Strácate sa v mori informácií o tom, čo je v oblasti stravovania vlastne zdraviu prospešné? Stredomorská strava si zakladá na čerstvosti, rozmanitosti a minimálnom priemyselnom spracovaní potravín. A preto je práve ona medzi odborníkmi považovaná za najzdravšiu na svete. V prímorských krajinách je jedlo dokonca súčasťou rituálu, na ktorý si obyvatelia doprajú dostatok času. Poobedňajšia siesta, ktorá je v našich končinách nepredstaviteľná, umožňuje ľuďom najesť sa kvalitne, bez naháňania a stresu.
Ovplyvňuje zdravie ľudí tým najlepším možným spôsobom
Stredomorská strava a jej účinky na zdravie boli dlhodobo skúmané. Prvýkrát sa, v 60. rokoch 20. storočia, v štúdii, ktorá skúmala sedem krajín, zistilo, že v oblastiach Stredozemného mora je menší výskyt úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia ako v ostatných. V nasledujúcich výskumoch sa navyše zistil súvis medzi stravou a metabolickými ochoreniami, cukrovkou, vysokým krvným tlakom, niektorými druhmi rakoviny, zníženými kognitívnymi vlastnosťami či psychickými ochoreniami.
Podľa štúdie, publikovanej v časopise „Journal of the American Medical Association“, sa zistilo, že dodržiavanie stredomorskej stravy je spojené so zníženým rizikom vzniku Alzheimerovej choroby. Jej autori uviedli, že takáto strava môže pomôcť chrániť mozog pred degeneratívnymi ochoreniami. Ide o významný poznatok, pretože napríklad Alzheimerova choroba je v súčasnosti nevyliečiteľná.
Základom sú čerstvé a lokálne potraviny
Stredomorská strava, ktorá predchádza civilizačným ochoreniam, sa vyznačuje nízkym množstvom červeného mäsa. Prevláda v nej sezónna zelenina, ovocie, semienka, orechy aj celozrnné produkty. Z bielkovín ľudia v blízkosti Stredozemného mora konzumujú najmä čerstvo ulovené ryby a mliečne výrobky, pričom ako hlavný tuk používajú olivový olej.
Olivový olej spôsobuje v tele hotové zázraky
Štúdia podporená Katalánskym onkologickým inštitútom potvrdila, že olivový olej má priaznivý vplyv na ochranu srdca a slúži ako prevencia pred chorobami spôsobenými chronickým zápalom. Je prevenciou rakoviny, predovšetkým v prípade prsníka a tráviaceho traktu. Napriek tomu, že v týchto krajinách olejom nešetria, obyvatelia nemajú nadváhu ani obezitu. Jeho použitie, v kombinácii so šalátmi a strukovinami, má schopnosť zasýtiť v dôsledku veľkého množstva vlákniny. Najzdravšími sú nerafinovaný panenský a extra panenský olivový olej, pri ktorých sa nestrácajú výživné látky, hlavne polyfenoly.
Starnutie a dlhovekosť môžu ísť ruka v ruke
V talianskom Palerme, v Laboratóriu imunopatológie a imunosenescencie na Katedre biomedicíny a neurovedy, vedci skúmali vplyv stredomorskej stravy na dlhovekosť. Prišli na to, že rastlinné zložky stredomorskej stravy obsahujú okrem vitamínov a minerálov aj nutraceutiká, ktoré majú liečivé účinky. Patria medzi ne aj flavonoidy, nachádzajúce sa v ovocí, zelenine a strukovinách, resveratrol v hrozne a červenom víne, katechín v zelenom čaji, kvercetín v jablkách, citrusoch a cibuli a kurkumín. Všetky tieto látky prispievajú k prevencii chorôb a pôsobia proti predčasnému starnutiu a úmrtnosti.
Dôležitá je aj ekologickosť, komunitnosť a životospráva
Princíp stredomorskej diéty nespočíva len v zložení stravy. Je aj o tom, ako pestovať plodiny či ako variť zo sezónnych potravín, je o výrobe tradičných nádob na uchovávanie zásob, o kultúre stravovania, o spoločnom stolovaní a celkovo o životospráve – vyhýbaní sa stresu a dostatočnom pohybe. Jedlo je totiž vnímané ako prostriedok sociálnych kontaktov a rodinných väzieb.
Tento systém zahŕňa aj poznatky o ekologickom pestovaní, chove zvierat a pravidlách rybolovu. Jeho hlavnou myšlienkou je totiž udržateľnosť. Podstatným sa tak stáva aj stretávanie v komunitách, vzájomné zdieľanie informácií, prípadne susedská pomoc pri spracovávaní surovín. To všetko nakoniec prispelo k tomu, že stredomorská, alebo inak mediteránska, strava bola v roku 2013 zapísaná do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO.
Doba sa postupom času zmenila
Vplyvom modernej doby, nástupom nových technológií, emancipácie žien a generačných zmien v rodinách sa v niektorých prímorských oblastiach upúšťa od tradičných spôsobov stravovania. Doba, v ktorej žilo pod jednou strechou viacero generácií a ženy sa starali hlavne o tradičné jedlo, už pominula. Hrozí, že sa princíp stredomorskej stravy nezachová pre budúce generácie, a preto je dôležité, aby sa tento odkaz neprestal šíriť.
Stále váhate, či je toto správna cesta aj pre ľudí v našich končinách? Aj keď je v zimnom období ťažké dodržať princíp konzumovania sezónnych potravín a odporúča sa jesť zahrievajúce potraviny, vyskúšajte stredomorskú diétu od jarného po jesenné obdobie. Výhodou tohto štýlu stravovania je, že budete mať jedlo pestré, farebné, dostanete do tela všetky živiny a ešte si aj pochutnáte. Je veľmi pravdepodobné, že vám stredomorská strava učaruje a stane sa pre vás trvalým spôsobom života.
Stravovanie prispôsobte našej zemepisnej šírke
- Ryby môžete konzumovať aj naše – sladkovodné. Pri morských si radšej preverte pôvod.
- Ak ešte nie je sezóna paradajok, použite namiesto skleníkových domáce konzervované.
- Nezabudnite na orechy a semienka.
- Vysaďte si svoje bylinky do kvetináčov a záhonov. Využijete bazalku, oregano, tymián, petržlen, koriander, rozmarín, šalviu a mätu.
- Vymeňte šunku, syr a salámu za zdravé nátierky. Fantázii sa medze nekladú, vyskúšajte cícerovú, šampiňónovú, cuketovú či baklažánovú.
- Posnažte sa nájsť si aspoň počas voľných dní dostatok času na jedlo. Voľte pri rozprávaní len ľahké témy a skúste si spraviť z jedenia rituál.
Inšpirujte sa pravými stredomorskými receptami
Ratatouille
Na 4 porcie budete potrebovať: 1 väčší baklažán, 2 veľké cibule, 2 prelisované cesnaky, 2 cukety, 800 g nakrájaných paradajok, lyžička cukru, soľ, mleté čierne korenie, 2 lyžice olivového oleja
Postup: Baklažán a cuketu nakrájame, osolíme a necháme na sitku „vypotiť“. Medzitým si na miernom plameni na olivovom oleji opečieme cibuľu, cesnak a neskôr pridáme baklažán, cuketu a paradajky. Pridáme cukor, soľ, korenie a necháme dusiť približne 30 minút. Po uvarení dochutíme provensálskym korením a ozdobíme čerstvou bazalkou. Podávame s opečeným pečivom alebo kuskusom.
Bylinková frittata
Na 6 – 8 porcií budete potrebovať: 6 jarných cibuliek, 250 g mladého špenátu, 6 veľkých vajec, 2 lyžice nastrúhaného parmezánu, 3 lyžice nakrájaných byliniek – petržlen, tymián, koriander, 4 lyžice olivového oleja, soľ, mleté čierne korenie
Postup: Na panvici opečieme nakrájanú cibuľku na olivovom oleji, po dvoch minútach pridáme listy špenátu a necháme zvädnúť. V mise rozšľaháme vajíčka, soľ, korenie, špenát a bylinky. Olej zo špenátu a cibuľky zlejeme a použijeme na pečenie omelety. Asi po šiestich minútach ju posypeme parmezánom a dáme zapiecť pod gril a opekáme približne 3 minúty. Na záver ozdobíme čerstvými bylinkami a stružlinami parmezánu.Sledujte náš Facebook
Zdieľať na