Obdobie pandémie ochorenia Covid-19 so sebou prinieslo aj zvýšený počet prípadov takzvaného syndrómu vyhorenia. Práve vtedy sa totiž zmenila hranica medzi prácou a súkromným životom. Vyhorenie spôsobuje vyčerpanie a ovplyvňuje výkonnosť, sústredenie aj pamäť. Veľký vplyv má aj na duševné zdravie. Z vyjadrenia terapeutky Kataríny Milovej z online terapeutickej platformy Hedepy vyplýva, že niektoré povolania ho prežívajú častejšie ako iné.
„Za rizikovejšie sa považujú povolania s vyššou mierou zodpovednosti, pozície vystavené práci s ľuďmi a vo všeobecnosti také, kde je veľký nesúlad medzi tým, koľko úsilia človek do práce vloží a akú spätnú väzbu či ocenenie za to dostane,“ skonštatovala. Uviedla, že ohrozenou skupinou bývajú napríklad zdravotníci, ľudia s kancelárskym typom povolania alebo osoby pôsobiace na vedúcich pozíciách.
Postihuje najmä ženy
Vyhorenie podľa terapeutky môže súvisieť aj s niektorými povahovými vlastnosťami. „Ide o tendenciu vyhovieť, problém povedať nie, prílišnú tendenciu k perfekcionizmu, nedostatok zdrojov na zvládanie stresu alebo ich nedostatočné využívanie. Tiež sa považuje za rizikovú črtu, ak človek príliš veľa zmyslu svojho života vkladá do zamestnania alebo školy,“ priblížila.
Syndróm vyhorenia postihuje najmä ženy. „Štatisticky je častejšie hlavnou osobou, ktorá sa stará o dieťa, žena-matka, a to často aj popri zamestnaní, čo logicky predstavuje vyššiu pracovnú záťaž,“ ozrejmila Milová. Syndróm vyhorenia sa vo veľkej miere vyskytuje tiež u mladých ľudí do veku 30 až 35 rokov.
Terapia môže pomôcť aj ako prevencia
Milová podotkla, že pri syndróme vyhorenia dokáže pomôcť terapia. Sedenia sa podľa nej zameriavajú na to, čo vyhorenie spôsobilo, a zároveň na to, ako s tým bojovať. „Je nevyhnutné pracovať aj so zmenou myslenia, pretože človek, ktorý vyhorel raz, môže s rovnakým prístupom k práci a k výkonu vyhorieť znova aj v novom zamestnaní,“ doplnila.
Odborníčka považuje terapiu aj za užitočnú prevenciu. Vhodné je napríklad využívať rôzne techniky zvládania stresu či plánovanie a organizáciu. „Je viac ako žiadané rozvrhnúť si povinnosti tak, aby nás zbytočne nestresovali. V neposlednom rade je dobrým preventívnym nástrojom učenie sa nových zručností, pre vyššie sebavedomie a lepší pocit v práci,“ dodala. Okrem toho odporúča dbať na pravidelný kvalitný spánok a dobrú stravu.
Zdieľať na