Klimatické zmeny spojené s globálnym otepľovaním majú za následok šírenie nových parazitárnych ochorení, ktoré sa na našom území doposiaľ nevyskytovali. Tie môžu ohroziť napríklad aj zdravotný stav živočíchov Tatier.
Už sa totiž aj vo vyšších polohách v rámci nášho najväčšieho slovenského národného parku objavujú druhy zvierat, ktoré obľubujú teplejšie lokality.
Objavujú sa nové choroby zvierat
„Na Slovensku sme napríklad zaznamenali výskyt dirofilariózy u psov, od roku 2005, keď bol výskum tohto parazita začatý, sa ochorenie rozšírilo z južných oblastí severnejšie a zaznamenali sa prvé autochtónne prípady aj u ľudí.“
„Vytvorenie ohnísk, v ktorých parazit cirkuluje, a čoraz vyhovujúcejšie environmentálne podmienky vhodné na jeho reprodukciu, sú predpokladom pre jeho ďalšie šírenie aj do chladnejších oblastí,“ objasnila zoologička Správy Tatranského národného parku (TANAP-u) Gabriela Chovancová.
Lepšie životné podmienky pre cudzopasníkov
Prekvapivé boli aj výsledky monitorovania výskytu parazita u mäsožravcov v TANAP-e. „Dirofilariózu sme detegovali u 14 percent líšok a bola nakazená aj jedna kuna. Zásadný je aj poznatok, že sa v dôsledku otepľovania rýchlo šíri smerom na sever, kde môže cirkulovať vo voľne žijúcich mäsožravcoch, ako medveď, vlk či rys. Tie takto predstavujú potenciálny rezervoár a zdroj nákazy aj pre človeka,“ upozornila Chovancová.
Ďalším parazitom, ktorý sa na Slovensku rozšíril v dôsledku klimatických zmien, je tzv. francúzsky červ. Toho prvýkrát zaznamenali v roku 2018 u vlka dravého z Dolného Smokovca. Zmenou klimatických podmienok sa pravdepodobne podľa ochranárov zlepšujú životné podmienky tohto parazita aj u nás.
„Jeho medzihostiteľmi sú rôzne druhy bezulitnatých aj ulitnatých slimákov. Ochorenie sa môže prejaviť kašľom, sťaženým dýchaním, nervovými poruchami, poruchami zrážanlivosti krvi a v závažných prípadoch hrozí aj úhyn nakazeného jedinca,“ objasnila zoologička.
Spôsoby prevencie sú sťažené
Na území Tatier zaznamenali u líšok aj tzv. pľúcneho červa. Tento nebezpečný parazit vyvoláva respiračné ochorenie u mäsožravcov a uvažuje sa aj o jeho prenose na človeka. „Potvrdený bol u líšok v Novej Polianke, psíka medvedíkovitého a jazveca lesného v Dolnom Smokovci,“ konkretizovala Chovancová.
Možnosti prevencie pred týmito parazitmi sťažuje aj skutočnosť, že ich životný cyklus je ovplyvnený množstvom epidemiologických faktorov. V chránených oblastiach totiž nie je možné eliminovať zvieratá, ktoré sú zároveň ich hostiteľmi či medzihostiteľmi, čím sa výskyt parazitov vymyká spod kontroly.
Objavujú sa tu aj druhy zo subtropických oblastí
Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP-u, dodal, že sa v Tatrách začínajú objavovať druhy živočíchov, ktoré dovtedy pozorovali na Slovensku o čosi južnejšie.
„Boli sme všetci prekvapení, že sa tu objavili niektoré motýle, kliešte, dokonca svrčky, ktoré mali nejakú severnú hranicu výskytu. Postupne špecialisti začali objavovať druhy, ktoré žili možno niekde v Stredomorí alebo na juhu a už im vyhovujú aj podmienky u nás,“ skonštatoval Majko.
Zdieľať na