Náš syn Vlado sa s Gabikou zoznámil ešte na strednej škole. Mysleli sme si vtedy so ženou, že na vážny vzťah sú obaja primladí a ich cesty sa prirodzene po škole rozídu ako to veľakrát pri školských láskach býva.
Synov vzťah však prežil aj ročné odlúčenie, keď študoval za oceánom. Po návrate sa zamestnal a začali s Gabikou spolu bývať. Čakali sme už len na to, kedy nám oznámia, že sa idú brať. Nedočkali sme sa však ani po siedmich rokoch ich spoločného bývania. Do syna som rýpať nechcel, v tomto bola u nás aktívna moja žena. Keď už ale aj jej došli sily neustálym vypytovaním sa „tak kedy sa už vezmete“, hádal som, že mladí sa rozhodli žiť spolu na divoko. Veď to bolo a aj je v dnešnej dobe celkom moderné.
Na Nový rok nás ale syn konečne potešil. S Gabikou sa zasnúbili. Manželka mala z tejto noviny najväčšiu radosť. Už sa videla, ako popozýva všetkých známych, sesternice z druhého kolena. Veď syn sa jej žení len raz za život. Vlado manželkine nadšenie stopol. Rozhodli sa s Gabikou pre malú svadbu, do desať ľudí. Razil heslo, že načo bude platiť hostinu niekomu, koho päť rokov nevidel, aj keď je to rodina. Moja žena bola nešťastná, aj si poplakala. Náš jediný syn sa žení a celé sa to má odbiť jedným obedom v reštaurácii? Nepáčilo sa jej to.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Manželka zúri, že som dal prednosť milenke, háda sa o majetok
Na jej šťastie a synovu smolu, podobného názoru bola aj naša budúca svatka. Bola ešte viac výstrednejšia ako moja manželka, rada sa ukazovala a poukazovala, že na to má. V tomto prípade na honosnú svadbu. Poza Vladov a Gabikin chrbát sa stretli, dohodli sa a deti postavili pred hotovú vec. Vlado sa bránil dlhšie, ale napokon ho zlomili. Bude teda veľká svadba, ale mladomanželia zaplatia len to, čo by platili aj tak. Teda prstene, oznámenia a šaty. Zvyšok si zoberieme na starosť my rodičia a pôjdeme na polovicu. Dohodli sme sa, že naša rodina zaplatí vopred všetky zálohy, svatovci to zasa potom dorovnajú.
Manželka bola šťastná, Vladova budúca svokra sa priam vznášala nad zemou. Organizačný talent mali v krvi a svojim entuziazmom nakazili aj nás. Dokonca aj Vlado sa tešil, že to bude nakoniec oslava, ako sa patrí. A to teda aj bola. Na ten deň D nikdy nezabudnem. Obrad bol krásny a aj keď nie som sentimentálny, aj slzu som upustil. Hostina pokračovala v podniku našich známych, kde sa tancovalo a najmä pilo až do rána. Odchádzal som skoro posledný, spoločensky zlomený, ale tak to má na správnej svadbe byť.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Svoju svokru by som neprial ani najväčšiemu nepriateľovi
Vytriezvenie prišlo na ďalší deň. Volal mi Vlado celý zmätený z toho, že mu volali majitelia, aby prišiel niekto od nás dorovnať účty. Ešte pokojný som mu povedal, nech Gabika zavolá svojej mame. Túto časť už majú na starosti oni. V tom bol ale problém. Gabika sa rodičom nemohla dovolať. Celá situácia jej bola trápna, Vlado nechcel, aby sa jeho už mladomanželka stresovala. Dohodol sa so mnou, že sumu doplatíme a ešte v ten deň si to so svatovcami doriešime.
Zvyšok sa udial podľa známeho „človek mieni, život mení“, v tomto prípade Gabikina mama. Akosi nepovedala pred manželom celú pravdu, ako sme sa dohodli na platení svadby našich detí. On bol vždy flegmatik, stačilo mu povedať, že jeho dcéra si to so svadbou rozmyslela a túži po veľkej akcii a na viac sa nepýtal. To by ale napokon ani tak nevadilo. Horšie bolo, že toľko peňazí nemali. Nemali nám teda ani z čoho vrátiť to, na čom sme sa dohodli.
Mohlo by vás zaujať: Pravdivý príbeh: Dcérinho partnera by som nepriala ani najväčšej nepriateľke
Hneval som sa na svoju ženu, že to celé spáchala. Cítila sa nevinná, veď my sme svoju časť sľubu splnili. Nevedela, že svatka sa zachová takto bezcharakterne a zahanbí aj svoju dcéru. Ona sa ale bránila tým, že jej chcela dopriať svadbu, akú si zaslúži a niečo, na čo bude spomínať až do konca života. To sa jej napokon aj podarilo, len nie v tom pozitívnom zmysle slova.
Syn sa napokon rozhodol sumu najprv vrátiť mne. Nechcel, aby som to musel riešiť ja. Gabika sa potom dohodla so svojou mamou, že im budú aj s otcom sumu splácať po častiach. Syn mi tvrdí, že je už takmer polovica splatená a že jeho svokra si vstúpila do svedomia. Zastáva si ju, že je len trocha snílek, romantik, niekedy nevie domyslieť následky. Ja si aj tak myslím, že každá druhá splátka ide z nevestinho vrecka, len aby bol pokoj v rodine. Vzťahy so svatkovcami ostali aj tak už naštrbené. Dodnes sa s nimi veľmi nebavím, alebo len keď je to nevyhnutné. Veď nie nadarmo sa hovorí, priatelia buďme, dlhy si plaťme.
Ako by ste situáciu vyriešili? Poznáte podobný príbeh aj vy? Podeľte sa o svoje skúsenosti aj s ostatnými čitateľmi v diskusii alebo ho pošlite celý na plnielanu@plnielanu.sk.
Zdieľať na