Mestá a obce už od pandémie koronavírusu začali pomerne často a vo vysokých čiastkach dvíhať ceny za vývoz odpadu. A to napriek tomu, že patríme v Európskej únii medzi krajiny s najnižšou produkciou odpadu na obyvateľa. Prečo teda ceny odpadu neustále stúpajú a platíme za ne viac? Cena za vývoz sa ráta z mnohých faktorov.
V článku sa dočítate:
- Koľko vyprodukuje priemerný Slovák odpadu ročne
- Koľko stojí mestá skládkovanie
- Čo je zahrnuté v cene odpadu
- Ako produkovať čo najmenej odpadu
Koľko odpadu vyprodukujú Slováci?
Posledné štatistiky o registrovanom vývoze odpadu v jednotlivých krajinách Európy pochádzajú ešte z roku 2020 a zverejnil ich Eurostat. Najväčším producentom odpadu v EÚ je prekvapujúco Dánsko a Luxembursko, pričom Dáni ako jediní prekročili hranicu 800 kilogramov odpadu na jedného obyvateľa.
Naopak, krajinami s najmenším počtom registrovaného vývozu odpadu sú Rumunsko, Poľsko, Maďarsko a Estónsko, všetci z nich produkujú o polovicu menej ako Dáni. Schválne sme slovné spojenie „registrovaný odpad“ spomenuli hneď dvakrát. Aj Eurostat poznamenáva, že ten neregistrovaný nemajú ako do štatistík namerať.
Je teda pravdepodobné, že Dáni a Luxemburčania platia za odpad, kým, naopak, v Rumunsku, Poľsku, Maďarsku a v ďalších menej rozvinutých krajinách sú mnohé domácnosti, ktoré odpad produkujú, no vyvážajú ho na nelegálne skládky. Toto meranie, aj keď je oficiálne, nemusí byť vôbec presné.
Sme lepší ako priemer EÚ, no stále rastieme
Slováci sa dostali do lepšej polovice tabuľky a sú nielen za priemerom Európskej únie, ale aj za Čechmi, Španielmi, Talianmi, Portugalcami či dokonca Fínmi. Slovák vyprodukuje priemerne 433 kilogramov odpadu ročne. Znova by sme sa však mali zamerať na to, že ide len o údaje z registrovaných skládok. Ani Slovensko na tom nemusí byť tak ružovo, ako informuje Eurostat.
Kým ešte v roku 1995 vyprodukoval slovenský občan 295 kilogramov odpadu ročne, v roku 2010 to bolo 319 a v roku 2020 spomínaných 433. To je nárast takmer o tretinu, takže aj keď sa zdá, že nakladáme s odpadom lepšie, ako je európskym priemerom, svoju spotrebu taktiež neustále zvyšujeme.
Všade platí, že najviac produkujú domácnosti
Za drvivú väčšinu odpadu nezodpovedá výroba a ani maloobchod či distribúcia. Za takmer 80 % môžu samotné domácnosti. Výroba zaberá zhruba 16 %, maloobchod tvorí len 3 % z celkového odpadu a na reštaurácie a iné služby pripadá zvyšné percento.
Fakt, že domácnosti produkujú najviac odpadu, platí v celej Európe. Napríklad Slovinci, Íri a Rakúšania vyprodukujú v reštauračnom sektore a v službách oveľa viac odpadu ako Slováci. To je však spojené aj s vyššou návštevnosťou krajiny zahraničnými turistami.
Recyklujeme viac ako polovicu vyrobených plastov
Zaujímavé štatistiky však môžeme vidieť z ďalšieho prieskumu Eurostatu. V rovnakom roku zbierali výskumníci aj dáta o recyklovanom odpade, konkrétne plaste. Slovensko v roku 2020 recyklovalo až 56 % vyprodukovaného plastového obalu. Predbehlo nás len Holandsko.
Znova však treba pripomenúť, že ide len o percentuálny podiel z registrovaného odpadu. Štatistiky teda nezahŕňajú odpad na nelegálnych skládkach či odhodený v prírode. Aj preto sú Dáni tretí od konca. Môžeme však predpokladať, že vďaka zálohovaniu plastových fliaš a plechoviek stúpla miera recyklácie na Slovensku ešte viac.
Najhoršie sú na tom krajiny, ktoré sa ocitli v oboch štatistikách na konci rebríčka – to sú konkréte Maďarsko, Rumunsko a Poľsko.
Koľko stojí skládkovanie?
Cena skládkovania prvýkrát za posledné obdobie skokovo narástla ešte v roku 2019. V 2018 platili obce v priemere 40 eur za náklady spojené so skládkovaním odpadu. O rok neskôr toto číslo narástlo na 76 eur, informoval portál FinReport.
Táto cena sa skladá z dvoch samostatných čiastok – väčšiu tvorí poplatok za vývoz na samotnú skládku (cca 80 %), druhú časť poplatok do Envirofondu. No a v roku 2019 sa dvihol Enviromentálny fond z cca 5 eur na 17 eur a v roku 2020 až na 26 eur. Táto čiastka sa môže v každej obci mierne líšiť podľa toho, ako dokážu samosprávy triediť odpad. Dnes platí drvivá väčšina obcí a miest viac ako 100 eur za tonu vyvezeného odpadu, čo je takmer trojnásobný nárast oproti obdobiu spred štyroch rokov. A vyhliadky do budúcna neveštia nič dobré.
Aj v budúcnosti bude čoraz drahšie
Neočakáva sa, že cena za vývoz odpadu pre samosprávy, mestá a obce bude klesať alebo sa zastabilizuje. Kvôli vyšším nákladom spojeným s energiami a rovnako aj pohonnými hmotami sa očakáva rovnaký nárast, ako tomu bolo za posledné roky. Do konca roka 2023 by náklady mohli narásť na priemerných 120 eur za tonu, čo je trojnásobok oproti roku 2018.
Ďalším faktorom je zaviazanie sa Európskej únie, podľa ktorej by skladovaný odpad mal tvoriť len 10 % všetkého odpadu, teda zvyšok by sa mal prinajlepšom zrecyklovať. Slovensko má aktuálne zhruba 52 % všetkého odpadu uloženého na skládkach, z ktorých sú niektoré preplnené. Dôsledkom vyvážania odpadu z obcí do väčším miest budú samosprávy pociťovať vyššie náklady na pohonné hmoty, čo sa odrazí aj na cene za odpad.
Cena odpadu závisí od mnohých faktorov
Pri rátaní ceny za vyvezený odpad vstupujú do výpočtu viaceré faktory a premenné. Tento pomyselný koláč sa delí na päť väčších celkov:
- Manipulácia s odpadom, približne 30 %
- Prenájom miesta, približne 8 %
- Skládkovné, približne 40 %
- Doprava, približne 12 %
- Envirofond, približne 10 %
Každá samospráva môže mať percentá nastavené trochu inak, jediná spoločná fixná čiastka je odvod do Envirofondu. Napríklad kým menšie mesto s 5-tisíc obyvateľmi zaplatilo ročne za vývoz odpadu vrátane všetkých ostatných poplatkov približne 15-tisíc eur v roku 2019, v roku 2022 to bolo takmer 90-tisíc. Obecné kasy pritom nemajú dostatok peňazí, aby si s týmito výdavkami poradili sami a preto zvyšujú obyvateľom poplatky za vývoz odpadu.
Čím menej miesta, tým vyššia cena
Pred mestami a obcami však stojí obrovská prekážka. Miesto na odpad. Väčšie aj menšie skládky sa začínajú napĺňať a ako sme spomínali, vývoz do iných oblastí nielenže nevyrieši situáciu z dlhodobého hľadiska, ale navyše navýši poplatky obyvateľom. Poplatky za umiestnenie na skládke taktiež rastú, od roku 2020 je to o viac ako polovicu.
Jednoducho, čím je niečoho menej, tým je to drahšie. To platí aj o skládkach. Keď bude na nich menej miesta, bude toto miesto drahšie a samosprávy budú dvíhať poplatky za vývoz. Ak sa chcete vyhnúť takejto situácii, pripravili sme pre vás zopár overených rád, ako vyhadzovať čo najmenej odpadu.
Ako produkovať menej odpadu?
Existuje množstvo spôsobov, ako vyhadzovať menej odpadu. Tušili ste, že vďaka nasledujúcim tipom viete ušetriť pokojne aj polovicu vyhodených vecí?
- Neplytvajte jedlom, kupujte len to, čo naozaj zjete na tanier si naložte radšej menšiu porciu, aby nemuselo jedlo zbytočne skončiť v koši.
- Potraviny po konci spotreby ako napríklad cestoviny či sladkosti nemusíte hneď vyhodiť, často sú v poriadku aj po tom, čo prekročili tento dátum.
- Nevyhadzujte staršiu elektroniku, opravte ju alebo ju skúste dať do výkupu, kde vám často aj symbolicky za staré diely zaplatia.
- Ak ide o väčšiu elektroniku ako napríklad televízor alebo chladnička, ktoré majú len povedzme 5 rokov, ale vy chcete novšie modely, skúste tie staršie predať alebo darovať, nie vyhodiť.
- Kúpte si radšej spotrebný tovar, ktorý je kvalitný a nie najlacnejší. Síce zaplatíte viac, no vydrží vám dlhšie.
- Kupujte čo najmenej plastov, pri ktorých nemáte inú šancu ako ich vyhodiť (respektíve zálohovať alebo recyklovať).
- Nalepte si na schránku upozornenie, že si neželáte vhadzovať papierové letáky, ktoré zbytočne naplnia váš kôš.
- Trieďte odpad na komunálny, plastový a papierový. Plastový môžete dať recyklovať, papierom si prikúriť a komunálu napokon tak veľa neostane.
Ako sa vám páči náš magazín? Podeľte sa s nami o svoj názor
Zdieľať na