Na veštenia neverím, ale keď mi kamarátka predpovedala zlomový rok v pracovnej aj ľúbostnej oblasti, dobre sa to počúvalo. Miesto očakávaného zvýšenia platu som však dostala v starej práci výpoveď. Hľadanie nového partnera som odsunula na poslednú koľaj, rovno do vlakového depa a sústredila som sa na novú robotu.
Napokon sa mi ozvali z firmy, kde hľadali niekoho s dlhoročnými skúsenosťami. Potešila som sa. Konečne niekto, kto hľadá niekoho kvalifikovaného a nebude sa ho báť zaplatiť. Po príchode na pohovor som ostala zarazená. Miesto a čas so mnou dohadoval ženský hlas, pohovor som mala robiť s mužom. Za normálnych okolností nič zvláštne. Pohovorujúci sa mi ale neuveriteľne páčil. Bolo ťažké sústrediť sa na jeho otázky, nie to ešte na moje odpovede, ktorými som mala presvedčiť, že si miesto zaslúžim. Koktala som, bola som nervózna, uhýbala som pohľadom. Vedela som, že som pohovor spackala.
Keď mi o tri dni zazvonil telefón, že postupujem do ďalšieho kola, zažila som malé Vianoce. Našťastie ďalšie dve kolá boli s mojou potenciálnou nadriadenou a tiež s riaditeľkou oddelenia. Prešla som a miesto som získala. Bola som zvedavá, či chlap z pohovoru bude aj môj nový kolega.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Muž môjho života sa počas nášho vzťahu tajne oženil s inou!
Chlap z pohovoru sa volal Dávid a nie len, že robil na rovnakom oddelení ako ja, dokonca som sedela o tri miesta od neho. Bol veľmi milý. V kolektíve, najmä medzi ženami, veľmi obľúbený. Bodaj by aj nie. Vysoký, urastený, vyzretý a navyše bez záväzkov. Volával ma na obedy s ostatnými. Záležalo mu, aby som zapadla do kolektívu a cítila sa v práci dobre. Cítila by som sa dobre kdekoľvek, ak by tam bol aj on.
Celé dni sme si písali cez firemný chat. V jeden piatok sme obaja ostali v práci najdlhšie. Dávid sa ma spýtal, či neskočíme na pohárik. Osláviť môj prvý mesiac v novej práci. Oslava dopadla nad moje očakávanie. Skončili sme u Dávida doma. Nie som povoľná žena. V tom momente som to ale jednoducho tak cítila. Našťastie Dávid nebral naše nočné dobrodružstvo len ako jednorazovku. Obaja sme sa chceli spoznať bližšie. Dohodli sme sa ale, že v práci náš vzťah udržíme v tajnosti tak dlho ako to bude možné. Dávid bol prirodzený zvodca a flirtovník. Nikto si jeho srdečné správanie k mojej osobe nevysvetľoval podozrievavo. Firma navyše síce vzťahy na pracovisku nezakazovala, ale po mesiaci mi to prišlo ešte skoro.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Dcérinho partnera by som nepriala ani najväčšej nepriateľke
Najbližší kolegovia sa o nás dozvedeli ako prví. Tvrdili, že príťažlivosť medzi nami sa dala krájať už od začiatku. Keď sme náš vzťah s Dávidom po ďalšom mesiaci zoficiálnili, nikto sa napokon ani príliš nedivil. Za to ja som sa začala diviť Dávidovmu správaniu. Odrazu prestali letmé bozky v kuchynke, milé odkazy, ktoré mi posielal každé ráno na mail, nenápadné dotyky, keď sme išli spolu na obed. Dávid voči mne citeľne ochladol, ale len v práci. V súkromí sa jeho správanie nemenilo. Cítila som sa trocha trápne, najmä keď kolegyne vyzvedali, či sme sa rozišli. Nepotrebovala som svoj nový vzťah rozoberať s každým, ak ste však polovicu dňa v práci, nevyhnete sa tomu.
Keď Dávid v jedno ráno poprial kolegyni Terke krásny deň, čo ešte podčiarkol tým, ako dobre vyzerá, zatiaľ čo mňa ani nepozdravil, vedela som, že sa musíme porozprávať. Celý deň na mňa nemal čas. Za to mal čas rozobrať nový účes s našou účtovníčkou, vypočuť si ťažkosti slobodnej mamičky z recepcie, dokonca ísť na obed s bývalou kolegyňou, ktorá náhodou išla okolo. Napokon sme vybehli po robote na kávu. Opäť mal oči len pre mňa. Snažila som sa mu vysvetliť, že jeho správanie v práci ma uráža. Odkedy je náš vzťah verejný, otvorene flirtuje s kolegyňami, pri tom mňa si vôbec v robote nevšíma. Chodenie s takýmto citovým schizofrenikom ma ničí. Dávid pripustil svoju chybu, ale nemienil s tým nič robiť. Snažil sa ma presvedčiť, že flirtovanie k jeho práci patrí. Kolegyne na jeho komplimenty priam čakajú. Takto sa správal doteraz a ak by som nerobila v rovnakej firme ako on, ani by som o ničom nevedela. Je to skrátka on a takého ho majú všetci radi. Alebo skôr rady. Pretože pochybujem, že by sa Dávidove správanie páčilo mužským polovičkám kolegýň.
Tiež by vás mohlo zaujať: Pravdivý príbeh: Dcéra sa nerozíde s neverným priateľom – no chápete to?
Rozmýšľam, že dám výpoveď a nájdem si niečo nové. Túto možnosť som ale zatiaľ zamietla. Pravdepodobne by som si nič nenašla tak ľahko a takto mám Dávida aspoň na očiach. Jeho správanie v práci tíško trpím. Občas, keď mi prasknú nervy, mu spravím scénu. Je to ako hádzať hrach o stenu. Viem, že sa nezmení. Kamarátka ma presviedča, že veci zbytočne dramatizujem. Mám sa tešiť, že sa jej veštba splnila a mám aj prácu, aj skvelého chlapa. Veď som to napokon ja, s kým odchádza domov. Predsa len, už mám štyridsiatku na krku a zrejme by som už nikoho lepšieho nenašla. Dokonca mi poradila, že mu mám prestať jeho správanie vyčítať, lebo ma kvôli tomu nechá. Tak neviem, nezdá sa mi to byť v poriadku, ale po piatich rokoch slobodného života som rada, že vôbec niekoho mám.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na