Žijeme náročnú dobu, v ktorej mnohí preventívnu návštevu lekára odkladajú, alebo ju z rôznych dôvodov vôbec neplánujú absolvovať. V prípade „preventívky“ u zubára je to však obrovská chyba! Hoci sa vám zdá, že zuby máte v poriadku, opak môže byť pravdou. Neliečený zubný kaz pritom nemusí končiť len bolesťou a vytrhnutím zuba.
Zubný kaz je ochorenie, ktoré spôsobujú baktérie. Nie, nejde o dedičnú záležitosť – zdediť môžeme len nesprávne hygienické návyky. A práve hygiena je v prevencii zubného kazu najdôležitejšia. Tvrdenie, že čistý zub sa nekazí, je skrátka vedecky potvrdený fakt.
Ako vzniká zubný kaz?
Postihuje dospelých aj deti – zubný kaz patrí k najčastejšie sa vyskytujúcim zubným ochoreniam. Vzniká za prítomnosti baktérií v zubnom povlaku, ktorý tvoria zvyšky jedla. Ak povlak nie je pravidelne a dostatočne odstraňovaný, vzniká pre baktérie ideálna pôda. Baktérie žijúce v povlaku rozkladajú prijaté cukry z potravy na kyseliny a tie následne narúšajú zubnú sklovinu, čím vzniká zubný kaz.
Kým zub začne bolieť
Spočiatku o ňom ani netušíme, pretože nebolí. Takzvanú bielu škvrnu na zube, ktorá ho sprevádza, si často vôbec nevšimneme. V skutočnosti ide o narušenú, odvápnenú sklovinu. Mnohí problém prehliadajú dokonca aj vtedy, keď sa už objaví bolesť či zvýšená citlivosť v mieste kazu. Zub môže byť citlivý na sladké, studené či horúce jedlá. Ak sa nezačne s liečbou, kaz postupne preniká až do zubnej drene, kde vzniká zápal s tvorbou hnisu. Zápal sa môže rozšíriť až na priľahlú kosť, vtedy pociťujeme bolesť už aj pri bežnom zahryznutí. V prípade, že sa hnis neodstráni, ohrozujeme nielen boľavý zub, ale aj celý organizmus.
Mohlo by vás zaujať: Zubný kaz môže spôsobiť infarkt aj cukrovku: Niekedy ani nemusíme vedieť, že ho máme
Krvou do iných orgánov
Infarkt z pokazeného zuba? Nie, toto vôbec nie je hoax. Baktérie totiž cez zubnú dreň migrujú krvnou cestou do celého organizmu, kde môžu spôsobiť obrovské problémy. Neliečený zubný kaz a následný chronický zápal býva spojený napríklad s rizikom kardiovaskulárnych ochorení, ako je už spomínaný infarkt či mŕtvica. Rovnako sa môže podpísať pod zápal obličiek, kĺbov alebo močového mechúra, či pod zhoršenie diabetu.
Ako sa mu vyhnúť?
Najlepšie je zubnému kazu predchádzať, a to pravidelným a dôsledným odstraňovaním zubného povlaku. Ten je pevne prilepený na zuboch, plombách, ďasnách, korunkách a protézach, a nemožno ho nijako chemicky rozpustiť ani vypláchnuť vodou. Pomáha jedine mechanické rozrušenie zubnou kefkou aspoň dvakrát denne.
Ideálna je mäkká kefka s čo najvyšším počtom vlákien, s rovno zastrihnutou hlavičkou. Nezabudnite, že kefku treba pravidelne vymieňať, ideálne každé dva až tri mesiace a po každej prekonanej infekcii. Zubnú pastu môžete zvoliť podľa toho, čo od nej očakávate, či chcete podporiť liečbu parodontitídy, získať belší chrup alebo sviežejší dych. Pozor len na pasty s vysokou abrazivitou – vždy kupujte iba pastu, ktorá je schválená a certifikovaná. Súčasťou ústnej hygieny by mala byť aj medzizubná kefka a medzizubná niť.
No a alfou a omegou je správna technika čistenia zubov – ideálne je priložiť kefku medzi zub a ďasno a v 45 stupňovom uhle vykonávať malé krúživé pohyby, prípadne použiť stieraciu techniku. Aj v prípade, že sa o svoje zuby pravidelne staráte a máte pocit, že sú v 100-percentnom poriadku, návštevu stomatológa raz do roka určite nevynechajte. Len vďaka preventívnej prehliadke môže zubár podchytiť začínajúce problémy a včas začať liečbu.
Zdieľať na
Zdieľaní