Súperenie je esenciou každého športu, a preto niet divu, že najväčší rivali histórie F1 zanechali na kráľovnej motošportu nezmazateľnú stopu. Formula 1 je disciplína pre najrýchlejších a najšikovnejších. Sú to sami piloti monopostov, ktorí do nej vnášajú emócie, ostré slovné bitky alebo pomaly sa prehlbujúcu nenávisť. Pozreli sme sa na legendárnych jazdcov, ktorí od vzniku F1 až dodnes súperia o víťazstvá znamenajúce večnú slávu a uznanie.
V článku sa dočítate:
- Kto boli najväčší rivali histórie F1
- Rivalita Fangio verzus Ascari
- Rivalita Hunt verzus Lauda
- Rivalita Prost verzus Lauda
- Rivalita Schumacher verzus Häkkinen
- Rivalita Alonso verzus Hamilton
- Rivalita Vettel verzus Webber
- Rivalita Hamilton verzus Rosberg
- Rivalita Hamilton verzus Verstappen
Kto boli najväčší rivali histórie F1?
Písal sa rok 1950 a konal sa prvý ročník majstrovstiev F1. Vzrušenie, napätie a nervozita sa dali krájať pred každými pretekmi. Tie dnešné sa však sotva dajú technicky porovnať s formulovými začiatkami. Napriek tomu, niečo spoločné a nemenné majú všetky preteky až do súčasnosti. Ide o víťazstvá, ide o rivalitu! Niekedy presahuje hranice športu a stáva sa osobnou. Ktoré veľké osobnosti svojimi činmi a výkonmi rozdeľovali fanúšikov a privádzali davy do vytrženia?
Špecifikom F1 je fakt, že v inom športe bojujete so súpermi druhého tímu, ale tu nie je nezvyčajné, že váš najväčší nepriateľ pochádza z tej istej stajne. Tak tomu bolo aj v roku 2007 v tíme McLaren, kedy svet sledoval ostré konflikty ostrieľaného Fernanda Alonsa s nováčikom Lewisom Hamiltonom. Ale to už sme v novodobej histórii, takže poďme pekne od začiatku.
Rivalita Fangio verzus Ascari
Argentínčan Juan Manuel Fangio sa narodil v roku 1911 a v roku 1950 bol súčasťou premiérového ročníka F1. Vtedy jazdil za tím Alfa Romeo, medzi rokmi 1950 až 1957 však získal 5 titulov majstra sveta so štyrmi rôznymi tímami (Alfa Romeo, Mercedes, Ferrari, Maserati). Trvalo takmer pol storočia, kým niekto prekonal tento rekord. Podarilo sa to až Michaelovi Schumacherovi, ktorý v roku 2003 získal rekordný šiesty titul majstra sveta.
Fangio mal vo svojom premiérovom ročníku takmer 39 rokov, teda toľko, koľko má aktuálne Lewis Hamilton – držiteľ siedmych majstrovských titulov. Napriek veku bol Fangio fenomén svojej doby. Jeho najväčším súperom sa stal Talian Alberto Ascari, ktorý si vybudoval pozíciu lídra tímu Ferrari. Epický súboj dvoch jazdcov sa odohral v roku 1953 v Monze, v posledných pretekoch sezóny.
Boli to fascinujúce preteky, počas ktorých si menili vedúcu pozíciu, niekedy aj v každom kole. Na začiatku toho posledného sa Fangio a Ascari (spolu so svojimi tímovými kolegami) rútili vedľa seba, keď sa Ascari pošmykol na olejovej stope. Jeho tímový kolega sa mu chcel vyhnúť, ale dostal sa na trávu. Fangio sa ich oboch pokúsil predísť z vnútornej strany, ale keď sa o ten istý manéver pokúsil jeho tímový kolega, vrazil do Ascariho.
Fanúšikovia v cieli netrpezlivo očakávali 4 monoposty tesne vedľa seba alebo za sebou, no na ich prekvapenie sa do cieľa rútil sám Fangio. Šok bol tak výrazný, že muž so šachovnicovou vlajkou zabudol odmávať cieľ. Majstrovský titul z tejto sezóny si napriek tomu odniesol Ascari, tak ako aj rok predtým.
Zaujímavý je osud talianskeho pretekára. Bol až fanaticky posadnutý numerológiou. Vyznieva naozaj záhadne, že zomrel v 26. deň v mesiaci, rovnako ako jeho otec, ktorý bol takisto úspešným pretekárom. Otec zomrel v júli 1925 a jeho syn v máji 1955. Iróniou je fakt, že štyri dni pred smrťou vyviazli otec aj syn z inej nehody bez vážnejších následkov. Obidvaja však zomreli na pretekárskych okruhoch a mali pri tom na sebe požičané helmy. Po Ascariho smrti Fangio poznamenal, že stratil svojho najväčšieho rivala.
Rivalita Hunt verzus Lauda
Príbeh týchto dvoch je tak fascinujúci, že sa dostal aj na filmové plátno. Legendárny súboj o majstrovský titul v roku 1976 si môžete pozrieť vo filme Rivali s hercami Danielom Brühlom a Chrisom Hemsworthom v úlohách Laudu a Hunta.
Títo dvaja pretekári nemohli byť odlišnejší. James Hunt bol večný rebel bez financií, Niki Lauda bol pokojný a pochádzal zo zabezpečenej rodiny priemyselníkov. Napriek tomu, že boli možno najväčší rivali, akých svet spoznal, v istom ohľade by sa dali nazvať priateľmi. Jeden čas dokonca spolu bývali v Londýne. Nakoniec Lauda získal 3 majstrovské tituly a Hunt iba 1, ale práve v roku 1976.
Počas pretekov na okruhu Nürburgring v Nemecku bola trať vlhká. Takmer všetci pretekári nastúpili s pneumatikami do dažďa, napriek tomu do Laudu narazili dva za ním idúce monoposty a vzbĺkla mu palivová nádrž. Jeho život visel na vlásku, mal ťažké popáleniny a pľúca zničené od toxických výparov. Iba 39 dní po hrôzostrašnej nehode však nastúpil na preteky a v tých posledných v Japonsku mal dokonca trojbodový náskok.
Počasie v nich vytvorilo podmienky, ktoré nedovoľovali pretekať. Iný názor malo vedenie pretekov, hoci dážď bol taký silný, že Lauda, ktorý bol po operácii spálených očných viečok, nedokázal žmurkaním dostať vodu z očí. Nakoniec z pretekov odstúpil. Podmienky nepriali ani Huntovi, ktorý nekonečne dlho menil pneumatiky a nadával, že ho tím pripravil o víťazstvo. Lauda už bol na letisku, keď Hunt skončil tretí a stal sa novým šampiónom. V nasledujúcej sezóne získal titul opäť Lauda.
Rivalita Prost verzus Lauda
Náhly odchod Laudu v roku 1979 nebol dlhý a už vôbec nie trvalý. Za dva roky absencie sa však svet F1 výrazne zmenil a monoposty jazdili rýchlejšie na extrémne tvrdých podvozkoch. Privítanie v tíme McLaren nebolo tak vrelé, ako by si dvojnásobný šampión zaslúžil. Dostal iba skúšobný trojmesačný kontrakt, no už tretie preteky po reštarte kariéry vyhral.
Ocitol sa v jednom tíme s Alainom Prostom, ktorého zvykol nazývať „pos*atý malý Francúz“. Dôvod sa našiel taký, že bol vždy o pol sekundy rýchlejší ako Lauda a ten jednoducho nevedel nájsť spôsob, ako túto stratu zmazať. Napriek tomu si v roku 1984 pripísal svoj tretí a posledný titul. Už vtedy vedel, že tento úspech ho stál až príliš veľa síl a že ďalší rok už by to nezvládol. Presne tak sa aj stalo, o rok neskôr vyhral Prost a potom ešte trikrát. Nakoniec získal o jeden titul majstra sveta viac ako Lauda.
Rivalita Schumacher verzus Häkkinen
V roku 1997 mal Michael Schumacher už dva tituly vo vrecku, ale veľmi túžil získať prvý so stajňou Ferrari. Situáciu mu komplikoval McLaren a jeho monopost, ktorý likvidoval konkurenciu. Fínsky jazdec Mika Häkkinen získal štyri prvenstvá zo šiestich veľkých cien a medzi Schumacherom a McLarenom panovalo napätie.
Napokon dvoje preteky pred koncom sezóny mali obaja jazdci rovnaký počet bodov, aj víťazstiev. Zdalo sa, že Schumacher mal premiérový titul s Ferrari na dosah. Lenže Häkkinen predviedol úžasnú jazdu a pred finále v Suzuke mal štvorbodový náskok. Stačilo by mu aj druhé miesto, aby získal premiérový titul.
V nich si pole position vyjazdil Schumacher, ale hneď vedľa neho stál Häkkinen. A potom prišla katastrofa. Ferrari už na štarte zhasol motor a Schumacher odštartoval z posledného miesta. Navyše dostal defekt a preteky nedokončil. Prvý titul získal Häkkinen, druhý pridal v nasledujúcej sezóne. Aj v nej rozhodli až posledné preteky. Schumacher svoj vytúžený titul s Ferrari napokon získal v roku 2000 a potom každý rok až do 2004, vrátane.
Táto rivalita bola plná rešpektu. Michael priznal, že Mika bol najsilnejší rival, akému kedy čelil. Nikdy sa však verejne nekritizovali, celý čas išlo o tvrdé a nekompromisné súboje.
Rivalita Alonso verzus Hamilton
Napriek tomu, že táto rivalita trvala iba jednu sezónu, hlboko sa vryla do pamäti. Horkokrvný Španiel Fernando Alonso má neodškriepiteľný talent na pretekanie, ale rovnako veľký aj na spôsobovanie turbulencií v tíme. Získal dva majstrovské tituly (za Renault) a aktuálne, po návrate do kolotoča F1, pôsobí v tíme Aston Martin.
V roku 2007 prestúpil do McLarenu a jeho tímovou dvojkou sa stal nováčik Lewis Hamilton. Lenže Hamilton od začiatku ukazoval, že je rovnako rýchly ako Alonso, a to spôsobilo napätie. Počas pretekov v Maďarsku Hamilton ignoroval príkaz pustiť Alonsa pred seba. Ten samozrejme časovo zaostal a odišiel si po nové pneumatiky.
Keď mu ich nasadili, ostal stáť v boxoch, aby tým zablokoval Hamiltona, ktorý čakal na výmenu tiež. Interný spor McLarenu vyriešili traťový komisári trestom straty piatich pozícií na štarte pre Alonsa. Ten vypenil a vyhrážal sa zverejnením kompromitujúcich mailov, ktoré hovorili o krádeži technickej dokumentácie Ferrari.
V tejto sezóne tak McLaren vylúčili z boja o pohár konštruktérov a dostal najvyššiu pokutu v histórii F1 – až 100 miliónov dolárov za krádež intelektuálneho vlastníctva. To, čo sa stalo potom, je už história, ale bola to sezóna plná drámy a intríg. V posledných pretekoch na Interlagose mal Hamilton vysokú šancu na zisk titulu už vo svojej premiérovej sezóne.
Na to, aby ho získal, mu stačila aj piata priečka. Po celé preteky mal Alonso záhadne nízku rýchlosť, vyskytlo sa niekoľko technických problémov. Všetko spolu prispelo k tomu, že Hamilton nakoniec skončil až siedmy a o jediný bod mu ušiel zisk najcennejšej trofeje.
Rivalita Vettel verzus Webber
Títo dvaja strávili päť sezón v tíme Red Bull, počas ktorých vzniklo niekoľko vyhrotených okamihov. Keď do tímu nastúpil Sebastian Vettel, Mark Webber bol už o niečo starší a skúsenejší pretekár. Lenže Vettel mal 19 rokov a 349 dní, keď sa stal najmladším jazdcom, ktorý bodoval na pretekoch F1 a vyslúžil si prezývku „baby Schumi“. Bolo jasné, že je predurčený na víťazstvá.
Tiež bol považovaný za muža, ktorý ukončí Webberovu kariéru, čo tvrdil Helmut Marko ako pravá ruka majiteľa Red Bullu. Vettel bol na začiatku kariéry a v Red Bulle bol niečo ako obľúbený syn. Dostával priestor, lepšie podmienky a čo si zaumienil, to dosiahol. Keď Webber vyhral dvoje preteky za sebou, Vettel sa rozhodol, že chce podvozok z jeho monopostu. Samozrejme ho dostal!
Rovnako ako aj novo vyvinuté zadné krídlo, napriek tomu, že lepšie výsledky dosiahol Webber. Nakoniec ho dostal aj on, ale až tesne pred kvalifikáciou a nemal dostatok času na správne nastavenie. Aj tak Vettela zdolal o pol sekundy, a to je vo formule priepastný rozdiel.
Na pohode v tíme nepridávali ani zákulisné reči istého mechanika, ktorý tvrdil, že keď sa otestujú motory, ten silnejší ide Vettelovi. Webber v sezóne 2010 niekoľkokrát viedol poradie jazdcov a bojoval o titul. Nikdy ho však nezískal. Do posledných pretekov išiel Webber so stratou 8 bodov na zisk titulu, ale pred Vettelom mal náskok 7 bodov.
Vettel v pozícii outsidera zajazdil skvele, no Webber mal smolu a strácal čas za iným pretekárom. Vettel preteky vyhral a vyjazdil si titul s náskokom 4 bodov. Bol to prvý titul zo štyroch, ktoré získal a hoci ich vzťah nebol ideálny, Webber sa nikdy neznížil k tomu, aby Vettela ohováral alebo priamo konfrontoval.
Rivalita Hamilton verzus Rosberg
Hamiltonov príchod z McLarenu do Mercedesu v roku 2013 mnohí považovali za zvláštny krok. Mercedes bol v F1 krátko a na konte mal jediné víťazstvo. Všetko zmenil nasledujúci rok a nástup novej hybridnej éry. V paddocku sa šepkalo, že Mercedes je na míle pred konkurenciou a investované financie priniesli nové nedostižné technológie.
Pred sezónu bol kurz na zisk titulu pre Hamiltona 16:1 a pre Rosberga 25:1. Realita sa ukázala v nasledujúcich troch sezónach, Mercedes jasne dominoval a ničil konkurenciu. Výkony motorov Mercedes zvádzali k tvrdým bojom a podporeniu rivality. Časté súboje koleso o koleso, tvrdé manévre, vytláčanie a tesné predchádzanie, ale aj vzájomné obviňovania sa o používaní zakázaných motorových módov, zďaleka nebol tým najvyhrotenejším.
Pri mnohých kontaktoch, ktoré mali, sa ukázala pravda. Obaja sedeli vo výborných monopostoch. Ak viedol Rosberg a nemusel predchádzať, všetko bolo v poriadku. Ak bol pred ním Hamilton, ukázalo sa, že jazdí v inej kvalitatívnej lige a Rosberg jednoducho nemá šancu. Kým Rosberg bol analytickejší, Hamilton bol rýchlejší a jazdil podľa inštinktu.
V sezóne 2016 mal štyri preteky pred koncom Rosberg náskok o 33 bodov. V zostávajúcich štyroch pretekoch mu stačilo vždy zajazdiť druhý a získal by titul. A aj sa tak stalo, Hamilton vždy vyhral a Rosberg skončil druhý. Posledné preteky v Abú Zabí boli hra nervov. Bol to prvý a jediný titul, ktorý Rosberg získal a zároveň pár dní po konci sezóny šokujúco oznámil, že končí v F1.
Obaja sa poznali už ako trinásťroční z motokárových okruhov a Hamilton priznal, že Rosberg bude tomuto športu chýbať. Vyrovnal sa s tým však bez väčších problémov, v nasledujúcich sezónach vyhral štyri šampionáty a vyrovnal rekord Michaela Schumachera so siedmimi titulmi majstra sveta. A možno by pridal aj ôsmy, keby sa komisári FIA a Max Verstappen nepostarali o najpamätnejší okamih histórie F1.
Rivalita Hamilton verzus Verstappen
Rivalita týchto dvoch jazdcov už nejaký čas trvá a pravdepodobne bude trvať do ukončenia kariéry Lewisa Hamiltona. V sezóne 2021 jazdili obaja v tímoch, ktoré patrili k favoritom na titul. V tom čase mal Mercedes ešte konkurencie schopný monopost a Red Bull ich mohol vyzývať vďaka zmene pravidiel na poslednú chvíľu.
Výsledkom bola epická sezóna. V prvej polovici sa viac darilo Mercedesu, v tej druhej ťahal za nitky Red Bull. Neskutočne tvrdé súboje sa striedali s chybami a penalizáciami, incidentmi, obviňovaniami a rivalita narastala nielen medzi dvomi pilotmi, ale úmerne aj medzi obomi tímami. Všetko umocnili posledné preteky sezóny, ktoré sa jazdili na okruhu Yas Marina v Abú Zabí.
Päť kôl pred koncom viedol Hamilton a zdalo sa, že ôsmy titul má vo vrecku. Na trať vyšlo safety car a nevyzeralo to, že na reštart pretekov ostáva dosť času. Hamilton by za ním odkrúžil a cieľom prešiel ako majster. Riaditeľstvo pretekov najskôr oznámilo, že jazdci nebudú môcť predbiehať jazdcov o kolo pomalších. Medzi Hamiltonom a Verstappenom ich bolo päť, čiže Verstappen nemal šancu bojovať o titul.
Neskôr však v predposlednom kole dovolili predbiehanie a Verstappen využil výhodu nových, mäkkých pneumatík. Hamilton nemohol ísť do boxov a v jeho pneumatiky už mali 43 kôl. Boli značne opotrebované a pre Verstappena bol ľahkou korisťou. Týmto spôsobom získal Verstappen svoj prvý majstrovský titul (aktuálne ich už má tri). Sklamaný Hamilton to prijal so cťou.
Mercedes podal dva protesty. Jeden proti Verstappenovi za predbiehanie pred reštartom pretekov a druhý za nezrovnalosti v procedúre so safety car. Oba im zamietli, FIA rozbehla interné vyšetrovanie a odvolala riaditeľa pretekov Michaela Massiho. To už nič nezmenilo na fakte, že azda najzaujímavejšia sezóna v histórii F1 sa skončila výsmechom.
So zájmom sa očakávalo, ako sa vyjadrí frustrovaný Lewis Hamilton a ako prehodnotil svoj vzťah k F1: „Otázka teda znie, či chcete obetovať čas, či veríte, že môžete pokračovať a je to pre mňa normálny mentálny proces. Samozrejme, že k tomu prispel významný faktor. Pretože šport, ktorý milujem celý svoj život, mi priniesol moment, kedy som zjavne stratil trochu viery v systém.“
Zdieľať na