Ona má dvanásť, on je jej päťdesiat ročný učiteľ výtvarnej výchovy… Že to začína zle? Verte, či nie, tento príbeh sa dostane pod kožu každému. Je na každého osobnom postoji, ako dielo vezme, no mnohí čitatelia po prečítaní tvrdili, že je to ťažko stráviteľná kniha. Ide o debut mladej spisovateľky Nicol Hochholczerovej, ktorá v jednom z rozhovorov priznala, že ide o dej odohrávajúci sa na pozadí vlastnej skúsenosti.
O čo ide?
Ide o pomerne mladý literárny počin (kniha vyšla v roku 2021), v ktorom autorka spracúva svoju traumu, a snaží sa jej zbaviť tým, že sa o ňu podelí s okolím. Tvorí zaujímavé obrazy a pointy k tematike zneužívania mladých dievčat staršími mužmi. Vzťah v diele trvá niekoľko rokov, až kým nie je hlavná hrdinka dospelá.
Nezmyselný názov?
Pre niekoho sa môže zdať názov diela „Táto izba sa nedá zjesť“ nezmyslom. Autorka však svojou kreativitou naznačuje štýl, ktorým sa príbeh uberá. Táto surreálna próza ponúka čitateľovi zaujímavý dej, ktorý je tvorený iným štýlom a jazykom, na aký ste pri oddychovom čítaní zvyknutí.
Tereza nie je jeho dcéra, mohla by byť, ale nie je, jeho dcéra má kučeravé vlasy a Tereza rovné, spľasnuté okolo tváre. Jeho dcéra má drobný nos a Tereza orlí, k nemu husté obočie a pery, na ktoré by sa hodil rúž, kým jeho dcéra má namiesto úst úzku čiarku ako na prasiatku, takú úzku, že sa do nej nezmestili žiadne mince jeho otcovstva, púšťala ich na zem a zamykala sa v izbe. Tereza má pery, ktorými ho teraz bozkáva, jazyk mu medzi ne padá ako zlatá minca, Ivan počuje tú mincu cinknúť, počuje, ako si ju Tereza doma šúcha o stehná a rodičia sa jej pýtajú kde si bola, a počuje aj, ako Tereza hovorí so Silviou v meste, a celý čas sa jej trasú ruky. (N. Hochholczerová, Táto izba sa nedá zjesť, str. 27)
Cenzúra?
Dielo vyvolalo veľký rozruch. Bolo dokonca nominované na literárnu cenu Anasoft litera, kde sa stretlo opäť s dávkou kontroverzie – vraj vykresľuje podceňovanie mladých, vyvoláva strach z konzervatívneho prostredia, a malo by byť cenzurované…
O knihe existuje veľmi veľa diskusií a recenzií, takže názor necháme na vás. Ale aj samotná autorka sa na svojej sociálnej sieti toho času vyjadrila, že nemá problém v oblasti tejto témy šíriť (aj na školách) osvetu.
Knihu zakúpite TU!
Z recenzií vyberáme:
„Táto kniha sa zjedla veľmi ľahko, ale tráviť ju bude o niečo ťažšie.
Musím sa priznať, že to bol prekvapivo skvelý čitateľský zážitok. Kniha je miestami až surreálna, ale zároveň veľmi autentická a tak ma tešilo, že konečne čítam knihu, kde súčasní mladí ľudia naozaj hovoria ako súčasní mladí ľudia. Rýchlo, niekedy komplikovane, áno, aj vulgárne – ale nemusíme sa predsa tváriť, že vulgarizmy sa v bežnej (nielen pubertálnej) komunikácií nevyskytujú.
Autorka popisuje vzťah mladého dievčaťa s oveľa starším mužom. Ak *nachvíľku* opomenieme fakt, že ide o maloleté dievča, tak sa autorke podarilo výborne vystihnúť dynamiku toxického vzťahu, ktorý by bol náročný aj pre staršie dievča a ženu. To, že Tereza mala 12 rokov, keď sa vzťah začal, že ten muž bol učiteľ, že kľúčové roky dospievania boli ovplyvnené týmto vzťahom, otvára – samozrejme – mnoho ďalších úrovní problémov.
Viem si predstaviť, že pre ľudí, ktorí si niekedy niečím podobným prešli, môžu byť niektoré pasáže spúšťačmi nie úplne želaných spomienok, ak to však stráviť viete alebo chcete, tak túto knihu len a len odporúčam!“ (Zuzana Pršová, manažér tímu, martinus.sk)
Zdieľať na