Nezisková organizácia Centrum Slniečko je známa mnohým z nás. Už 21 rokov pomáha obetiam domáceho a sexuálneho násilia hľadať východisko z ťažkej životnej situácii. Zároveň sa venuje prevencii domáceho násilia, vyvracia najčastejšie mýty spojené s ním, poskytuje odbornú pomoc aj vzdelávanie. Mgr. Mariana Kováčová, PhD. riaditeľka Centra Slniečko, nám v zaujímavom rozhovore prezradila viac o tejto prínosnej, no náročnej práci.
Nezisková organizácia Centrum Slniečko vznikla už pred dvadsaťjeden rokmi. Čo bolo impulzom k jej založeniu?
Impulzom pre vznik neziskovej organizácie boli vlastné skúsenosti z realizácie diplomovej práce, z roku 1990, ktoré mi ukázali situáciu týraných, sexuálne zneužívaných detí v zariadeniach pre deti s poruchami správania vo vtedajšej spoločnosti v úplnej „nahote.“
Nešlo iba o to, že vo väčšine týchto zariadení nepracovali odborníci, že takmer všetky zariadenia mali oceľové mreže, boli nevhodné, rozpadajúce sa, chladné, nepodnetné, zväčša umiestnené v starých kaštieľoch na konci civilizácie s 10 a viac deťmi na jednej izbe. Išlo najmä o skutočné životy detí, ktoré i napriek tomu, že sa stali samotné obeťami násilia, boli zo spoločnosti vyčlenené a nedostali to, čo skutočne potrebovali. Včasnú podporu a odbornú pomoc.
V rámci diplomovej práce som navštívila každé prevýchovné zariadenie pre deti s poruchami správania na Slovensku. To, čo som v nich zažila a videla mi otvorilo oči. Všetko bolo úplne inak, ako to, čo nás učili v škole. Predstava, ako všetko na Slovensku funguje sa stala mýtom ale aj inšpiráciou. Prax od teórie bola na míle vzdialená. A tak postupne od myšlienky začať robiť veci inak, vzniklo Centrum Slniečko, n.o. v Nitre, a s ním mnoho zaujímavých projektov a programov zameraných na pomoc deťom a obetiam domáceho násilia.
Ktoré projekty pod Centrum Slniečko patria?
Patria medzi ne Detská linka záchrany, prvé krízové stredisko pre týrané, sexuálne zneužívané deti, matky s deťmi, útulok Bezpečný dom pre ženy zažívajúce násilie a ich deti, Poradňa pre obete domáceho násilia, Bezpečný ženský dom, Intervenčné centrum pre deti a rodiny v kríze, či preventívno-vzdelávací program EduCAN. Chcelo to samozrejme mnoho skvelých ľudí, tisícky dobrovoľníckych hodín a odborníkov, pre ktorých pomoc druhým bola a je životným poslaním.
Ako je na tom Slovensko s domácim násilím? Za posledné roky má zostupný či vzostupný charakter?
Nemám jednoduchú ani jednoznačnú odpoveď. Pôsobí na ňu viacero faktorov. Výskumy naznačujú, že násilie najmä v Covidovom období, kedy sme obmedzovaní viacerými opatreniami a izoláciou sa stupňuje. Stúpa nervozita, nie je možnosť ventilovať svoj strach, úzkosti, depresie zo zaťažujúcej situácie, nie je kam uniknúť.
Toto môžu byť dôvody, prečo dochádza práve v tomto období k vzostupu násilia. Na druhej strane v kontexte násilia páchaného na ženách má v negatívnom slova zmysle násilie „dobre zakorenené základy“ v stále pretrvávajúcich mýtoch. V nerovnocennom postavení žien a mužov v spoločnosti, v nedostatočnom pokrytí a nedostupnosti niektorých služieb potrebných pre obete domáceho násilia, ich nestabilita, nezabezpečenie dostatočných zdrojov na ich financovanie a rozvoj, či bagatelizovanie násilia.
Násilie od akéhokoľvek muža počas svojho života zažila každá tretia slovenská žena (34 % žien). Aj výsledky prieskumu pod názvom „Prevalencia násilia páchaného na deťoch“ v 8.a 9. ročníkov vykazujú pomerne vysoké čísla. Až 70 % detí v tejto populácii deklaruje skúsenosť s násilím. Ak sa nebudeme zaoberať násilím komplexne, jeho príčinami, prevenciou, dostupnými, vzájomne prepojenými službami a účinnou právnou ochranou, nedokážeme zabezpečiť jeho elimináciu v spoločnosti.
„Nič také strašné sa nedeje.“ To si asi povie drvivá väčšina obetí domáceho násilia. Kedy je načase zbystriť pozornosť?
Kedy? Už pri prvom náznaku manipulácie, nezmyselných zákazoch, obmedzovaní návštev priateľov, známych, rodiny, voľnočasových aktivít pod zámienkou veľkej lásky a potreby jedného z partnerov vedieť o každom kroku toho druhého. Zbystriť pozornosť je dôležité už na začiatku vzťahu, kedy máme často nasadené ružové okuliare a aj zámerne prehliadame niektoré dôležité signály, bagatelizujeme a utvrdzujeme sa, že to nič, to bolo iba raz a on alebo ona sa zmení.
Ponižujúce správanie voči partnerovi napríklad v spoločnosti, napríklad „Ty tomu nerozumieš, ty si taká hlúpučká, tvoj mozoček aj keď pôjde na plné obrátky, to nepochopí, ale aj tak si moja a milujem ťa.“ Prvé nadávky, agresívne správanie voči iným – rodičom, známym, súrodencom… Prax ale ukazuje, že o pomoc žiadajú ženy zažívajúce násilie po niekoľkoročných dlhodobých vzťahoch s násilníkom. Impulzom pre riešenie násilia ani tak nie je násilie páchané na nich, ale že sa v násilnom prostredí začnú meniť deti. Ich správanie, postoje, začínajú chorľavieť, majú psychické problémy, unikajú z domu, k partiám, alkoholu, drogám.
Prvá facka, prvý úder, prvá modrina. Čo môže urobiť obeť domáceho násilia? Existuje vôbec niečo také ako prvá pomoc?
Ak ide o prvý atak, úder, ešte nemusí ísť o domáce násilie. Domáce násilie má svoje zákonitosti a dynamiku. Ale prvý úder môže byť vážnym signálom začínajúceho násilia. Je dôležité rozlíšiť či ide o konflikt alebo o domáce násilie. Pri konflikte je postavenie aktérov rovnocenné, buď končí tým, že raz vyhráva jeden, raz druhý, prípadne spoločným kompromisom. Pri domácom násilí obeť nikdy nevyhráva. V takom prípade, ak má na to obeť silu, tak sa odporúča vzťah ukončiť.
Ak dáva napríklad žena zažívajúca násilie partnerovi ešte šancu, odporúčala by som obrátiť sa na odborníkov v tejto oblasti. Nájsť si dobrého psychológa, terapeuta pre oblasť partnerských vzťahov a situáciu riešiť. To si však vyžaduje uvedomenie násilnej osoby, že má problém s násilím a chce s tým niečo urobiť.
Ak táto osoba nechce riešiť situáciu, bagatelizuje problém, prípadne za násilie obviňuje partnerku/partnera je to signál, že násilie bude pokračovať a eskalovať. V takom prípade je vhodné obrátiť sa o pomoc na poradenské organizácie, ktoré sa zaoberajú domácim násilím. Nájsť ich môžu napr. na www.bezmodrin.sk
Aké sú najčastejšie mýty spojené s domácim násilím?
Medzi najznámejšie mýty patria:
- „To nie je násilie, tí dvaja sa len hádajú.“ Je dôležité rozpoznať hádku a násilie. Pri násilí ide o nerovnováhu moci.
- „Násilie v rodine je súkromná záležitosť, nikto by sa do toho nemal miešať.“ Násilie v akejkoľvek forme, teda aj v domácom prostredí je neprípustné. Štát garantuje dodržiavanie základných ľudských práv a slobôd v zmysle Ústavy SR. Ochrana života a zdravia má právo pred právom na súkromie.
- „Ženám násilie nevadí, inak by násilníka opustili.“ Ženy zažívajúce násilie sa snažia v zmysle svojich možností situáciu zmeniť. Chcú, aby násilie skončilo. Majú strach o seba, o deti, o život, sú bezmocné, cítia sa menejcenné a samotné sa nedokážu vymaniť z kruhu násilia.
- „Dostala, čo si zaslúžila, lebo ho provokovala.“ Takýto postoj legitimizuje páchanie násilia a vinu za násilie pripisuje obetiam a mužov zbavuje zodpovednosti. Za provokáciu zo strany muža sa môže považovať neskorší príchod z práce, neumytý riad, nedostatočne teplá večera, zle zložený uterák v kúpeľni alebo aj vymyslená príčina vhodná na znevažovanie obete.
Domáce a sexuálne násilie sa nevyhýba bohužiaľ ani deťom. Ako im môžeme pomôcť?
V prvom rade je dôležitá prevencia, ktorá by mala začať už v útlom veku. Hovoriť s deťmi o vhodných a nevhodných dotykoch, budovať dôveru, prejavovať záujem o dieťa, riešiť s ním jeho boliestky, rešpektovať jeho názor a primerane veku ho učiť chrániť sa. Existuje viacero techník, ako dieťa naučiť ako zhlboka zakričať, ak sa cíti byť v ohrození, ako sa správať ak ho osloví napríklad cudzí človek a pod nejakou zámienkou ho chce zviesť autom, ponúkne mu sladkosť a podobne. Je vhodné dohodnúť si s dieťaťom napríklad varovný signál či varovné slovo.
Čo robiť v prípade, že sa dieťa prizná, že podobnú skúsenosť už zažilo?
Ak už sa nám dospelým dieťa zdôverí, že zažilo sexuálne zneužitie, je dôležité zostať pokojný, neobviňovať dieťa, nakoľko ono samo sa za situáciu obviňuje, nenaliehať na dieťa, aby hovorilo o detailoch, na tie sa ho bude pýtať vyšetrovateľ. Zbytočne by sme tým dieťa traumatizovali. Je viac dôležité pýtať sa dieťaťa na jeho pocity, ako na konkrétne detaily.
Dieťa by sa malo cítiť v bezpečí a vedieť, že ste tam s ním a pre neho a pri ďalších úkonoch ho budete sprevádzať. Ak sa dieťa nejakému dospelému zdôverí so sexuálnym zneužívaním, dáva mu obrovskú dôveru, nakoľko často to nehovorí nikomu, cíti sa zlé, špinavé a obviňuje sa za to. Ten, ktorému sa zdôverí ako prvému, má často v rukách, jeho ďalší osud. Pri nevhodnej reakcii, môže dieťa odmietnuť spolupracovať, všetko poprie a zostáva so svojím problémom a traumou osamotené. Môže sa stať, že to už nikdy nikomu nepovie. Pokiaľ sa zdôverí, je dôležité obrátiť sa na odborníkov, pomáhajúce profesie, ale aj na políciu. Kontakty: www.bezmodrin.sk, www.stalosato.sk, www.detsvobeznasilia.gov.sk
Strach z finančnej neistoty či straty bývania je častou príčinou, prečo obete trpia domáce násilie. Aké majú možnosti?
Je to tak. Obete často sprevádza strach. Strach o budúcnosť, strach o život svoj, či detí, doslova bývajú strachom paralyzované, akoby potrebovali na všetko od niekoho súhlas, či to môžu urobiť a samotné sa nevedia rozhodnúť. Preto je práca s obeťami veľmi náročná. Dôvodov, prečo zostávajú je viac. Strata bývania, strata príjmu, strata statusu, závislosť na partnerovi/partnerke, nemajú sa na koho obrátiť, lebo zostali odrezané od priateľov, známych a rodiny. Rodina buď netuší, že dochádza k násiliu, alebo už pomáhala toľkokrát, že rezignovala.
Obete domáceho násilia sa môžu obrátiť na pomáhajúce organizácie. Tie zväčša majú vytvorenú v regióne sieť pomoci a podpory, spolupracujú s obcami, mestami a ďalšími inštitúciami. Disponujú informáciami, kde sú voľné miesta či už v bezpečných ženských domov, špecializovaných zariadeniach, majú k dispozícii odborníkov, sociálnych pracovníkov, psychológov, právnikov či advokátov.
V čom spočíva prevencia voči domácemu násiliu?
Pokiaľ hovoríme všeobecne o domácom násilí, ktoré zahŕňa viaceré špecifické skupiny – ženy, deti, starších ľudí a mužov, primárnou prevenciou je presadzovanie nulovej tolerancie násilia, odmietanie násilia, násilných atakov. Súvisí to aj so zmenou spoločenskej klímy, s aktívnym odstraňovaním mýtov a stereotypov, najmä v kontexte násilia páchaného na ženách a s porozumením príčin domáceho a rodovo podmieneného násilia. V konečnom dôsledku patrí k prevencii aj efektívny, koordinovaný a prepojený systém pomoci a podpory obetiam domáceho násilia.
V tomto kontexte je nevyhnutné posilňovať povedomie o ľudských, a teda aj detských právach a s prevenciou začať čím skôr, už u detí v predškolskom veku. Centrum Slniečko, n.o. vytvorilo počas predchádzajúcich 5-tich rokov pôvodný slovenský preventívny program zameraný na prevenciu násilia na deťoch a medzi deťmi na základe dlhoročných skúseností v tejto oblasti, v spolupráci s viacerými partnermi pod názvom KOZMO a jeho dobrodružstvá. V súčasnosti ho už tretí rok implementujeme do predškolských zariadení a základných škôl. V minulom roku sme vytvorili program aj pre rodičov pod názvom KOZMO na doma. O vážnych témach sa totiž dá hovoriť s deťmi cez príbehy a zaujímavo. Viac info nájdete na www.kozmove-dobrodruzstva.sk .
Bývajú obeťami domáceho násilia aj muži? Či to je čisto „ženská“ záležitosť?
Obeťami domáceho násilia sú aj muži. Dokazujú to aj viaceré výskumy, poukazujú však aj na to, že vo väčšine až niekoľkonásobnej, sú obeťami domáceho násilia ženy. V Centre Slniečko sa stretávame aj s prípadmi mužov, ktorí sa stali obeťami domáceho násilia. Je ich málo, ale sú, a potrebujú pomoc a podporu. Muži si väčšinou nepriznajú, že sú obeťami domáceho násilia.
Čo by ste odkázali všetkým obetiam násilia, ktoré nevidia svetlo na konci tunela?
Asi by bolo ľahké povedať im, že svetlo na konci tunela určite je, len ho možno zatiaľ nie je vidieť. No z praxe vnímam, že niekedy je cesta zložitejšia, tŕnistá a zmena k lepšiemu sa nedostaví hneď. Ale je to cesta k slobode, k slobodnému rozhodovaniu, k zodpovednosti za svoj vlastný život a často aj za život detí, ktoré v násilí trpia a nesú si jeho následky do dospelosti. Som presvedčená, že násilie je možné zastaviť, modriny na duši a tele zotaviť a žiť v slobode a bez násilia. Je dôležité urobiť prvý krok.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na