Vo vyspelých krajinách je VPDM, teda vekom podmienená degenerácia makuly, najčastejším ochorením vedúcim k strate centrálneho videnia. Mnoho ľudí mu však nevenuje dostatočnú pozornosť. Zhoršujúci sa zrak vnímajú ako prirodzenú súčasť starnutia, a keď problém začnú riešiť, býva už často neskoro.
Zrak človeka vo vyššom veku spravidla ovplyvňujú tri skupiny ochorení. Prvou je prirodzené zhoršovanie zraku spôsobené starnutím, ktoré sa týka všetkých ľudí. Druhú skupinu tvoria ochorenia zraku, zapríčinené inou chorobou, napríklad cukrovkou. Do tretej skupiny patria ochorenia, ktoré spôsobujú zmeny v štruktúrach oka, a sem patrí aj VPDM.
Čo to je vekom podmienená degenerácia makuly?
Ako už naznačuje názov ochorenia, vekom podmienená degenerácia makuly sa objavuje vo vyššom veku. Ide o chronické degeneratívne ochorenie oka, presnejšie žltej škvrny – makuly, ktorá sa nachádza v centrálnej časti sietnice. Je to miesto najostrejšieho videnia a keď z nejakého dôvodu nastane poškodenie buniek oka v makuli, človek začína mať zhoršené videnie. To môže vyústiť do čiastočnej alebo až úplnej slepoty.
Pri VPDM dochádza k strate centrálneho videnia. A hoci periférne videnie zostáva zachované, pre človeka v staršom veku to väčšinou aj tak znamená problémy v každodennom živote a zostáva odkázaný na pomoc iných.
Suchá alebo vlhká
Ochorenie môže mať dve podoby. Suchá forma sa v prvotnej fáze prejavuje drobnými žltými bodkami v sietnici, pričom v tomto štádiu pacienti zvyčajne nemajú žiadne príznaky. Postupne dochádza k rozostreniu zraku a v dôsledku toho i obmedzeniu bežných činností, ako sú čítanie a písanie. Poškodenie zraku je postupné.
V niektorých prípadoch sa suchá forma môže neskôr zmeniť na vlhkú formu. Prejaví sa to náhlym zhoršením videnia, keď pacienti vidia predmety pokrivené a deformované. V centrálnej časti zorného poľa im môže prekážať tmavý fľak, a v najťažšej fáze to môže viesť až k úplnej strate centrálneho videnia.
Mohlo by vás zaujať: Degenerácia makuly vás môže pripraviť o zrak: Ako sa jej vyhnúť?
Kedy spozornieť?
Mnoho pacientov si uvedomí, že má problém, až keď sa ich videnie výraznejšie zhorší. Samotné ochorenie sa začína rozvíjať už vo veku 50 – 60 rokov, pričom spočiatku môžu mať pacienti len minimálne problémy so zrakom a ťažkosti sa môžu týkať len jedného oka. Obozretnosť je namieste, ak:
- príde k náhlemu zhoršeniu zraku,
- v centrálnej časti zorného poľa vidíte rozmazanú škvrnu,
- videnie predmetov máte pokrivené a deformované,
- rovné čiary sa vám javia ako pokrivené či vlnité,
- písmená vidíte poprehýbané,
- farby a vám zdajú byť menej sýte, akoby vyblednuté.
Ohrození sú najmä ľudia nad 65 rokov, prevažujú ženy. K rizikovým faktorom patria aj svetlá farba očí, genetická predispozícia (výskyt ochorenia v rodine), slnečné žiarenie (nadmerné vystavovanie sa slnku, ale tiež modrému svetlu z obrazoviek), nedostatok antioxidantov v potrave, fajčenie, vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol a obezita či cukrovka.
Včasná diagnostika je dôležitá
Aby nedošlo k nezvratnému poškodeniu zraku či dokonca k slepote, je mimoriadne dôležité včas navštíviť lekára a začať liečbu. Tá dokáže ochorenie výrazne spomaliť. Pravidelná návšteva očného lekára – po 50. roku života aspoň raz do roka – by mala byť samozrejmosťou.
Lekár vám vyšetrí zrakovú ostrosť a očné pozadie, ktoré dokáže odhaliť mnohé ochorenia. Sledovať bude štruktúru sietnice – ak sa pod ňou nachádzajú malé žlté škvrny (drúzy), ide s vysokou pravdepodobnosťou o prvotnú formu ochorenia. Na diagnostiku sa používa aj plagát s Amslerovou mriežkou. Pacient s VPDM vidí niektoré čiary mriežky zvlnené. V prípade, že čiary dokonca chýbajú, môže ísť o pokročilejšiu formu ochorenia. Lekár pre ďalšie potvrdenie diagnózy môže navrhnúť aj vyšetrenie OCT (optická koherentná tomografia) či OCT – angiografiu, čo sú bezbolestné vyšetrenia poskytujúce detailnejší obraz o stave sietnice.
Čo pomáha?
Keďže presná príčina ochorenia nie je známa, VPDM sa úplne vyliečiť nedá. Podstatné je však pacienta stabilizovať a zabrániť zhoršeniu ochorenia. V prvotnej fáze sa podávajú doplnky stravy, ktoré obsahujú betakarotény, luteín a zaxantín, ale aj vitamíny C a E či minerály ako zinok, selén a meď. Ich úlohou je posilniť bunky sietnice a spomaliť rozvoj ochorenia.
Ak pacient príde k lekárovi neskoro a je mu diagnostikovaná vlhká forma ochorenia, liečba býva náročnejšia. Pacientom sa zvyčajne podávajú injekcie priamo do oka (anti-VEGF liečba), intervaly určí lekár. Injekcií sa netreba báť – nejde o bolestivú procedúru, pretože oko je znecitlivené vďaka anestetickým kvapkám. Podávanie anti-VEGF liečby dokáže zabrániť zhoršovaniu zraku, a v niektorých prípadoch dokonca dochádza k zlepšeniu videnia.
Zdieľať na