Pravdivý príbeh: Prvé dieťa som mala po štyridsiatke - a neľutujem!

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Vydávala som sa veľmi mladá. Nemala som ani dvadsať a život som mala pred sebou. Ján na mňa veľmi tlačil, keďže bol o deväť rokov starší a túžil po potomkovi. Nevedela som, či je ten pravý, ani či ho skutočne milujem. Bola som mladé a naivné dievča, no súhlasila som. Chcela som sa vydať ako prvá z kamarátok a mať deti. No človek mieni a pán Boh mení…


Po svadbe sme chvíľu bývali u mojich rodičov. Mali veľký dom a ponúkli sa, že nám nechajú celé poschodie. Bola som čerstvo po maturite, Ján mal dobrú robotu a keďže som nebola nútená pracovať, snažili sme sa o bábätko. S odstupom času to vnímam tak, že náš svet sa točil len okolo neho. Bolo nám jedno, že nemáme vlastný byt, že by som možno mala chvíľu robiť a našetriť si. Takto som bola úplne viazaná na rodičov a manžela.

Po roku snaženia na mňa doľahli depresie. Nedokázala som dať Jánovi to, po čom tak dlho túžil. To ma ubíjalo. Netušili sme, či je chyba vo mne alebo v ňom. Absolvovali sme rôzne vyšetrenia, ktoré nás oboch psychicky vyčerpávali. Rok som bola doma a nerobila som vôbec nič, len čakala na to, kým otehotniem.

Po čase prišlo rozhodnutie, že by sme sa mali osamostatniť. Viac súkromia nám môže len prospieť. Jano mal niečo odložené, takže sme sa presťahovali do skromnejšieho, no svojho príbytku. No ani to nepomohlo. Mesiace utekali a cítili sme čoraz väčšie zúfalstvo. Náš vzťah upadal a nič sme s tým nedokázali urobiť. Až jedného dňa požiadal Ján o rozvod... Necítila som prekvapenie ani sklamanie. Práve naopak. Mala som pocit, že to bude vykúpenie pre oboch. Ostali sme priateľmi a naozaj sme nič negatívne voči sebe necítili. Jednoducho sa naše cesty museli rozísť a my sme to rešpektovali.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Materstvo v štyridsiatke nemusí byť to pravé


Bola som nútená postaviť sa na vlastné nohy. Našla som si prácu a presťahovala som sa do podnájmu. Cítila som, že potrebujem začať od začiatku a zabudnúť na všetko, čo bolo. Ďalej som sa umárať nemienila. Začala som myslieť pozitívne. Nadviazala som nové priateľstvá a časom som sa začala stretávať aj s inými mužmi. Keďže mi neplodnosť nikdy nezistili, nádej na bábätko som nestratila.

Prešla som si viacerými vzťahmi, ktoré vždy stroskotali. Po pár rokoch však prišiel pán božský, takže čakať sa naozaj vyplatilo. Tentokrát som skutočne cítila, že Martin je ten pravý a jediný, že s ním má život zmysel a chcem s ním byť navždy. Presťahovala som sa k nemu a veľká zmena nastala v tom, že sme sa o dieťati prehnane nebavili.

Nič sme neplánovali a dohodli sme sa, že všetkému necháme voľný priebeh. Nebudeme sa stresovať, ak neotehotniem hneď a pokojne počkáme na ten krásny okamih. I keď som mala pred štyridsiatkou a biologických hodín som sa trochu obávala, povedala som si, že sa stane, čo sa má stať.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


V štyridsiatich rokoch nastal vytúžený deň. Už som ani nedúfala, no stalo sa. Ráno mi bývalo nevoľno a tak som navštívila doktora, ktorý mi oznámil, že čakáme dieťa. Šťastie, ktoré som v tej chvíli cítila, sa slovami opísať nedá. Okamžite som volala Martinovi a ten výskal od šťastia asi desať minút.

Deväť mesiacov tehotenstva sme si spoločne užívali naplno. Je to asi divné, ale akosi som sa vôbec nebála. Vedela som o možných rizikách materstva v tomto veku, ale nejako som cítila, že mňa sa problémy týkať nebudú. A naozaj, tehotenstvo som zvládla ukážkovo, aj moja doktorka bola prekvapená. Nakupovali sme výbavičku, chystali izbičku a zachytávali každý moment tohto prekrásneho obdobia. Na pamiatku nám ostalo množstvo fotiek, videí a zápisník, do ktorého sme značili snáď každý pohyb dieťatka.

To, že som čakala tak dlho, mi dalo o to väčšiu dávku energie a entuziazmu. O to viac som si to vážila. Dokonca aj nevoľnosť mi prišla ako krásna súčasť tehotenstva. Dnes má náš synček už tri rôčky. Dokonca aj môj bývalý manžel Ján má deti a tešíme sa jeden z druhého. Našli sme šťastie, ktoré sme kedysi spolu nájsť nedokázali.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (6)

  • Joja 26.04.2017, 22:53

    Sayako a ty mas kolko rokov, ked sestdesiatnicky hodnotis ako unavene babky? Dnes su to pestovane upravene damy, ktore ani nerozoznas od jej vlastnych dcér. Maju tie energie az, az. Ked budes mat sesdesia,t uvidis!

  • aaa 21.04.2017, 07:46

    Naše babky mali tiež posledné dieťa okolo 40. Nebola antikoncepcia, resp. akákoľvek ochrana proti počatiu bola braná ako ťažký hriech. Tak mamina mala posledné dieťa aj v tomto veku. Dnes je doba mudrlantov a hodnotiteľov, ktorý by radi linkovali životy iným, viď Sayako.

  • evelina 20.04.2017, 13:01

    ... a tú o neposlušných kozliatkach neviete ?

  • Kaja 20.04.2017, 12:29

    Sayako nie kazda babka je unavena, ta moja ma napriklad viac energie ako ja

  • Sayako 20.04.2017, 09:29

    Tiež som nepochopila. Dieťa má 3 roky. Keď bude mať 9-10 a pôjde do puberty, budeš mať 50. Unavená babka a nie mama. Potom tu vypisuj kraviny.

  • TITAN444 20.04.2017, 08:00

    Vôbec nechápem pointu ani zmysel napísaného textu. Koho to zaujíma? Nikoho.

1

Pridať komentár