Jazyk hrá kľúčovú úlohu v našom vývoji. V niektorých krajinách sa deti učia čítať a písať už vo veku štyroch rokov, inde oveľa neskôr. Čítanie a písanie sú základným prvkom gramotnosti, avšak to, kedy sa začnú deti učiť, sa výrazne odlišuje. Aj odborníci na to majú rôzne názory. Naskytá sa tu zaujímavá otázka: Dostáva dieťa zásadný náskok, ktorý mu prinesie výhody v živote, ak sa začne učiť skôr, alebo je vystavené nadmernému množstvu stresu v čase, keď by si malo užívať detstvo?
Čím skôr má dieťa skúsenosť s jazykom, tým lepšie
Už bábätká v brušku reagujú na reč, ktorej sú dlhodobo vystavené. Odporúča sa, aby rodičia čítali svojim deťom ešte predtým, ako sa narodia a tiež neprestajne po narodení. To, ako a v akej miere sa s deťmi rozprávame, môže mať trvalý vplyv na ich budúce vzdelávacie výsledky. Knihy sú obzvlášť dôležitým bodom v ich vývine, pretože písaný jazyk často obsahuje širšiu, jemnejšiu a podrobnejšiu slovnú zásobu ako každodenný hovorený jazyk. To zase môže pomôcť deťom zvýšiť rozsah a hĺbku prejavu.
Keďže raná skúsenosť dieťaťa s jazykom je považovaná za základ pre jeho neskorší úspech v živote. Je čoraz bežnejšie, že predškolské zariadenia začínajú učiť deti základom gramotnosti ešte pred začatím klasického vzdelávania. Keď deti začnú chodiť do školy, gramotnosť sa stáva hlavným zámerom výučby. Cieľom je zabezpečiť, aby sa všetky deti naučili čítať a písať, o to viac, keď pandémia spôsobila zväčšujúce sa rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími rodinami, čím sa opätovne zvýšil nepomer vo vzdelaní.
V mnohých krajinách sa formálne vzdelávanie začína od štyroch rokov a vie sa, že čím skôr dieťa začne pracovať s jazykom, tým viac času má na naučenie sa a vynikanie. Výsledkom však môžu byť aj nechcené „preteky vo vzdelávaní“, keď sa rodičia snažia poskytnúť svojmu dieťaťu skoršie výhody v škole prostredníctvom súkromného doučovania. Kritici varujú, že takéto naliehanie na výučbu dieťaťa ho môže odradiť napríklad od čítania, zatiaľ čo zástancovia tohto spôsobu tvrdia, že pomáha identifikovať tých, ktorí potrebujú s učením pomôcť.
Záleží najmä na metóde a kvalite prostredia
To, ako sa deti učia a kvalita prostredia, v ktorom sa nachádzajú, sú nesmierne dôležité. „Učiť malé deti čítať je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré existujú v rámci základného vzdelania. Je nevyhnutné, aby dosahovali v živote pokrok,“ hovorí Dominic Wyse, profesor na University College London v Spojenom kráľovstve. Spolu s profesorkou sociológie Alice Bradbury publikoval výskum podľa ktorého na spôsobe, akým sa učíme gramotnosti, skutočne záleží.
Odborníci však zdôrazňujú, že by sme mali prehodnotiť spôsob, akým sa deti učia gramotnosti. Prioritou by podľa nich malo byť podnietenie záujmu o slová a oboznámenie sa s nimi pomocou rozprávkových kníh, pesničiek a básničiek, ktoré pomáhajú dieťaťu osvojiť si hlásky slov, ako aj rozširovať si slovnú zásobu. Deti, ktoré navštevujú predškolské zariadenia, nemajú v neskorších ročníkoch vyššie akademické schopnosti ako tie, ktoré ich nenavštevovali.
Včasné vzdelávanie však môže mať pozitívny vplyv na sociálny rozvoj – čo prispieva k pravdepodobnosti ukončenia škôl, ako aj k nižšej kriminalite. Stručne povedané, navštevovanie predškolského zariadenia môže mať pozitívny vplyv na ďalšie úspechy v živote, ale nie nevyhnutne na akademické zručnosti. Príliš veľký tlak na deti pri učení im môže dokonca spôsobiť problémy z dlhodobého hľadiska. Príliš formalizované učenie mohlo dokonca spomaliť pokrok u detí.
Menej problémov so správaním
Znevýhodnené deti, ktoré boli náhodne zaradené do prostredia viac založeného na hre, mali v neskoršom veku menej problémov so správaním a emocionálnych porúch v porovnaní s deťmi, ktoré boli náhodne pridelené do prostredia s priamejšou výučbou. Predškolské štúdium nevrhá zlé svetlo na gramotnosť detí a hoci nemusí mať vôbec nič spoločné s vyučovaním, je dôležité aj v tom smere, že sa deťom poskytuje starostlivosť. To napríklad znamená, že rodičia môžu pracovať bez prerušenia, tak mať viac príjmov.
Anna Cunningham, docentka psychológie na Nottingham Trent University, tvrdí, že ak je prostredie od začiatku príliš akademicky zamerané, môže to spôsobiť, že učitelia budú vystresovaní kvôli testom a výsledkom, čo môže následne ovplyvniť aj deti. „Samozrejme, že nie je dobré posudzovať päťročné dieťa na základe jeho výsledkov,“ hovorí. To, ako sa dieťaťu darí v škole, je jednou z najčastejších starostí jeho rodičov.
Neskorší začiatok, lepšie výsledky?
V mnohých európskych krajinách sa formálna školská dochádzka začína okolo šiesteho roku života. Vo Fínsku, často vychvaľovanom ako krajina s jedným z najlepších vzdelávacích systémov na svete, deti začínajú chodiť do školy v siedmich rokoch. Napriek tomuto zjavnému oneskoreniu dosahujú fínski študenti vyššie výsledky v čítaní s porozumením ako napríklad študenti zo Spojeného kráľovstva a USA. V súlade s týmto prístupom zameraným na dieťa sú fínske materské školy plné hier a bez akéhokoľvek formálneho vyučovania.
Iný výskum porovnávajúci tých, ktorí začali čítať skôr s tými, ktorí začali naopak neskôr, sa deti z kategórie tých, ktorí začali neskôr, dostali na porovnateľnú úroveň s prvou skúmanou skupinou; dokonca ich prevýšili v schopnosti porozumieť textu. Učenie sa v neskoršom veku umožňuje deťom efektívnejšie si zaradiť svoje znalosti o svete, a teda lepšie chápu slová, ktoré sa učia. „Dáva to zmysel. Čítanie s porozumením je v podstate chápanie jazyka. Deti musia odomknúť myšlienky, ktoré sú za tým,“ vysvetľuje Sebastian Suggate z Univerzity v Regensburgu v Nemecku.
„Samozrejme, ak trávite viac času sústredením sa na jazyk skôr, budujete si pevné základy zručností, ktorých rozvoj trvá roky. Čítanie sa dá rýchlo osvojiť, ale pre jazyk (slovnú zásobu a porozumenie) neexistujú lacné triky. Je to ťažká práca,“ hovorí Suggate. Učiť sa čítať v ranom veku nemalo neskôr žiadne viditeľné výhody. Otázkou zostáva, že ak sa schopnosť čítania nezlepší skorým učením, tak prečo začínať skôr? Jedným z dôležitých aspektov sú individuálne rozdiely v chuti a schopnosti čítať ú detí. Nezáleží na tom, či deti začnú čítať skôr alebo neskôr pokiaľ je metóda učenia kvalitná.
Deti to musí predovšetkým baviť
Štúdie tiež ukazujú, že schopnosť čítať je užšie spojená so slovnou zásobou dieťaťa, nie až tak s jeho vekom, a že ich jazykové schopnosti v hovorenom jazyku významne predpovedajú neskoršie literárne zručnosti detí. Vieme však, že mnohé deti, ktoré nastupujú do školy, zaostávajú v jazykových znalostiach, najmä tie zo znevýhodneného prostredia. Niektorí tvrdia, že formálne vyučovanie umožňuje týmto deťom prístup k podpore a zručnostiam, ktoré ostatní môžu naopak získať neformálne doma.
Iní uprednostňujú opačný prístup, teda ponorenie detí do prostredia, kde si môžu užívať a zároveň rozvíjať svoje jazykové porozumenie. To je presne to, čo hravé prostredie v kombinácii s učením sa pomáha podporiť. „Úlohou vyučovania je posúdiť, kde sa vaše deti nachádzajú, a poskytnúť im najvhodnejšie vyučovanie súvisiace s úrovňou ich rozvoja,“ hovorí Wyse, „neexistuje žiadny dôkaz, že dieťa, ktoré trávi viac času učením sa cez hodiny – na rozdiel od učenia sa hrou – bude z dlhodobého hľadiska lepšie“. Ak vaše dieťa začína priskoro alebo prejavuje nezávislý záujem o čítanie skôr, ako mu to škola ponúkne, je to v poriadku, dôležité je, že ho to baví.
Zdieľať na
Zdieľaní