zaregistrovať.
Väčších otrasov zaznamenáme približne 30-tisíc ročne, tým sa myslí s magnitúdou vyššou ako 2 stupne Richterovej stupnice. Tých ničivejších, teda nad stupeň 5, vzniká na Zemi približne 1 500 až 2-tisíc ročne, niekedy aj o niečo viac. Napríklad len v roku 2021 zaznamenali vedci viac ako 2 200 zemetrasení, ktoré podľa svojej magnitúdy ničili budovy.
Ako vzniká?
Necelých 10 % zemetrasení vzniká po vulkanickej erupcii, zvyšných viac ako 90 % zapríčiňuje pohyb tektonických dosiek. Tieto dosky (nazývajú sa aj litosferické) sú obrovské časti vrchného plášťa Zeme, teda zemskej kôry. Zem pokrýva 12 väčších a asi 40 menších dosiek. Tie sa o seba navzájom trú a výsledkom je zemetrasenie.
Tak, ako človek nevie kontrolovať viaceré prírodné javy, nevie kontrolovať ani zemetrasenia. Tektonické dosky zvyčajne ohraničujú svetadiely a oddeľujú vyvýšený zemský povrch od mora. Najmä zemetrasenia v blízkosti pobreží môžu vyvolať aj prívalovú vlnu (teda cunami), nakoľko destabilizujú aj vodné prostredie v okolí.
Dĺžka zemetrasenia závisí od mnohých faktorov. Zvyčajne trvá niekoľko sekúnd alebo desiatok sekúnd. Ničivejšie trasú pôdou aj zopár minút, čo je aj prípad nedávneho zemetrasenia v Turecku a Sýrii v roku 2023 alebo Haiti v roku 2010. Tie najničivejšie môžu trvať aj hodinu, no vyskytujú sa len veľmi výnimočne.
Najčastejšie sa trasie zem pri pobrežiach
Trhliny sa nachádzajú aj priamo v mori, napríklad obrovská trhlina v Tichom oceáne východne od Japonska, aj priamo na pevnine, čo sú vysoké pohoria ako napríklad Himaláje či Andy. Najviac zemetrasení sa deje práve na pobrežiach Tichého oceánu. Ten spája hneď niekoľko väčších tektonických dosiek.
Západné pobrežie amerického svetadielu a východné pobrežie ázijského kontinentu bývajú zasiahnuté nielen najviac, ale zemetrasenia tu bývajú aj najničivejšie. Úplne bežné sú tie s magnitúdou vyššou ako 8 stupňov, čo je ešte ničivejší otras pôdy ako v prípade Turecka.
Má mierne až devastačné následky
V roku 1935 prišiel vedel Charles Richter z Kalifornského inštitútu technológie s meraním, ktorými určujeme silu zemetrasení dodnes. Podľa jeho stupnice je 0 hodnotou, ktorá do okolia 100 kilometrov od epicentra zemetrasenie neposunie litosferickú dosku o viac ako jeden kilometer. Stupne sa nazývajú magnitúdy. Od toho vyvodil nasledovné hodnoty:
- Do 3 stupňov magnitúdy: mikrozemetrasenia, človek ich nepocíti – frekvencia niekoľko miliónov ročne.
- Od 3 do 3,9 stupňa magnitúdy: citeľné, no bez väčších škôd – frekvencia viac ako 100-tisíc ročne.
- Od 4 do 4,9 stupňa magnitúdy: trasenie neuchytených vecí, stále bez väčších škôd – frekvencia okolo 10-tisíc ročne.
- Od 5 do 5,9 stupňa magnitúdy: nestabilné budovy môžu spadnúť – frekvencia tisíc ročne.
- Od 6 do 6,9 stupňa magnitúdy: väčšie škody aj mimo epicentra do plochy 100 štvorcových kilometrov – frekvencia okolo 100 ročne.
- Od 7 do 7,9 stupňa magnitúdy: veľké škody na budovách aj infraštruktúre – frekvencia okolo 10 až 20 ročne.
- Od 8 do 8,9 stupňa magnitúdy: významné škody na budovách a infraštruktúre v okolí do sto kilometrov od epicentra – frekvencia približne jedno ročne.
- Od 9 do 9,9 stupňa magnitúdy: obrovské škody na budovách infraštruktúre aj prírode v okolí do tisíc kilometrov od epicentra – frekvencia raz za 10 až 50 rokov.
- Nad 10 stupňami magnitúdy: vyskytujú sa extrémne zriedkavo, od začatia merania pred takmer sto rokmi nebolo zatiaľ žiadne také zaznamené.
Najsilnejšie zemetrasenie, aké bolo od začiatku merania na Zemi namerané, bolo v máji 1960 v Čile. Dosahovalo v epicentre magnitúdu 9,5 stupňa a otrasy ľudia cítili na miestach vo vzdialenosti do 1 500 kilometrov.
Zabíjajú tisíce ľudí
Magnitúda často nie je rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje straty na životoch. Ak je epicentrum vysoko v horách, v oceáne alebo napríklad na Aljaške, kde žije pomerne málo ľudí, nie sú hlásené vysoké straty na životoch. Dôležitým faktorom je teda poloha otrasov a najmä miesto epicentra, ktoré je postihnuté zďaleka najviac.
Za posledné obdobie bolo najhorším zemetrasením z hľadiska ľudských životov už spomínané zemetrasenie na Haiti v roku 2010. Magnitúda dosahovala síce „len“ 7 stupňov, no slabá zdravotná starostlivosť, nestabilné budovy a zlá životná úroveň krajiny si vyžiadali najmenej 92-tisíc mŕtvych (niektoré štatistiky uvádzajú až do 316-tisíc) a viac ako 300-tisíc zranených. Takmer 100-tisíc stavieb bolo zničených a o svoj domov prišlo viac ako milión ľudí.
Počet obetí februárového zemetrasenia v Turecku a Sýrii sa vyšplhal na viac ako 20-tisíc. Dôvodom je podľa expertov, že úrady zanedbávali stavebné predpisy a dokonca podporovali stavebnú činnosť na nevhodných miestach. Domy postihol tzv. palacinkový kolaps, keďže steny a podlažie neboli dostatočne dobre spojené, otázna je aj kvalita použitého betónu a železa.
Zemetrasenia na Slovensku
Podľa mapy, ktorú môžete vidieť vyššie, by Slovensku nemalo hroziť silné zemetrasenie. Seizmológ Univerzity Komenského Peter Moczo však priznal, že Slovensko už prakticky presluhuje a podľa štatistík nás už zemetrasenie „malo zasiahnuť“. Ak by sa tak stalo, pravdepodobne by atakovalo hranicu do 5 stupňov, nie viac. Dodal, že zemetrasenia nikdy neboli na území dnešného Slovenska niečím výnimočným.
Historické zemetrasenia na našom území
V histórii samostatnej Slovenskej republiky sme zaznamenali výraznejšie otrasy len raz. Stalo sa tak v roku 2012, keď epicentrum bolo v okolí mesta Rožňava a dosiahlo hodnotu 2,8 stupňa Richterovej stupnice. Nenapáchalo žiadne väčšie škody a nebola pri ňom hlásená žiadna obeť.
Ešte pred meraniami však naši predkovia zaznamenali zemetrasenie v okolí Levíc v roku 1906. Odhaduje sa, že mohlo mať silu niekde na úrovni 3,9 Richterovej stupnice a poškodilo niektoré budovy v meste. Otrasy pôdy vtedy údajne cítili aj v susedných krajinách. Viac sa o ňom dočítate od strany 18 v Partnerskej dohode Slovenskej republiky.
Čo robiť v prípade zemetrasenia?
Šanca na citeľné zemetrasenie je u nás malá, no nie nulová. Viete, ako by ste sa v takejto situácii zachovali? Ministerstvo vnútra vydalo krátky dokument, v ktorom informuje, čo robiť pred, počas a po zemetrasení.
Pred zemetrasením:
- Majte nachystané prenosné rádio a lekárničku.
- Ťažký nábytok by ste mali mať prichytený o stenu.
- Naučte sa základy prvej pomoci.
- Dohodnite sa s rodinou a blízkymi na prípadný spôsob kontaktovania.
Počas zemetrasenia:
- Ostaňte na mieste, najviac zrazení sa stáva počas panického vybiehania z budovy alebo do nej.
- Vnútri sa ukryte pod pevné objekty, napríklad pod stôl.
- Vonku sa zdržiavajte čo najďalej od budov a úzkych uličiek, elektrického vedenia či stromov.
- Nevstupujte do výťahov ani na schodisko.
- Počas šoférovania okamžite zastavte auto.
- Neudržiavajte otvorený oheň, hrozí riziko výbuchov, nakoľko zo zeme unikajú plyny.
- Pomáhajte druhým, ak je to možné.
Po zemetrasení:
- Ak sa nachádzate v budove, opatrne z nej vyjdite von.
- Ak sa nachádzate vonku, nevstupujte ihneď do budov.
- Poskytnite prvú pomoc tým, ktorí ju potrebujú.
- Snažte sa zahasiť každý otvorený oheň.
- Na pitie dočasne používajte prevarenú vodu.
- Riaďte sa pokynmi polície, hasičov, záchranárov či iných kompetentných osôb a nepodliehajte panike.
Dúfame však, že tento krátky a stručný manuál nikdy nebudete potrebovať.
Zdieľať na