Keďže práve dozrievajú sladké marhule, pripravili sme si pre vás zopár zaujímavých faktov. Vedeli ste, že ich pestujeme už viac ako 6000 rokov? Ešte stíhate aj marhuľové slávnosti v Rakúsku a Česku.
Marhule patria do čeľade ružovité a sú príbuzné mandliam. Obsahujú veľké množstvo vitamínov, vrátane vitamínu A a C, taktiež minerálne látky ako draslík, magnézium a fosfor. Zo zdravotných benefitov môžeme spomenúť ich pozitívny vplyv na trávenie, zápchu, horúčky, bolestí uší, ochorenia kože a anémiu. Znižujú tiež hladinu cholesterolu, pôsobia proti zhoršeniu zraku, posilňujú kosti a pomáhajú pri chudnutí. Ich extrakty sa pridávajú aj do kozmetiky na starostlivosť o pleť.
V chladničke prestanú zrieť , čiže ak si ich chcete uchovať na neskôr, nechajte ich dozrieť a až potom ich dajte do chladničky.
Zaujímavosti o marhuliach
Stromy marhúľ môžu rodiť ovocie približne 20-25 rokov, no priemerný vek stromov býva 15 až 20.
Marhule sa pestujú na každom kontinente, okrem Antarktídy. Ich pestovanie sa preto prispôsobuje rôznym teplotným pásmam, no šľachtia ich hlavne v Stredomorí. Medzi najväčších pestovateľov marhúľ patria Turecko, Irán, Uzbekistan, Alžírsko a Taliansko.
Slnkom sušené marhule zhnednú, pretože slnko zoxiduje ich povrch , a ten potom pôsobí ako prírodný konzervant. Tak ako čerstvé marhule, aj sušené obsahujú vitamíny A a E, draslík, železo a vápnik. Môžu ale obsahovať aj oxid siričitý ktorý sa v malých množstvách používa na zabránenie rastu plesní.
Marhuľové jadrá sa nutričnými vlastnosťami podobajú na orechy, pretože obsahuje zdravé tuky, vlákninu a železo. Jadrá marhúľ zo strednej Ázie a Stredomoria sú také sladké, že sa nimi často nahradzujú mandle. Taliansky likér amaretto a sušienky amaretti sa tradične vyrábajú ako z mandiel, tak aj z marhuľových jadierok. Navyše, olej z týchto jadier sa používa aj na varenie.
Avšak, jadrá môžu byť vo veľkom množstve nebezpečné pre zdravie. Obsahujú totiž jedovatú chemikáliu amygdalín, alebo laetril, niekedy označovanú aj ako vitamín B17, ktorú telo premieňa na kyanid, no v malom množstve ju dokáže stráviť.
Marhule majú dokonca svoje slávnosti. V údolí Wachau, ktoré bolo zaradené do zoznamu svetových pamiatok UNESCO, sa každý rok v mestečku Krems koná slávnosť marhúľ. Mesto vtedy zaplavia špeciality z marhúľ – knedličky, likéry, pálenky, šťavy, lekvár, štrúdle aj legendárny marhuľový automat. Tento rok sa konajú od 7. do 10. júla. V českom meste Valtice sa zasa konajú v spojení s vinárskymi slávnosťami 23.7.
Z histórie pestovania
Pochádzajú z Číny, kde boli prvýkrát zdomácnené, no do Európy sa dostali cez Arménsko. V Arménsku boli pestované a kultivované už počas staroveku, a preto je často tiež označované ako krajina ich pôvodu. Z tohto predpokladu vychádza aj ich vedecký názov Prunus armeniaca (Arménska slivka). V súčasnosti sa v Arménsku pestuje približne 50 odrôd.
Semená marhúľ sa našli pri archeologických prácach na arménskom Chráme v Garni a v Osade Shengavit. Predpokladá sa, že majú okolo 6000 rokov.
Počas 17.-teho storočia sa marhuľový olej používal na liečbu nádorov, vredov a opuchov. V roku 2011 sa vďaka systematickému výskumu potvrdil dohad, že amygdalín a laetril majú prínos pre zdravie ľudí s rakovinou.
V 17. storočí priniesli britskí osadníci do Ameriky aj marhule. Väčšina vypestovaných marhúľ tam dnes pochádza z plánok prineseným na západné pobrežie španielskymi misionármi.
Zdieľať na
Zdieľaní