Rodičia ma už od detstva viedli k tomu, že druhým treba pomáhať. Aj preto som išla v ich šľapajách a pomáhala všetkým, komu som mohla. Mama pracovala v detskom domove a videla som, aké neľahké môžu byť cesty osudu. S rodinou sme žili skromne, vďaka tomu som zistila, že toho v živote veľa nepotrebujem.
Pracovala som v malom kvetinárstve a vo voľnom čase som sa venovala rodine, psom a záhrade. Tá prinášala bohatú úrodu. Nadbytok ovocia a zeleniny som darovala ľuďom, ktorí si ho nemohli dovoliť. Šatstvo som nevyhadzovala, radšej som ho nosila do charity. Čo som ušetrila, venovala som na rôzne zbierky, v ktorých však nikdy nefigurovalo moje meno. Viac mi vyhovovalo byť anonymným darcom. Nepotrebovala som, aby niekto vyzdvihoval moje meno do nebies.
Nikdy však nezabudnem na Alenu, ženu, ktorá mi ukázala, že byť dobrý, neznamená robiť zo seba hlupáka. Alena mala 52 rokov. Bola to útla žena, ktorá ostala po smrti manžela bývať sama v obrovskom dome. Syn sa oženil a po svadbe sa s manželkou odsťahovali do mesta vzdialeného 50 kilometrov. Mamu chodil navštevovať len zriedkavo. Určite k tomu dopomohol aj jej nenávistný postoj k neveste.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Suseda pochovala naše priateľstvo: Vymenila ho za pár stoviek eur
O tom, ako sa má správať manželka jej syna mala jasnú predstavu. Chcela, aby bývali pod jej strechou. Tam by sa i naďalej starala o svojho syna, on by platil všetky účty a ona by si nemusela hľadať zamestnanie, čo sa však nepáčilo jej neveste. Tá svokru považovala za lenivú ženu, ktorej sa jednoducho nechcelo pracovať. Alena dostala viacero pracovných ponúk, ale zakaždým sa vyhovorila na to, že keby chodila do práce, nemala by čas na upratovanie a varenie.
Alena nikdy v živote nepracovala, pretože jej manžel, Jano, chodil na fušky. Ako murár zarobil dostatok pre celú rodinu. Po jeho smrti však Alene ostala na krku pôžička a dom, ktorého prevádzka stála nemálo peňazí.
Alenu som stretla cestou v autobuse pri návrate z práce. Prisadla si ku mne a hneď z ostra spustila: „Ľudia sú zlí! V ľuďoch nie je dobro! Nevesta je zlá! Nenávidí ma. A môj syn? O tom škoda hovoriť! Úplne sa ňou nechá manipulovať! Som chudobná, nemám čo jesť! Daj mi aspoň 20 eur!“ vysypala zo seba jedným dychom. „Nedám,“odpovedala som rázne. Naposledy, keď som jej požičala peniaze, pretože tvrdila, že si zabudla kabelku, sa mi vyhýbala dva mesiace.
„A prečo nedáš, zlatíčko? Veď ti to vrátim, keď mi príde podpora.“ „Nepožičiam vám ich preto, lebo ste mi klamali,“ skonštatovala som. „To bolo po prvýkrát v živote, čo som klamala, pretože som bola zúfalá. Viackrát sa to nestane,“ snažila sa ma presvedčiť. „Peniaze vám nedám,“ trvala som na svojom. Chudoba nie je hanba ale klamstvo hanba je. „Nemám čo jesť,“ skúsila to na mňa z inej stránky. Z tašky som vytiahla pečivo, šunku a syr a podala som jej ich. Jedlo si síce zobrala, ale v jej pohľade som nevidela vďaku.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Suseda sa neprestajne povyšovala, dostala lekciu od života
Vedela som, že peniazom by sa potešila viac: „Duša moja, tak aspoň 5 eur!“ prosila ma. „Aby som mala čo jesť aj zajtra,“ dodala. „Alenka, veď smrdíte od cigariet. Na ne peniaze máte?“ nedala som sa zmanipulovať. „Nie, na ne peniaze nemám, veď to bola posledná, čo som si zapálila!“Alenka umenie klamstva ovládala dokonale. Cestou do dediny mi rozprávala o tom, ako je každý zlý, pretože jej nikto nechce pomôcť.
Na každé ponúkané riešenie mala protiargument: obrovský dom nepredá, nechce sa nikam sťahovať, synovi nezavolá, pretože nemá rada nevestu, nepozdraví sa susedom, pretože je oni odmietli požičiavať ďalšie peniaze. Vtedy som pochopila, aké je dôležité, aby sa každý z nás naučil „chytať ryby“ sám. Ako sa vraví: „Hladnému môžeš dať rybu, ale pokým sa ju nenaučí chytiť sám, stále bude hladovať. Alenka sa vtedy prestala so mnou rozprávať. Asi preto, že som jej nedala peniaze.
Napriek tomu stále pomáham ľuďom, ale dávam si pozor na to, aby moja pomoc nebola zneužitá. Inak narobí viac škody ako úžitku. Možno Alenka potrebuje ešte riadnu skúsenosť od života aby pochopila, že ľudí netreba zneužívať. Neverím jej slovám. Neverím, že ľudia sú zlí. V každom z nás je dobro aj zlo.
Ak na človeku budeme hľadať len nedostatky, nikdy si nevšimneme jeho kvality. A Alena? Má veľa možností, ako riešiť svoju finančnú situáciu. Stačí len zmeniť uhol pohľadu. Ona sa však toho svojho drží ako kliešť. Čo už, každý z nás je za svoj osud zodpovedný sám.
Plní elánu aj na Facebooku: Buďte v obraze a nenechajte si ujsť už žiadny zaujímavý článok
Zdieľať na