ROZHOVOR Dietologička radí: Sezónne a lokálne potraviny – vyberajte z nich podľa potrieb svojho tela

Margit Slimáková

Margit Slimáková je špecialistkou na zdravotnú prevenciu a výživu (Zdroj: Archív Margit Slimákovej)

PharmDr. Margit Slimáková vyštudovala farmáciu a dietológiu, je špecialistkou na zdravotnú prevenciu a výživu a autorkou bestselleru Velmi osobní kniha o zdraví aj novinky Osobní receptář pro zdraví a pohodu. Opýtali sme sa jej, či sú potraviny s označením bio, eko a organic iba marketingovým ťahom, ako zdravo jesť aj to, ako treba pristupovať k pôstu.

Aký je rozdiel medzi bio, eko a organickými potravinami?

BIO znamená, že výrobok bol vyrobený podľa zásad ekologického poľnohospodárstva. To prakticky znamená s minimalizáciou bolesti a utrpenia zvierat počas ich života. U rastlinných produktov nie sú používané herbicídy, pesticídy a umelé hnojivá.

EKO znamená ekologicky šetrné výrobky. Aby produkt označenie EKO získal, musí byť po celú dobu svojej životnosti šetrný nielen k životnému prostrediu, ale aj k zdraviu jeho konzumenta.

Organic sú organické potraviny, pri výrobe ktorých neboli použité syntetické pesticídy, ropné hnojivá a neboli geneticky upravované. Mliečne výrobky či mäso potom pochádzajú od zvierat kŕmených organickými krmivami bez hormónov a antibiotík.

Sú potraviny s týmto označením skutočne zdravšie, alebo ide len o marketing?

Určite obsahujú menej potenciálne riskantných látok alebo dokonca žiadne, medzi ne patria zvyšky najrôznejších agrochemikálií a aditíva používané v konvenčnom poľnohospodárstve a potravinárstve. Podľa niektorých prác môžu obsahovať vyššie hodnoty niektorých prospešných živín ako napríklad omega-3 mastných kyselín a fytochemikálií.

Takýto zdravotný vplyv sa ale u človeka veľmi ťažko dokladuje, pretože naše zdravie denne ovplyvňujú stovky látok z potravín, kozmetiky, ovzdušia, k tomu aj to, čo robíme, čo zažívame, ako myslíme. Preto nám chýbajú dostatočne jasné dôkazy, že jedenie bio mrkvy zlepšuje zdravie. O čom ale niet pochýb je, že konvenčné poľnohospodárstvo znečisťuje životné prostredie, likviduje život v pôde, a ten je nevyhnutný pre dlhodobú udržateľnosť aj našich životov.

Margit Slimáková
(Zdroj: Archív Margit Slimákovej)

Kde nakupujete potraviny a ako rozlišujete kvalitu od nekvality?

Snažím sa nakupovať čo najbližšie k zdroju, teda lokálne a sezónne a, samozrejme, základom sú skutočné potraviny. Najčastejšie nakupujem na scuk.cz a na farmárskych trhoch. Scuk je v Česku organizácia, ktorá prepája lokálnych farmárov, výrobcov a predajcov so zákazníkmi. Pri potravinách a produktoch je vždy detailne popísané, kto a ako ich vypestoval alebo vyrobil, čo obsahujú a dôraz sa kladie na šetrné poľnohospodárstvo a výrobu.

Medzi zdrojom a vami stojí iba organizátor vašej scuk skupiny, čo môžete byť aj vy sám alebo váš sused, kamarát. Na trhoch mám svojich osvedčených predajcov, opakovane nakupujem potraviny a produkty, ktoré už poznám a od ľudí, ktorým dôverujem. Priebežne úplne nezávisle testujem novinky, ktoré sa objavujú.

Ktoré z bežných potravín by ste odporučili okamžite vyradiť z jedálnička a prečo?

Vysoko priemyselne spracované produkty. Tieto sú v laboratóriách priamo zostavované tak, aby správne návykovou kombináciou cukru, tukov soli a dochucovadiel zaistili dosiahnutie tzv. pocitu blaženosti (blisss point) a my sme sa nimi prejedali. Keby som mala vybrať jednu konkrétnu skupinu pre vylúčenie z príjmu, tak to budú sladené malinovky.

Je dokázané, že cukor a ďalšie sladidlá v nich používané najrýchlejšie dodávajú signál sladkosti do mozgu a dávku cukrov do krvi, a tak u mnohých môžu viesť k budovaniu silnej závislosti na sladkom i vysokom uvoľnení inzulínu. Sú štúdie, podľa ktorých úplné vylúčenie sladených limonád zaistí najrýchlejšiu redukciu hmotnosti.

Naopak, ktoré potraviny jeme málo a mali by sme ich do jedálnička zaradiť?

Akékoľvek skutočné potraviny. To sú potraviny základné a potraviny minimálne priemyselne spracované. Základné sú napríklad vajcia, zelenina, orechy, bylinky, ryby a mäso, ovocie a semená, nespracované obilniny. Minimálne priemyselne spracované sú napríklad biele jogurty a tvaroh, kyslá zelenina, maslo, kvasové pečivo…

Čo znamená stravovať sa zdravo?

Jesť skutočné potraviny a vyberať z nich podľa potrieb svojho tela. Skutočné potraviny dodávajú maximum živín, zasýtia, ale neprejedáme sa s nimi.

A čo znamená zdravý životný štýl?

Popri skutočnom jedle je to dostatok pohybu a pobytu vonku, kvalitný a dostatočný spánok a pohoda, priatelia a dobrá nálada, priateľská a pestrá komunita vrátane tej mikrobiálnej.

Ako sa stravovať tak, aby naša konzumácia priveľmi nezaťažovala planétu?

Lokálne a sezónne. Môžeme debatovať, ako veľmi treba obmedzovať živočíšne produkty, ale jednoznačne nesúhlasím s tým, že živočíšne produkty sú nezdravé, že všetci ich potrebujeme len obmedzovať alebo všetkým by len prospelo ich vynechanie.

Naopak, stále častejšie sa stretávam napríklad so seniormi v zlom výživovom stave, ktorým by prospelo do jedálnička namiesto rožkov a sušienok pridať kúsok mäsa, vajíčok a tvarohu. Živočíšne bielkoviny sú totiž veľmi dobre stráviteľné a výživovo bohaté. A dostatok živín je u seniorov zásadný pre zaistenie svalovej hmoty i funkčného imunitného systému, a tak aj pre udržovanie rovnováhy a dobré hojenie rán – oboje sú časté problémy u seniorov.

Hovorí sa, že raňajky sú najdôležitejším jedlom dňa. Súhlasíte s týmto tvrdením?

Nie, nesúhlasím, toto je teória minulých rokov. Stále viac sa pri liečbe obezity a cukrovky 2. typu skúša obmedzenie počtu denných jedál alebo času jedenia (rôzne formy prerušovaného pôstu). A posúvanie raňajok na neskôr alebo dokonca ich vynechanie môže byť súčasťou takýchto postupov. Faktom ale je, že to nie je pre každého a pre niektorých z nás pokojne raňajky môžu byť základom dňa, len to nie je nevyhnutnosť zdravej výživy.

PharmDr. Margit Slimáková
(Zdroj: Archív Margit Slimákovej)

Ako často by sme sa mali počas dňa stravovať a aké veľké porcie by sme mali konzumovať?

Neexistuje jednoznačne správna výživa ani stravovací režim platný pre všetkých. Niekto môže jesť medzi hlavnými jedlami aj desiate a iný najlepšie prospieva napríklad na dvoch jedlách denne. Všeobecne sa dá napísať, že jedno hlavné jedlo je jedlo na jednom tanieri. Viac ako veľkosť jedla alebo taniera je však dôležitejšia jeho výživová hodnota. Napríklad dve vajcia s plátkom slaniny a zeleninou zasýtia mnohonásobne viac ako misa cereálií. Preto odporúčam regulovať svoje porcie podľa pocitu sýtosti a jesť tak, nech po jedle nepotrebujete dojedať ešte iné.

Aký je váš názor na pôst? Ide o zdravú formu očisty tela? 

Dôsledný pôst – teda vyhladovanie – je historicky bežné a telu skutočne môže prospievať. Je to jedna z výziev, ktorá v súčasnom živote skoro vymizla. Postenie sa ale môže byť problémom pri celkovo bežnej nezdravej strave, keď človek neustále pojedá. V tomto prípade môže nastať stresové hladovanie, po ktorom nasleduje len ďalšie prejedanie sa. Vtedy veľmi odporúčam začať tým, že obmedzíme vysoko priemyselne spracované potraviny aj jedenie medzi jednotlivými jedlami a navýšime výživovú hodnotu hlavných jedál.

Ako by mal po správnosti pôst vyzerať a ako dlho by malo trvať zdravé postenie sa?

Neexistuje jeden správny model pôstu. Niekto môže skúšať prerušovaný pôst aj v takej podobe, že posunie raňajky na neskôr alebo večeru na skoršie a pokojne len niektoré dni v týždni. Tento spôsob mi príde ako najprínosnejší, pretože je relatívne ľahký, a tak aj udržateľný. Udržateľnosť je dôležitejšia než akýkoľvek jednorazový heroický výkon.

Existujú ďalšie možnosti, ako telo efektívne očistiť od parazitov či zápalov?

Naše telá nonstop očisťujú naše bežné orgány ako je napríklad pečeň, pľúca alebo koža. Najviac im pomôžeme, keď nebudeme zbytočne dodávať potenciálne toxické látky. Zápalovosť v tele môže zvyšovať fajčenie, nadbytok cukrov alebo prozápalových omega 6 tukov – to všetko je možné obmedzovať.

Prítomnosť mikróbov v tele vrátane parazitov je oveľa komplikovanejšia, zdá sa, že dôležitejšie ako mať ich čím menej a všetko „očisťovať“ je ich rovnováha a pestrosť. Napríklad už vieme, že prítomnosť určitého parazita v črevách obmedzuje riziko vzniku Crohnovej choroby. Alebo že Helicobacter pylori v žalúdku môže viesť k vredom aj rakovine, zatiaľ čo jeho prítomnosť v pažeráku znižuje riziko rakoviny pažeráka.



Zdroj: Plnielanu.sk
Odporúčame