Ako väčšina mladých, i ja som si prešla rôznymi obdobiami. Bola som hipisáčka, chvíľu som bola posadnutá všetkým, čo sa týkalo Indie, nejaký čas som sa cítila ako drsná rokerka. Najhoršie bolo s odstupom času podľa mňa obdobie temna. Neviem to dnes inak nazvať. Chodila som stále v čiernom, na tmavo som si farbila aj vlasy a nosila čierne očné tiene. Spolu s priateľom sme počúvali smutné piesne a spolu sa depkovali, aký je celý svet zlý a skazený. Pri starých filmoch sme zasa rozjímali, ako to voľakedy bolo všetko oveľa lepšie.
Z tohto pesimizmu ma vytiahol až môj ďalší priateľ, z ktorého sa neskôr stal môj manžel. Bol to južan telom i dušou. Veselý, plný energie, s chuťou do života. Tento jeho životný optimizmus som si neskôr osvojila aj ja. Odvtedy sa rada obkolesujem veselými ľuďmi. Verím, že s úsmevom na tvári ide všetko ľahšie.
Keď k nám do roboty prijali novú posilu, akoby som videla seba pred niekoľkými rokmi. Dáša bola stále zachmúrená, nikdy sa poriadne neusmiala, oblečená stále v tmavom. Ako na potvoru nás dali sedieť do jednej kancelárie. Zobrala som to ako životnú výzvu. Voľakedy mi osud privial do cesty môjho muža, ktorý mi ukázal, že svet nie je len zlý. Teraz je rada na mne, aby som tým nakazila niekoho ďalšieho, konkrétne Dášu.
Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Románik so ženatým šéfom sa mi škaredo vypomstil
Snažila som sa o Dáši zistiť niečo viac. Kde býva, čo ju baví, čo robila predtým. Moja nová kolegyňa ale nebola typ na vykecávanie. Na vyplakávanie, to áno. Dennodenne som počúvala, ako má zasa najviac roboty, ako na ňu všetko preraďujú, pretože je služobne najmladšia, tak to ostatní zneužívajú. Keď som jej navrhla, nech sa ozve, že niektoré veci, ktoré sa aj mne zdali už mimo, nemá Dáša v popise práce, len sa zamračila. Vraj kto je ona, aby mohla takto vyskakovať. Nie je povolaním dcéra, robotu potrebuje a ešte by ju vyhodili.
Po čase som to stále nevzdávala. Snažila som sa Dášu vytiahnuť aspoň cez prestávku na obed, nech si ideme sadnúť, trocha sa vyhriať na terase. Tu bol ale ďalší Dášin problém. Strava. Dáša mi často opakovala, aké to má v živote ťažké, ťažšie ako väčšina ľudí, ktorí môžu jesť, na čo majú chuť. Ona, žiaľ, také šťastie nemá. Dáša mala kopec alergií a nejedla ani mäso, ani syry, ani klasické prílohy. Najčastejšie som ju videla chrúmať nejakú mrkvu alebo kaleráb, až som mala niekedy pocit, že sedím v kancelárii so zajacom. To som jej raz zo žartu povedala, čo som ale následne oľutovala, pretože ma kolegyňa týždeň nezdravila.
Aj napriek všetkému som si ju celkom obľúbila. Stále mi tak trocha pripomínala mňa a chcela som jej stoj čo stoj ukázať, že nie je až také zložité byť v živote spokojný. Dáša ale najradšej horekovala, aké je to celé nanič. Nová robotu ju nebavila. Predstavovala si, že s vysokou školou bude robiť niečo iné ako chodiť odosielať firemnú poštu, vyzdvihovať riaditeľove deti z krúžkov, či obvolávať klientov čo dostali pozvánku na akciu.
Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky
Doma som o Dáši párkrát hovorila. Napokon sme so synom dostali nápad. Mohla by zastúpiť jeho manželku počas materskej dovolenky. Keď som Dáši povedala, že by som mala pre ňu novú robotu, prvýkrát som videla, že sa úprimne teší. Nevesta vybavila, že Dáša išla na pohovor rovno k šéfovi a miesto dostala. Dúfala som, že nová robota bude pre Dášu znamenať nový, možno krajší začiatok.
Keď som sa s ňou po čase stretla, nevyzerala dvakrát nadšene. Vraj je nová práca úplne pod jej úroveň, je tam nespokojná, ale účty platiť musí, tak vydrží. Nešlo mi to do hlavy. Nevesta nerobila nič z toho, čo mi Dáša vravela, že robí. Podpichla som nevestu, nech vyzistí, čo sa tam stalo.
Povedala mi, že Dášu najprv prijali na jej miesto. Ale keďže sa na ňu sťažovali klienti a bola pomalá, stiahli ju a dali jej robiť asistentské práce a na jej miesto vzali nové dievča.
Bolo mi to ľúto, ale urobila som, čo som mohla. Čo človek vyžaruje, to priťahuje. Ak bude Dáša okolo seba rozosievať len nespokojnosť, nebude spokojná nikdy a nikde. Snažím sa ju z času na čas vytiahnuť po robote na drink, ale už dopredu viem, aká bude odpoveď deväť ráz z desiatich. Nemôže, nedá sa, nemá také šťastie ako ja, že o piatej padla.
Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.
Zdieľať na