Ročne vyhodíme do koša potraviny za stovky eur: Kde končí váš odpad z kuchyne?

V súvislosti s potravinami a jedlom sa zvyčajne väčší dôraz kladie na to, čo konzumujeme, než na to, ako s potravinami zaobchádzame. Návody, ako s jedlom zaobchádzať tak, aby sme predchádzali odpadu alebo aspoň eliminovali jeho množstvo, zostávajú ešte stále na okraji pozornosti. Možnosť triediť kuchynský bioodpad máme vo väčšine slovenských domácností už 2 roky. Podarilo sa nám kuchynský bioodpad odstrániť zo zmesového komunálneho odpadu? Naučili sme sa to robiť efektívne a využívame triedenie dostatočne?

V článku sa dočítate:

• Koľko potravinového odpadu ročne vytvárame a kde tento odpad vzniká?
• Darí sa samosprávam bioodpad separovať a zhodnocovať?
• Akých chýb sa pri triedení odpadu z kuchyne najviac dopúšťame?
• Čo patrí k biologicky rozložiteľnému odpadu z kuchyne?
• Ako triediť kuchynský bioodpad čo najefektívnejšie?
• Prečo plytvanie potravinami ovplyvňuje rôzne odvetvia?
• 9 spôsobov, ktorými v domácnosti možno znížiť plytvanie potravinami

Ročne pripadá na Slováka až 83 kg potravinového odpadu

 Aj vám sa možno niekedy stalo, že ste si kúpili potraviny, ktoré ste nestihli zjesť, naložili ste si na tanier viac alebo ste čiastočne spotrebované jedlo vložili do zadnej časti chladničky a zabudli naň. A potom putovalo do koša.

V analýze spoločnosti WOOD & Company sa potravinovým odpadom zaoberala aj analytička Eva Sádovská. Podľa nej na Slováka ročne pripadá až 83 kg potravinového odpadu, z ktorého až 78 % vzniká v našich domácnostiach. Kuchynský bioodpad pritom väčšina Slovenska triedi už od 1. júla 2021 a od začiatku roka 2023 pribudli aj Bratislava, Košice a Prešov.

Na Slovensku sme v roku 2020 vytvorili 456-tisíc ton potravinového odpadu. V prepočte na jedného obyvateľa tak ide o 83 kg tohto typu odpadu. Z dát prvého celoeurópskeho monitorovania potravinového odpadu, ktorý zverejnil Eurostat v závere minulého roka vyplynulo, že domácnosti z toho odpadu vyprodukovali až 78 %, t.j. 65 kg na obyvateľa. Najčastejšie išlo o chlieb, ovocie a zeleninu, mliečne výrobky, zvyšky nedojedeného jedla, ale aj o potraviny, ktoré ani neboli rozbalené!

Ak sa takýto druh odpadu nevytriedi a skončí na skládkach, stáva sa významným znečisťovateľom a producentom skleníkových plynov. Plytvanie potravinami však predstavuje nielen ekologický, ale aj ekonomický problém. Vyčíslené finančne, priemerný Slovák alebo Slovenka ročne vyhodí zvyšky jedál či potraviny po dátume spotreby v hodnote 100 – 150 eur.

Zber kuchynského odpadu zabezpečuje samospráva

Samosprávy sú povinné realizovať triedený zber kuchynského bioodpadu pre svojich občanov za účelom eliminácie a ideálne až jeho celkového odstránenia zo zmesového komunálneho odpadu. Výnimku, s odkladom do 31. decembra 2022, mali iba samosprávy ako Bratislava, Košice a Prešov. Tie totiž energeticky zhodnocovali zmesový komunálny odpad.

Od 1. januára 2023 platí, že povinnosť zaviesť a zabezpečovať vykonávanie triedeného zberu kuchynského odpadu sa naďalej nevzťahuje iba na samosprávy alebo ich časti, v ktorých 100 % domácností preukázateľne kuchynský bioodpad kompostuje.

Vlani vypracovaná analýza Zväzu odpadového priemyslu (ZOP) priniesla v tejto súvislosti zaujímavé výsledky. Vychádzala z dotazníkov 103 obcí a miest rôznych veľkostí s celkovým počtom 1,9 milióna obyvateľov. Čo myslíte, darí sa mestám a obciam kuchynský bioodpad separovať a zhodnocovať?

• Na jedného obyvateľa pripadalo v prepočte na rok 11 kg vytriedeného kuchynského bioodpadu. Z celkového potenciálu odpadu z kuchyne to predstavovalo iba približne 12 %.
• Triedený zber bioodpadu z kuchyne sa podpísal pod medziročný pokles zmesového komunálneho odpadu o – 8 %.
• Priemerná cena za 1 tonu vyzbieraného a spracovaného kuchynského bioodpadu predstavovala pre samosprávy až 342 eur, čo je podstatne viac ako pri zbere a skládkovaní 1 tony zmesového komunálneho odpadu na úrovni 65 –75 eur za tonu.
• Obce a mestá, okrem vysokých nákladov v súvislosti so zberom a spracovaním kuchynského odpadu, upozorňujú aj na zápach a pretekanie odpadu z nádob, tiež na frekvenciu zberu podľa vyhlášky, ale aj na nezáujem občanov a taktiež na iba mierny pokles zmesového komunálneho odpadu.

Odborníci čoraz častejšie v súvislosti s triedením a spracovaním bioodpadu z kuchyne skloňujú pojmy „kvalita“ a „vzdialenosť“. „Zber kuchynského odpadu v niektorých obciach a mestách síce funguje, ale výsledok je diskutabilný. Kuchynský bioodpad často obsahuje zvyšky mikroplastov, napríklad z obalov a tak draho vyzbieraný kuchynský bioodpad nekončí v bioplynovej stanici alebo v kompostárni, ale na skládkach alebo načierno na poliach. Zároveň kvôli nedostatku zariadení na spracovanie je odpad často prepravovaný neprimerane ďaleko, aj stovky kilometrov. To nie je ani ekonomicky a ani environmentálne správne riešenie,“ zhrnul Ján Chovanec, generálny riaditeľ Zväzu odpadového priemyslu.

Chyby pri triedení kuchynského bioodpadu

Počas letných mesiacov spravidla konzumujeme viac ovocia a zeleniny. Prirodzene s tým súvisí aj zmena obsahu smetných nádob, ktoré sa nám v tomto období vo zvýšenej miere plnia najmä šupkami z rôzneho ovocia. Zatiaľ, čo pri drobnom bobuľovom ovocí vzniká iba minimálny alebo žiadny odpad, v prípade melónov je to naopak – produkcia odpadu v podobe melónových šupiek narastá.

Vyššie teploty vzduchu typické pre letné mesiace urýchľujú hnilobný proces bioodpadu, ktorý býva sprevádzaný typicky výrazným zápachom. Triediť kuchynský bioodpad by sme mali samozrejme počas celého roka, v letných mesiacoch je to doslova nevyhnutné. Ak triedime, aké chyby najčastejšie robíme?

1. 1. Odmietanie triedenia – z dôvodu nevedomosti, neochoty alebo nesúhlasu akceptovať diskomfort.
   2. Odpad z kuchyne vkladáme do plastových vreciek alebo vyhadzujeme spolu s obalmi.
   3. Kuchynský bioodpad nevytriedime dôkladne – do špecializovaných nádob ho vkladáme znehodnotený o plasty, sklo či kovy.

   

   ---

Čo patrí k biologicky rozložiteľnému odpadu z kuchyne?

• Zeleninový a ovocný odpad rôzneho druhu (ovocie, zelenina, zeleninové a ovocné zvyšky a šupky) ako aj orechové škrupinky,
• Vaječné škrupiny a vaječné výrobky,
• Kávová usadenina,
• Filtračné vrecká na čaj a kávu,
• Pokazené alebo inak znehodnotené jedlo alebo potraviny, ktorým uplynula záručná doba,
• Neskonzumované zvyšky jedla rastlinného alebo živočíšneho pôvodu,
• Nekvapalný varený potravinový odpad, kosti,
• Mliečne výrobky,
• Starý chlieb a sušienky,
• Papierové vreckovky, papierové utierky a papierové vrecia (aj tie, ktoré sú znečistené potravinami),
• Zvyšky z kvetov, rastlín a byliniek.

Pozor, nepatria sem použité jedlé oleje a tuky – ich recyklácia funguje samostatným spôsobom povinne triedeného zberu. 

Kuchynský bioodpad sa dá triediť aj efektívne

Triedenie odpadu, ktorý v našich kuchyniach prípravou jedla vzniká, má zmysel len vtedy, ak je správne vytriedený. Čo potrebujete vedieť, kým sa zodpovedne do triedenia aj vo vašej domácnosti pustíte? Ak sa stále ešte odhodlávate, týchto niekoľko krokov vám v tom môže pomôcť a vaše triedenie bude efektívne:

• Vykročte zo svojej komfortnej zóny a začnite triediť.
• Nevzdávajte sa, ak sa vám v začiatkoch nepodarí dokonale vytriediť odpad pochádzajúci z vašej kuchyne. Potrebnú prax určite získate, podobne ako pri separovaní plastov alebo papiera, ktoré dnes v domácnostiach bežne fungujú.
• Ak nemáte potrebné informácie, dohľadajte si ich na webovej stránke vašej samosprávy alebo sa priamo informujte na miestnom úrade vo vašej lokalite. Vhodné je aj mať prehľad o frekvencii a dátume zvozu u vás.
• Overte si, čo patrí a čo nepatrí do hnedej nádoby vo vašej lokalite. Pravidlá triedenia pre kuchynský bioodpad nie sú v samosprávach jednotné. Rozdielnosť pravidiel závisí najmä od toho, kde a ako (v kompostárni alebo v bioplynovej stanici) je vytriedený kuchynský bioodpad ďalej spracovaný.
• Čo patrí do „vašej“ hnedej nádoby zistíte z viacerých informačných zdrojov – nápomocné môžu byť informačné letáky, webové stránky samospráv alebo aj nálepky umiestnené na hnedej smetnej nádobe. Informovať sa môžete aj v spoločnosti, ktorá triedený zber kuchynského bioodpadu zabezpečuje pre vašu samosprávu.

Plytvanie potravinami ovplyvňuje rôzne odvetvia

Plytvanie potravinami zasahuje od výroby až po spotrebu každý krok v dodávateľskom potravinovom reťazci. Niekedy sa môže stať, že potraviny sú znehodnotené už počas skladovania alebo prepravy, prípadne sa poškodia vplyvom rôzneho hmyzu, hlodavcov, baktérií alebo plesní. Vytriedenie takto poškodených alebo inak nedokonalých produktov vedie nielen k stratám, ale prirodzene aj k tvorbe značného množstva potravinového odpadu.

Podobne nemalú mieru v produkcii potravinového odpadu majú následne aj samotní spotrebitelia, ktorí napríklad nakupujú viac ako potrebujú alebo dokážu spotrebovať. V konečnom dôsledku sa potom zbytočne neplytvá len jedlými potravinami, ale plytvanie zasahuje aj do ďalších oblastí, ako je energia, hnojivá, či využitie pôdy, ktoré boli vynaložené na výrobu týchto potravín.

9 tipov ako neplytvať potravinami v kuchyni

1. Vytvorte si stravovací plán. Plánovanie aspoň niekoľkých jedál na každý týždeň je zároveň skvelý spôsob, ako zakomponovať do svojho jedálneho lístka aj zdravé jedlá. Zabráni vám to tiež v nákupe príliš veľkého množstva potravín, ktoré by ste nakúpili iba preto, lebo máte pocit, že by ste mali byť pripravení na čokoľvek, keby ste sa rozhodli variť niečo, o čom teraz ešte nemáte ani predstavu.
2. Zosúlaďte svoje jedlá tak, aby ste pre každý recept nepoužívali úplne iné ingrediencie. Napríklad, na jednu večeru si naplánujte brokolicu ako prílohu a na druhý deň uvarte brokolicovú polievku, prípadne iné jedlo, v ktorom spotrebujete brokolicu.
3. Skôr, ako pôjdete na nákup, spravte si v domácich zásobách inventúru. Aby ste predišli nadmernému nákupu, skontrolujte obsah svojej špajze, chladničky aj mrazničky.
4. Nezjedené zvyšky jedla bezpečne uložte. Ak predpokladáte, že pripravené jedlo do troch dní nezjete, označte ho dátumom a uložte do mrazničky. V mrazničke udržujte poriadok, aby sa jedlo „nestratilo“ alebo neznehodnotilo.
5. Potraviny vhodne skladujte. Častým dôvodom, prečo ľudia hovoria, že zeleninu a ovocie nejedia býva aj ten, že „keď si to kúpim, pokazí sa to a aj tak to vyhodím.“ Začnite tým, že si kúpite len to, čo dokážete zjesť za 1 týždeň. Zeleninu skladujte s papierovou utierkou v plastovej nádobe, banány a paradajky pri izbovej teplote, na tmavom a chladnom mieste skladujte zemiaky a cibuľu, koreňovú zeleninu a čerstvé bylinky v nádobe s vodou.
6. Majte pripravenú mrazenú zeleninu a ovocie do zásoby. Oceníte to vždy, keď budete potrebovať čerstvú zeleninu alebo ovocie skôr, ako pôjdete na ďalší nákup. Aj zmrazený chlieb a pečivo vám často pomôžu zachrániť situáciu. Ak viete, že ho v čerstvom stave nestíhate v danom množstve spotrebovať, zamrazte ho skôr, ako by začalo plesnivieť.
7. Kupujte aj menej vzhľadné „škaredé“ potraviny. Nákup nedokonalých produktov sa vzťahuje najmä na zvláštne alebo netypicky tvarované kusy dopestovaného ovocia a zeleniny (nie pokazené, pomliaždené, ani inak znehodnotené). K nedokonalej úrode sa často môžete dostať aj prostredníctvom farmárskych trhov alebo sa poinformujte u pestovateľov vo vašej lokalite. Váš záujem aj o menej atraktívne kúsky z úrody určite ocenia a vy aj takto jednoducho môžete pomôcť predísť zbytočnému plytvaniu potravinami.
8. Kompostujte! Nielen zelený záhradný odpad. Malé kompostovacie nádoby môžete mať aj priamo doma. Ani šupky z ovocia a zeleniny nemusia vyjsť nazmar. Kompostovanie je tiež skvelý spôsob, ako zabrániť hromadeniu odpadu z potravín na skládkach, pričom vašej záhrade dokáže poskytnúť skvelú výživu.
9. Kreatívne využívajte zvyšky a nájdite spôsoby, ako inak použiť potraviny, ktoré vám zostali. Aj keď už nie sú celkom čerstvé, ešte stále nie je dôvod ich vyhadzovať. Zmäknuté jablká, čučoriedky i hrozno dokonale fungujú v raňajkových ovsených kašiach. Zo zvyškov zeleniny, aj so zeleninových šupiek, môžete vyrobiť zeleninový vývar – využijete ho nielen na polievku, ale aj do mnohých iných jedál s cestovinami či ryžou. Do polievok či praženice skvele využijete aj mierne zvädnutú zeleninu. Jednou z najlepších vecí obzvlášť pri polievkach je to, že ju môžete pripraviť takmer z čohokoľvek.

Sledujte náš Facebook