Pravdivý príbeh: Mám päťdesiat, žijem s rodičmi a strácam chuť žiť

Najčítanejšie dnes
3 dni
Týždeň

Obrázok dňa

Ďalšie obrázky
Foto
Ilustračné foto

Ako každá žena, snívala som v mladosti o veľkej láske. Nemala som šťastie, ako niektoré moje kamarátky, ktoré sa vydali hneď po škole. Roky mi pribúdali, no ja som stále nestrácala nádej a dúfala som, že neostanem na ocot.


Každý rok som rodičom aj priateľkám predstavovala niekoho, kto sa zdal byť nádejným ženíchom. Žiaden z týchto vzťahov však nevydržal. Všetky skončili tak, že som dostala košom. Začala som premýšľať nad tým, kde robím chybu a prečo so mnou nikto nevydrží.

Kamarátky si zo mňa neustále uťahovali, že čo tým chlapom robím, keď vždy tak rýchlo zutekajú. No ja som na túto otázku nepoznala odpoveď. Vždy som sa snažila byť dobrou partnerkou a každý vzťah som brala úplne vážne.

Chcela som svadbu. Chcela som deti, rodinu, domov. Všetko som chcela čo najskôr, keďže moje biologické hodiny začali tikať dosť nahlas. Podliehala som panike. Blížila som sa k tridsiatke a mala som za sebou tucet neúspešných vzťahov.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Synovi práca nevonia, z dôchodku živím jeho aj seba


Bývala som s rodičmi a cítila som sa úplne hrozne. Bála som sa, že sa nikdy nevydám. Došlo mi, že to takto nemôže ísť ďalej a musím sa osamostatniť. Veď ktorý muž chce starú dievku, ktorá nemá ani vlastné bývanie? Potrebovala som zmeniť svoj život od základov.

Začala som šetriť a kúpila som si byt v centre mesta. Mala som veľké plány, ako si niekoho nájdem a nasťahujem si ho k sebe. Bude ma obdivovať za to, že som samostatná a zvládnem sa o seba postarať. Myslela som, že nejakému mužovi sa to určite bude zdať atraktívne

V tomto byte som však nevydržala ani rok. Všetci moji známi aj kolegovia mali svoje rodiny a ja som svoj voľný čas trávila sama a opustená. Po pár mesiacoch som sa z toho ticha a nudy išla zblázniť. Snažila som sa niečím zabaviť, chodila som na prechádzky, po nákupoch, no nič ma nebavilo. Chýbal mi partner.


Mohlo by vás zaujímať: Pravdivý príbeh: Z mojich detí vyrástli nevďační lenivci, čo mám s nimi robiť?


Po roku som sa teda so sklonenou hlavou vrátila domov k mojim rodičom. Boli šťastní, pretože potrebovali pomoc s varením a upratovaním, mali predsa svoj vek. No ja som začala byť zničená životom. Nedokázala som spať, nič ma nebavilo, nič ma nenapĺňalo a nevidela som zmysel života.

Rodičia videli, že moje depresívne záchvaty musia skončiť a donútili ma navštíviť psychológa, ktorý mi však veľmi nepomohol. Nedokázal zmeniť to, aký život vediem. Cítila som vnútornú prehru a vedela som, že takto to bude zrejme už navždy.

Uplynuli roky a okrem štyridsiatky na krku som sa musela zmieriť aj s tým, že som za posledné roky neskutočne pribrala. Cítila som sa neatraktívna, takže som začala športovať. Dúfala som, že v posilňovni stretnem niekoho, kto ma očarí.

Chytila som druhý dych a prihlásila som sa na všetky sociálne a zoznamovacie siete, ktoré existujú. Vypisovala som si so všetkými, ktorí sa mi pozdávali. Moje srdce si získal muž, s ktorým som si písala deň-noc asi mesiac bez prestávky. No keď došlo k osobnému stretnutiu, hlboko som sa sklamala.


Mohlo by vás zaujímať: Inšpiratívny príbeh: Nemohli podporiť choré deti, 12-ročný chlapec sa preto sám naučil šiť plyšáky


Vysmial ma, že si zo mňa len uťahoval a že on už rodinu má, nech mu dám pokoj. Ja som sa však úprimne zamilovala. Uverila som jeho slovám, ktoré neboli úprimné. Opäť som prepadla depresiám a už mi nebolo pomoci. Znovu som sa úplne opustila a uzavrela.

Dnes mám päťdesiat rokov. Striedajú sa u mňa dve obdobia. Prvé je, keď cítim, že mám stále nádej a že som plná života. No keď príde druhé obdobie, stiahnem sa do úzadia a nemám chuť žiť. Premýšľam, či by nebolo dobré, všetko proste ukončiť.

Ostala som na ocot a nikoho okrem mojich rodičov, nezaujímam. Netuším, kde som zlyhala, pretože nemám pocit, že by som bola zlou partnerkou a že som si zaslúžila prežiť toľko rozchodov. Myslím, že mi v živote nebolo dopriate byť šťastná.


Poznáte podobný príbeh? Ako dopadol v reálnom živote? Napíšte ostatným čitateľom do diskusie pod článkom.

Zdielať na Facebooku

Diskusia (39)

  • Lidka 07.05.2018, 13:09

    Toto je pravdivy pribeh? Není mozne.. Padesatileta nedozrálá osoba, není k politovani. Kdo ma co do cineni s nejakym podobnym typem, nic mu to neda do zivota, akorat odejme energii. Od takovych lidi dal. Nezamakají na sobe, neosamostatni se, zustavaji zavisly na druhem. V tom pripade dotycnou maji na svedomi rodice, se na ni podepsali.

  • každý je svého štěstí strůjce 07.05.2018, 07:33

    amando, nač radíte dávno dospělé ženě, padesátce! snad v jejím věku by měla ona již rozdávat moudra a ne nevědět, co se sebou. takovému nepovedenému stvoření můžete horem dolem omílat, nepoučí se, ta se nezmění. baba po zkušenostech (ve dvanácti vztazích - do 30 let zvládla!) dělá stejně chyby dál, co od ní můžete chtít. ta má se sebou co dělat, je ráda, že je ráda. natož dělat vrbu v domě seniorů, nebo ještě jim pomoci. ona chce k sobě parťáka, aby jí obšťastnil, vedl životem. ta nemá zájem někomu vyjít vstříc, kouká jen na sebe, ta by důchodcovi sama spořádala svačinu, staří lidi málo jí. posuzuji, jak je na krku rodičům jim ujídá, nemusí platit své bydlení. nejraději by i po nich důchod jednou brala.. až odejdou, těžko si poradí, vše placení bude na ní. teprve si uvědomí, co je život. hodně pozdě zjistí. jinak znám jednu opuštěnou či samotnou a není stará panna, též má své za sebou, využívá důchodců, nechá se od nich hostit. obejde jich pár a je najeděna.

  • amanda 06.05.2018, 20:57

    Aj ja by som bola taká... ale keďže už más 50 na krku, najvyšší čas prestať sa ľutovať. Zamysli sa, čo môžeš ešte urobiť dobré pre seba i pre tých okolo seba. A nie sú to iba rodičia. Isteže, ak sú chorí a potrebujú Tvoju pomoc, je to ok. Sme to dlžní našim rodičom, ale nie ako otroci. Moja priateľka sa tiež nevydala kvôli starostlivosti o rodičov a veľmi túžila po mužovi a deťoch. Dnes robí profesionálneho rodiča opusteným deťom a má zmysel života a teší sa... pozri sa na seba - čo ťa teší? aké máš zručnosti? čo môžeš ponúknuť? vieš dobre variť? piecť? žeby si skúsila navštevovať najskôr osamelých ľudí v nemocnici či v DSS? Možností máš veľa! Držím palce!

  • Miroslav 06.05.2018, 15:47

    Takýchto žien, ale aj mužov je veľa, je to na škodu pre spoločnosť, aj ich samých, každý robí chyby, nie je ale hlavné zamerať sa na hľadanie partnera celou svoju mysľou, je potrebné zamerať sa na BOHA, v biblií je opísaný jeden úžasný príbeh ako sa dá nájsť životný partner, keď sme oddaní BOHU. 1. Mojžišova 24. kapitola hovorí o príbehu Rebeky a Izáka. Prečítaj si ho a ozvi sa !!!!

  • zuzka 02.05.2018, 08:49

    Coze, bližila ses k tricitce a mela jsi za sebou tucet vztahu! Vsak jsi byla promiskuitni. Není normalni do triceti let mit 12! znamosti. Zenska, ty nemas za sebou vztahy, ale stridani chlapu. Hlupana kazdym tvym jednanim, myslet si pak po neuspechu, jak do sveho bytu si nejakeho chlapa k sobe nastehujes, proc jsi nehledala v jinych vodach. Svoje bydlenicko - sve jiste si drzet a seznámit se s muzem, co také vlastni byt, který neco znamena a ma sve zazemi, svou strechu nad hlavou. A k nemu se nastehovat. Casem bys videla, jak se to mezi vámi vyvine, pronajímat svuj byt, nezbavovat se ho. K rodicum se vrátit je kravina, ale pro tebe jistejsi, nebot tve uvazovani je detinske, mama tata hotel ti vyhovuje, nedospela jsi. Akorat se litujes. jak te rodice vychovali proboha. Hned se zamilujes, sama byt neumis, po roce ve svem byte to vzdavas a uchylis se k rodicum, co s tebou. V 50ti pupecni snura neprestrizena, ztraceny pripad..

  • evelina 20.04.2018, 09:52

    Stano, presne si vystihol, prečo som napísala, aby ihneď odišla od rodičov. Denne má na tanieri, ako zlyhala, ako si nevedela niekoho nájsť, usadiť sa a mať rodinu. A navyše, na nejakej dedine ju deptá aj klebetné okolie a nájsť si tam rovnocennú kamarátku je problém. Mladosť v háji, do dôchodku ďaleko, zahrabať sa starostlivosťou o možno sedemdesiatnikov - rodičov a prestať myslieť na svoj život? Nie je problém si nájsť "niekoho" ale nájsť normálneho muža, to už je horšie - zrejme takého nestretla. A tvoja posledná rada, aby sa zbavila ľudí, ktorí jej odoberajú sebavedomie a obklopiť sa ľuďmi, ktorí ju dokážu posunúť vpred a nebude potrebovať ani psychiatra - nemá chybu !

  • Stano 20.04.2018, 07:28

    Nie sú rodičia ako rodičia. Jasné, samota je na prd, ale mať za chrbtom rodičov, ktorí ti denodenne dávajú pociťovať ako si zlyhala, ako si premárnila život a nebola schopná sa usadiť, je ešte o mnoho horšie. Iné by bolo keby mala rodičov, ktorí ju motivujú a dodávajú jej silu. Viem o čom hovorím, lebo moja žena má takú mamu, ktorá mojej žene, (vtedy sme sa ešte nepoznali) stále opakovala, ako má 30 rokov a nemá rodinu, ani priateľa, všetko má prenajaté a stále jej opakovala že má so sebou už niečo robiť. až sa to už nedalo počúvať a žena sa od nich odsťahovala do podnájmu veeeľmi ďaleko od nich. Ja som mal práve veľmi nevydarený vzťah a náhodne sme sa stretli a dali sme sa dokopy. Takže treba mať aj šťastie a hlavne chodiť medzi ľudí. Lebo doma nikoho nestretneš. Keď nerozhodíš siete, nič nechytíš. A ak by som už chcel niekoho hľadať cez zoznamku, tak taký pokec, facebook by som obišiel širokým oblúkom. dnes je viacero serióznych zoznamiek, kde sú overovaní uživatelia, hlavne dospelí a nie žiadne deti. Ak si v tomto nedôveruješ tak si daj prípadne inzerát. O no nie je problém si niekoho nájsť, ale nájsť niekoho normálneho to už je horšie. Moja posledná rada, zbav sa ľudí, ktorí ti odoberajú sebavedomie a obklopuj sa ľuďmi, ktorí ťa dokážu posunúť vpred a nebudeš potrebovať ani psychiatra. Prajem veľa šťastia.

  • Žofia 19.04.2018, 22:59

    Každý kto je single a má svoj oskúšal si bývať sám, zistí, že je to blbosť. Platiť si sám byt, sám si variť, sám jesť - je dosť smutné. Kopec peňazí a za nič. A aj tak buď pôjde k rodičom po víkendoch či cez deň a domov prespať. Alebo otravuje iné kamarátky a ich rodiny. Ani tam, ani tam. A človek, keď má svoje roky si nebude vodiť predsa kamarátov, kamarátky na párty či posedenia každý týždeň. Rovnako predstava, že keď niekto má vek sa má osamostatniť a užívať si je totálna blbosť - tí čo to robili a to nemali predsudky ani náboženstvo a predsa po rokoch povedali, že to bola hlúposť a nikdy by to svojím deťom neschvaľovali. Takže tak. Ak je taký človek, že nemá partnera nech si nemyslí, že osamostatnením napr. prenájmom či kúpou bytu a domu príde partner a láska, poznám x prípadov a nebolo to tak. Ak človek nemá partnera, v obchode nekúpi ani nasilu nezíska. Vždy je lepšie žiť s rodičmi ako trebárs stará koza 40 ročná a býva s kamarátkou na byte, aby sa delili na nájme. Ono v istom veku to už vadí. Bývať s rodičmi tiež nie je výhram, lebo starnú a dosť využívajú slobodné dieťa, ženaté či vydaté deti nie, tam rodičia pomáhajú, ale ten slobodný je využitý a najviac nápomocný rodičom. Na druhej strane radšej s rodičmi ako sám vojak v poli - žiť v dome či v byte sám - to človeka zabíja viac ako, keď s niekým žije trebárs s rodičmi a nie je to vždy prechádzka ružovým sadom. Kto vie a skúsil potvrdí.

  • Vixi 19.04.2018, 20:50

    Ak je tentó clanok realny ...tak nieco k tomu. Kolko ludí tolko osudov. Skoda ze Mam pocit, ze clanok nie je skutocny

  • amata 19.04.2018, 19:33

    Áno Ali, treba hľadať dobro, lebo len s dobrým človekom sa dá žiť a vytvoriť pevný zväzok, človek, ktorý prijme zodpovednosť. Veľmi pravdivo si to napísal.Prajem ti aj naďalej krásny život.

1 2 3 4 >

Pridať komentár