Predstava vylihovania v posteli s chrípkou či nachladnutím v horúcom lete nie je príliš lákavá. Každoročne však veľký počet ľudí namiesto relaxu na dovolenkovom pobyte je práceneschopných. Príčinou je zle nastavená klimatizácia, ktorá sa stala už bežnou súčasťou väčšiny budov, pracovísk, nákupných centier, reštaurácií, prostriedkov hromadnej dopravy aj obydlí – a podpisuje sa pod najčastejšie sa vyskytujúce ochorenia, ako sú bolesti hlavy, hrdla, nachladnutie, oslabenie organizmu či poruchy imunity.
Podľa údajov Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ) ľudia, ktorí pracujú v klimatizovaných budovách, trpia 2,5-krát častejšie chorobami respiračného traktu ako tí, ktorí sa zdržiavajú v prirodzene vetraných budovách. Chladný cirkulujúci vzduch môže vyvolávať rôzne dýchacie problémy, nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, bolesť hlavy, astmu, bolesti chrbtice, zápal trojklaného nervu, bolesti zubov a pod. Nesprávne nasmerovaný chladný prúd vzduchu do tváre spôsobuje vysušovanie kože, očí, zápaly očí, uší, nosných dutín.
Na zachovanie zdravia a pohody sa odporúča klimatizáciu nepoužívať viac ako 4 hodiny denne. Ideálne je používať ju hodinu-dve. Za tento čas dokáže ochladiť teplotu v kancelárii do takej miery, aby bola komfortná. Ak je vonku teplejšie ako 33 °C, klimatizácia by sa mala obmedzovať alebo úplne vypínať. Osoby, ktoré trpia chronickými ochoreniami alebo majú oslabený imunitný systém, by sa radšej mali vyhnúť pôsobeniu klimatizácie, alebo ju používať kratšie. Negatívne dôsledky používania klimatizácie sa nemusia prejaviť hneď, ale často až po dlhom období, niekedy až po rokoch.
Mohlo by vás zaujímať: Leto v kancelárii: Ako prežiť tropické dni v uzavretom priestore?
Pozor na teplotné rozdiely
Príliš nízka teplota v interiéri môže ľuďom prinášať pocit osvieženia, ale prechod môže znamenať aj riziko pre ich zdravie. „Aby nám klimatizácia neškodila, ale naopak bola na osoh, musí byť nastavená tak, aby rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nebol vyšší ako 5 maximálne 7 stupňov Celzia. Je to najmä z toho dôvodu, že pri prechode z prostredia, kde je chladno, do horúceho prostredia, môže dôjsť k tzv. teplotnému šoku, ktorý môže viesť až k celkovému oslabeniu organizmu. Na to, aby si telo zvyklo na vysokú teplotu ovzdušia je potrebný istý čas na prispôsobenie sa, nastavenie a spustenie termoregulácie,“ odporučil prof. MUDr. Ivan Rovný, PHD., MPH, hlavný hygienik Slovenskej republiky.
Prúdenie vzduchu – menej je viac
Prúdenie vzduchu by nemalo byť pociťované ako prievan. Už zvýšenie rýchlosti prúdenia vzduchu o 0,1 m/s sa pociťuje ako ochladenie o 2 – 3 °C. Optimálna vlhkosť vzduchu je v rozmedzí 40 – 60 %, pričom klimatizačné zariadenie v režime chladenia fungujú zároveň ako odvlhčovače vzduchu. Podľa upozornenia odborníkov by z klimatizačného zariadenia nemal prúdiť chladný vzduch priamo do pobytovej zóny človeka. Výškovú lamelu treba nasmerovať do hornej úvrate, aby sa distribuovaný vzduch dostal čo najvyššie a začal padať až po strate svojej rýchlosti. Smerové lamely sa nadstavujú podľa potreby klimatizovania, prúdenie vzduchu sa nasmeruje tam, kde je potrebné dosiahnuť ochladenie, prípadne do stredu miestnosti.
Klimatizácia vždy vyžaduje aklimatizáciu
Pri prechode z vychladenej miestnosti do teplého vonkajšieho prostredia sa odporúča chvíľu – asi 15 minút – zotrvať v neklimatizovanom priestore (napr. v chodbe, vo vestibule) a až potom ísť von. Šok po opustení budovy zmiernime aj tým, ak sa pred odchodom von napijeme nechladného nápoja. Zdravé a otužilé osoby, s pravidelným pohybovým režimom, sa dokážu rýchlejšie adaptovať, než osoby oslabené, chronicky choré.
„Spôsob reakcie človeka na klimatizáciu závisí od vnímavosti jedinca, od celkovej odolnosti organizmu a stavu imunitného systému, od jeho zdravotného stavu. Ak prostredníctvom klimatizácie udržujeme v interiéri konštantnú teplotu bez ohľadu na vonkajšiu teplotu, môže predovšetkým v horúcich dňoch dôjsť k rôznym zdravotným problémom. Organizmus sa snaží pri prechodoch do teplotne odlišného prostredia prispôsobiť pomocou vysokého výkonu termoregulačných mechanizmov. Ak tieto zmeny trvajú dlhšiu dobu a ak sú veľmi časté, organizmus sa zbytočne vysiľuje. Najhoršie je, že negatívne účinky sa neprejavia hneď na zdraví, ale až po dlhšom čase. To tiež závisí od vnímavosti jedinca, od odolnosti jeho imunitného systému,“ upozornila Oľga Miklánková z Úradu verejného zdravotníctva SR.
Mohlo by vás zaujímať: Pozor na nástrahy horúčav: Úpal a prehriatie tela môžu ohroziť váš život!
Starostlivosť o filtre
Moderné zariadenia majú rôzne filtre, ktoré pri správnej údržbe pomôžu dosiahnuť v klimatizovanom priestore zdravú a kvalitnú klímu. Klimatizačné zariadenia nielen privádzajú vzduch zvonku, ale ho aj čistia a ovplyvňujú jeho vlhkosť.
Čistote vzduchotechnických systémov sa často nevenuje dostatočná pozornosť. Klimatizačnú jednotku treba pravidelne kontrolovať a starať sa o pravidelné čistenie a výmenu filtrov (na základe pokynov výrobcov). Filter sa odporúča vymeniť vtedy, keď vzduch znečisťuje namiesto toho, aby ho čistil. Funkčnosť sa kontroluje zmyslami a rôznymi meraniami (biologickými, chemickými). V mestách, kde je znečistenie vonkajšieho ovzdušia väčšie, by sa mali filtre meniť minimálne dvakrát ročne.
Problémy s klímou – objektívne či subjektívne?
Pokiaľ majú ľudia pocit, že klíma vo verejných budovách a najmä na pracoviskách nefunguje tak ako má, môžu sa obrátiť na príslušný regionálny ÚVZ alebo na ÚVZ SR, kde je zriadené Národné referenčné centrum pre vnútornú mikroklímu, ktoré je schopné meraním objektivizovať mikroklimatické parametre, ako sú rýchlosť prúdenia vzduchu, teplota a relatívna vlhkosť a posúdiť, či vyhovujú podmienkam legislatívnych predpisov. Mikroklimatické podmienky pracoviska upravuje nariadenie vlády č. 276/2006 Z.z. Pri administratívnych prácach sú optimálne teploty 22,5 °C v chladnom ročnom období a maximálne 25,5 °C v teplom ročnom období. Zariadenie, ktoré produkuje teplo, musí byť umiestnené tak, aby zamestnanci neboli vystavení teplu a prievanu. Samotná klimatizačná jednotka tiež vysúša vzduch a v klimatizovaných priestoroch navyše človek necíti takú potrebu prijímať tekutiny ako pri iných izbových teplotách, preto treba dodržiavať aj zásady pitného režimu, zvlhčovania a pravidelného vetrania miestností.
Aký je váš názor na klimatizáciu doma, v aute, vo verejných priestoroch či v zamestnaní? Napíšte do diskusie a získajte víkendový pobyt či ďalšiu z cien v našej súťaži. Nezabudnite uviesť platnú emailovú adresu.
Zdieľať na