Fungovanie ľudského mozgu je skutočne fascinujúce. Aj keď veda napreduje míľovými krokmi, ešte stále nevie vysvetliť množstvo procesov, ktoré sa v našej hlave odohrávajú. Tentokrát sa však podarilo poodhaliť ako vznikajú spomienky. Vedci objavili dva typy ľudských mozgových buniek, ktoré nám fyzicky pomáhajú vytvárať spomienky. Tieto bunky zohrávajú významnú úlohu pri rozdeľovaní nepretržitej vedomej skúsenosti do odlišných častí, ktoré si môžeme v budúcnosti vybaviť.
Ako sa presúvame z minulosti, cez prítomnosť a do budúcnosti, vytvárame si svoje vlastné spomienky, presnejšie povedané body nás samých v určitom mieste a čase. Tieto spomienky sú robustné, majú jasné začiatky a konce a tieto vlákna spájame, aby sme vytvorili súvislý príbeh o nás samých.
Dva typy nervových buniek
V novej štúdii sa neurovedci pýtajú, či formácia spomienok odráža ich diskrétny charakter v našej vedomej skúsenosti. Tím vedcov zhromaždil údaje od pacientov s epilepsiou, ktorí mali elektródy chirurgicky implantované do mozgu, aby zistili, v ktorej časti mozgu sa ich záchvaty odohrávali. Samozrejme, všetko prebiehalo s vedomým súhlasom pacientov.
Výskumníci boli schopní nájsť dva typy buniek, ktoré reagovali na vznik spomienok. Pomenovali ich „hraničné bunky“, ktoré reagovali na mäkké aj tvrdé hranice, a „bunky udalostí“, ktoré reagovali výlučne na tvrdé hranice. Hranice si vieme predstaviť, ako príbeh v knihe.
Vybavovanie konkrétnych spomienok
Príkladom mäkkej hranice by bola spomienka, v ktorej dvaja ľudia kráčajú po chodbe a rozprávajú sa, a v ďalšej scéne sa k nim pripojí tretia osoba, ale stále je to súčasť toho istého celkového príbehu. Pri tvrdej hranici naopak ide o komplexný príbeh s rôznymi dejovými líniami.
Keď mozog potrebuje znovu navštíviť spomienku, používa tieto hranice, aby našiel správny priečinok. Výskumníci sa taktiež domnievajú, že bunky udalostí nám pomáhajú určiť časový poriadok našich spomienok, zatiaľ čo hraničné bunky sa viac podieľajú na rozpoznávaní obsahu spomienok.
Zdieľať na