Človek je považovaný za pána tvorstva najmä preto, že jeho nervová sústava dosiahla najvyšší stupeň vývoja spomedzi všetkých primátov. Schopnosť hovoriť viacerými jazykmi, spracovávanie informácií a ich odovzdávanie ďalej, koordinácia pohybov – tým všetkým denne zamestnávame náš mozog bez toho, aby sme si to nejako výraznejšie uvedomovali. Aké zaujímavosti sa v našej hlave vlastne ukrývajú? Z mnohých výskumov pod vedením kvalifikovaných odborníkov vzišli naozaj všakovaké výsledky.
Ľudský mozog v číslach
Mozog je orgán uložený v lebke, ktorý v priemere váži od 1300 (u žien) do 1500 gramov (u mužov). Napriek tomu, že predstavuje len asi 2% váhy ľudského tela, spotrebuje až 20% energie nevyhnutnej na správne fungovanie organizmu. Ste zvedaví, koľko základných stavebných kameňov sa v mozgu nachádza? „Mozog obsahuje viac ako 12 miliárd neurónov a 50 miliárd podporných, tzv. gliových buniek,“ tvrdí neurológ Marián Kondáš z I. Neurologickej kliniky FNsP v Bratislave. Zaujímať by vás však mohli aj ďalšie cifry:
- v skorých štádiách tehotenstva sa neuróny plodu znásobujú neuveriteľnou rýchlosťou – za jedinú minútu vznikne 250 tisíc nervových buniek
- bohaté krvné zásobenie mozgu zabezpečuje srdce, ktoré doňho za minútu napumpuje až 3/4 litra krvi – to predstavuje 15-20% krvného obehu
- až 80% mozgu môže tvoriť voda
- mozog je považovaný za akési výkonné výpočtové stredisko – zvládne totiž 1013 – 1016 operácií za sekundu
- nervový impulz môže dosiahnuť rýchlosť 274 km/h – práve tomuto faktu vďačíme za to, že bolesť pocítime takmer okamžite od vzniku podnetu
- počas bdenia mozog spotrebuje od 20 do 25 wattov – toľko energie postačí na rozsvietenie žiarovky
Mohlo by vás zaujímať: Dostaňte mozog do formy: Poradíme vám, ako zlepšiť pamäť, náladu aj koncentráciu
Na koľko percent svoj mozog využívate vy?
Povestných 10% je len obyčajný mýtus. Mnoho procesov je pre vedcov síce stále záhadou, no každá časť mozgu má nezastupiteľný význam a svoju významnú úlohu. K ďalším zavádzajúcim poverám patrí, že čím väčší mozog človek má, tým je jeho IQ vyššie. Aj z histórie sú ale známe prípady, kedy k nadpriemerne inteligentným ľuďom patrili tí s nižšou postavou a menšou hlavou. Vedci sa akurát zhodujú v tom, že čím vyššie IQ ľudský jedinec má, tým častejšie počas noci sníva. Ak sa ale ráno prebudíte oddýchnutí a bez snov, určite nezúfajte. Približne 12% snov sa totiž odohráva v čiernobielom prevedení a trvá približne len 2-3 sekundy. Uznajte sami, že je to príliš krátky čas na to, aby ste si takýto sen zapamätali.
Mozog bolesť necíti
Aj keď mnohých z nás nezriedka prepadne prudká bolesť hlavy, určite nesúvisí s bolesťou orgánu, ktorý je v nej uložený. Mozog sám osebe totiž nemá receptory bolesti. Takisto vie veľmi dobre rozpoznať, kedy šteklíme samých seba. Ak ste na chodidlách či pod pazuchami citliví, váľať od smiechu sa budete len v prípade, že vás šteklením prekvapí niekto iný.
Mohlo by vás zaujímať: Chcete si zlepšiť pamäť a rozhýbať mozog? Tu je 13 spôsobov, ako na to!
Vytváranie pamäťových stôp je zaujímavý proces
Zakaždým, keď sa snažíte niečo uložiť do pamäte alebo vám napadne nová myšlienka, sa medzi jednotlivými neurónmi vytvárajú nové spojenia. Silnejšie a intenzívnejšie spojenia podložené emóciami najviac podporujú vône. Aj vďaka tomu parfum svojho partnera rozpoznáte už z diaľky. Ak si chcete spomienky archivovať čo najdlhšie, nezabúdajte na kvalitný spánok. Nočný odpočinok je práve ten ideálny čas na uloženie všetkých pamäťových stôp vytvorených počas dňa.
Mávate v noci sny? Akú úlohu vo vašom živote zohrávajú? Podeľte sa o svoj názor s ostatnými čitateľmi v diskusii a vyhrajte víkendový pobyt alebo inú z cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platnú emailovú adresu.
