Transplantácia umelého srdca sa v minulosti stala míľnikom chirurgie a dodnes predstavuje jej dôležitú súčasť. Pacientom s vážnym ochorením srdca dáva viac času na to, aby sa pre nich našiel vhodný darca. Za prvou takouto operáciou je zaujímavý príbeh, ktorý stojí za prečítanie.
Vedeli ste, že prvú transplantáciu ľudského srdca v dejinách uskutočnili chirurgovia už v roku 1967? Stalo sa tak v Juhoafrickej republike a pacient s ťažkým poškodením srdca, Louis Washkansky, vtedy dostal srdce 25-ročnej ženy, ktorá zahynula pri autonehode. A hoci po operácii žil iba 18 dní, pre medicínu predstavoval tento zákrok veľký pokrok.
Neskôr celý svet uchvátili lekári, ktorým sa v americkom Salt Lake City podaril ďalší významný míľnik. V decembri roku 1982 vykonali chirurgovia z univerzity v Utahu nevídaný zákrok, keď do hrude človeka prvýkrát voperovali umelé srdce. V piatok, 2. decembra, tak od tejto významnej udalosti uplynulo 40 rokov.
Prvým človekom na svete, ktorý získal umelé srdce, sa stal 61-ročný zubár na dôchodku Barney Clark. Ten trpel pokročilým štádiom kardiomyopatie, čiže progresívnym ochorením srdcového svalu. V dôsledku jeho postupného oslabovania nedokázalo Clarkovo srdce normálne pumpovať krv do celého tela. Srdce zdravého človeka prepumpuje zhruba 4,5 litra krvi za minútu, no v prípade Clarka prečerpalo za rovnaký čas len jeden liter. Isté teda bolo, že keby operáciu neabsolvoval, zostalo by mu iba zopár týždňov života.
Pacient prekročil vtedajší vekový limit
Na základe vtedajších kritérií, ktoré platili pre amerických chirurgov, prekročil limit na transplantáciu ľudského srdca o 11 rokov. Jeho jedinou šancou na prežitie tak zostalo pneumaticky poháňané srdce známe ako Jarvik-7.
Umelé srdce, vyrobené z laminátu a polyuretánu, nieslo pomenovanie po lekárovi a vynálezcovi Robertovi Jarvikovi z univerzity v Utahu. Ten sa od roku 1971 spolupodieľal aj na jeho výrobe. Kým bolo zariadenie dokonale funkčné, uplynulo ešte 11 rokov. Vylepšené vtedy bolo lekármi Willemom Kolffoma Donom Olsenom. Vynález pozostával z dvoch plastových púmp poháňaných stlačeným vzduchom, ktoré boli zapojené na pojazdnú konzolu veľkosti a hmotnosti chladničky.
Kardiochirurg William DeVries otestoval prijatie implantátu najskôr na zvieratách. Zariadenie bolo odskúšané na niekoľkých ovciach a teľatách. Jednej zo zvieracích operácii sa zúčastnil aj samotný Barney Clark, ktorého však úspešný lekársky zákrok veľmi nepresvedčil a skepticky poznamenal: „Mám nejaké problémy, ktoré toto teľa nemá – je zdravé, ale ja nie.“
Operáciu spočiatku odmietol podstúpiť. Svoje rozhodnutie však zmenil, pretože chcel prispieť k tomu, aby veda napredovala a pomohla tak aj ďalším chorým ľuďom.
Historický zákrok trvajúci viac ako sedem hodín
Vyše sedemhodinovú operáciu vykonal DeVries 2. decembra 1982. Bola považovaná za úspešnú, hoci sa u Clarka vyskytli zdravotné komplikácie a podľa lekárov bol pacient občas dezorientovaný. Umelé srdce Barneyho Clarka vydávalo namiesto tlkotu zvuk slabého cvaknutia, po ktorom nasledovalo svišťanie.
Po transplantácii ale pacient nemocnicu už neopustil. Prežil ešte 112 dní a zomrel náhle 23. marca 1983 vo veku 62 rokov. Za príčinu jeho úmrtia sa stanovil obehový kolaps a sekundárne zlyhanie viacerých orgánov, ktoré vyvolala infekcia.
V súčasnosti sa transplantácia umelého srdca všeobecne používa ako dočasné riešenie, kým sa nezabezpečí srdce od darcu.
Na Slovensku sa vykonala transplantácia umelého srdca prvýkrát v novembri 2017 v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave. Činnosť umelého srdca muža zabezpečoval batoh s pohonom, ktorý vážil približne šesť kilogramov a dal sa nosiť na chrbte. Vďaka domácemu kompresoru mohol viesť takmer normálny život. Ľudské srdce mu odborníci voperovali v roku 2018.
Zdieľať na