Smrť blízkej osoby je vždy obrovskou stratou pre pozostalých a najmä dlhoročného partnera. Prvé týždne a mesiace po pohrebe sú veľmi náročné, pretože človek sa musí naučiť žiť inak. Ako sa vyrovnať s touto životnou situáciou? Poradí vám psychológ.
Nedá sa na to pripraviť
Smrť v rodine je vždy veľmi zraňujúca a bolestivá, bez ohľadu na to, či partner umrel náhle, alebo dlhší čas bojoval s ťažkou chorobou a jeho smrť sa teda dala predvídať. „Úmrtie životného partnera, či partnerky, je v zmysle stresovej teórie o životných udalostiach hodnotené 100 bodmi, čo je najvyššia hodnota. Pritom sa nerozlišuje, či ide o úmrtie muža alebo ženy. Na smrť ako takú sa nedá pripraviť, takže náhle úmrtie alebo úmrtie po dlhodobej chorobe je rovnako výrazná záťažová udalosť, s ktorou sa len veľmi ťažko vyrovnáva,“ vysvetľuje psychológ PhDr. František Skokan, zo psychologickej ambulancie Fesko v Žiline.
Muži smútia rovnako, no navonok to neprejavujú
Prejavy smútku za stratou blízkej osoby sú u mužov a žien rozdielne. Zatiaľ čo ženy plačú, muži držia svoje emócie viac na uzde. Nedá sa pritom hovoriť, že by smútili menej. Psychológ vysvetľuje prečo: „Sú isté genderové rozdiely v smútení, ženy sú viac senzitívnejšie, prejavujú svoj smútok, teda svoje city a emócie viac navonok. Muži ich naopak skôr tlačia dovnútra, nerozprávajú sa o problémoch a svojich pocitoch, držia ich v sebe,“ vysvetľuje špecialista. Zároveň dodáva, že z psychohygienického hľadiska je prístup mužov horší.
Psychológ však podľa vlastných slov nevníma, že by muži alebo ženy znášali smútenie horšie alebo lepšie. Často je to podľa neho len subjektívne hodnotenie na základe vonkajších, teda viditeľných prejavov smútiacich, čo nie je vždy reálnym odzrkadlením ich vnútorného prežívania.
Mohlo by vás zaujať: Tajomná klinická smrť: Obyčajné halucinácie alebo čosi viac?
Čím je pozostalý starší, tým horšie
Neraz sa stane, že pri úmrtí jedného zo starších manželov, za krátky čas odíde aj ten druhý. Prečo je tomu tak? Psychológ hovorí, že pri dlhodobých vzťahoch ide o výrazné návyky a zvyky, ktorých súčasťou je jeden, alebo druhý partner. „Ak z tohto vzorca správania jeden vypadne, hlavne v staršom veku, nemá už ten druhý dostatok sociálnych či emočných síl, aby si vybudoval nové vzorce správania a môže to viesť k strate zmyslu života, postupnému opúšťaniu sa, až k smrti. Čím je človek starší, tým si horšie zvyká a prispôsobuje sa novým podmienkam. Aj tu platí ľudová múdrosť, že starý strom nepresadíš,“ uzatvára skúsený odborník.
Aj smútok má svoje fázy
Smútenie je prirodzený proces, v ktorom sa človek vyrovnáva so stratou. Podľa odborníka existuje viacero teoretických delení procesu smútenia. Jedným z nich je podľa neho delenie rakúskej psychologičky Vereny Kastovej, ktorá smútok rozdeľuje do štyroch fáz:
- v prvej fáze smútenia dochádza k popieraniu situácie, ktorá vyvoláva smútok. Nechcete v nej prijať realitu, ľudia sa tvária ako keby sa nič nestalo, hovoria si, že sa musí žiť ďalej
- druhou je fáza chaotických emócií, pre ktorú je príznačná bolesť, zlosť, úzkosť, strach, pocity viny, poruchy spánku či zníženie imunity. Dôležité je, aby ste tento emočný chaos vydržali a aj ho navonok vyjadrili
- tretia fáza je fázou hľadania, nájdenia a odpútavania sa. Spočiatku nie ste schopní myslieť na nič iné než na zosnulého, objavuje sa vo vašich fantáziách, snoch, v spojitosti s rôznymi predmetmi, situáciami. Toto by malo prerásť do fázy alebo do nového vzťahu, v ktorom smútiaca osoba preberá na seba kompetencie zosnulého
- v štvrtej fáze sa strata blízkej osoby začína akceptovať, smútiaci sa začína inak vnímať, nadobúda nový vzťah k sebe a k okoliu, vzťah, v ktorom začína byť opäť sám sebou
Mohlo by vás zaujať: Žite dlhšie a žite naplno: Vyhnite sa siedmim veciam, ktoré vás zabíjajú!
Pozor na uviaznutie
Tieto fázy majú svoj priebeh, no môže sa stať, že smútiaci v niektorej z fáz akoby uviazne a nepohybuje sa smerom dopredu, resp. upadá do chronického smútku, či trúchlenia. „Nie je potrebné jednotlivé fázy urýchľovať, ale ani v nich dlho zotrvávať. Symbolicky je to možné vyjadriť striedaním sa štyroch ročných období, čo zodpovedá našim kultúrnym zvykom držať „pokoru“ za blízkou osobou jeden rok,“ objasňuje psychológ, PhDr. František Skokan zo žilinskej psychologickej ambulancie.
Pomoc okolia? Len do určitej miery
Podľa psychológa môže byť prehnaná starostlivosť okolia počas doby smútenia niekedy dokonca aj na ťarchu. Ak to smútiaci nevyžaduje, je podľa odborníka lepšie nechať vyrovnať sa danú osobu so smútkom osamote. „Najdôležitejšie je, ak sa smútiaca osoba vyrovná so smútkom sama. Okolie by nemalo priveľmi pomáhať, pretože sa môže stať, že prílišná pomoc zo strany okolia, môže spôsobiť uviaznutie v niektorej z fáz smútenia,“ vysvetľuje špecialista.
Aj smútenie si treba vytrpieť
Pri prekonávaní smútku psychológ neodporúča hľadať akékoľvek zjednodušujúce riešenie, pretože veľmi často sa môže stať, že sa pozostalý môže vrátiť späť do procesu smútenia, resp. si ho opätovne vyvolať. „Smútenie treba vnímať komplexne, nič si nezjednodušovať a postupne prejsť jednotlivými fázami. Neschvaľujem také postupy, že sa musím naučiť žiť bez partnera, alebo že si hneď musím nájsť iného partnera,“ ozrejmuje špecialista. Podľa neho môže všetko čo „musíme“, vyvolávať vnútorný tlak a stres, ktorý môže opätovne vrátiť smútiaceho do niektorej z vyššie uvedených fáz smútenia.
Mohlo by vás zaujať: Najkurióznejšie samovraždy: Nápaditosť ľudí ozaj nepozná hranice
Lieky len v krajnom prípade
Nasadenie liekov vníma odborník ako veľmi krajné riešenie, pretože liek ako taký nerieši príčinu smútku. V danej situácii môže síce liek utlmiť bolesť a smútok, no vzniká nové riziko, a síce, že sa tabletka stane súčasťou existencie smútiaceho, teda vznikne závislosť a stratí sa prirodzená možnosť prejsť jednotlivými fázami smútenia. „Riešenie tabletkami pripúšťam vtedy, ak smrť blízkeho prišla v situácii, keď sa nahromadilo veľa záťažových situácií, ktoré sa nestihli odbúrať a jedinec už nemá dostatok síl, času či schopností ich vyriešiť, alebo sa s nimi vyrovnať. Časové vnímanie smútenia je veľmi subjektívne, v minulosti sme bez problémov vnímali, že smútenie má trvať rok, v súčasnosti by sme sa ho chceli zbaviť mávnutím čarovného prútika, čo nie je možné,“ udáva skúsený odborník na psychológiu.
Zo smútenia môže človek ochorieť
Úmrtie partnera, či partnerky je, ako sme už spomínali, hodnotené ako najviac stresujúca udalosť, čo samo o sebe môže spustiť rôzne ochorenia. Psychológ vysvetľuje, prečo je tomu tak: „Ak sa nahromadí príliš veľa stresových udalostí, ktoré sú ohrozujúce pre ľudské zdravie, môže to spustiť hocijakú chorobu a obrazne povedané – je to ten posledný klinec do rakvy. Najčastejšími diagnostikovanými ochoreniami sú rôzne štádiá depresie, od ľahkej až po tú chronickú.“
Museli ste sa už v živote vyrovnávať so stratou partnera či partnerky? Napíšte svoje skúsenosti ostatným čitateľom v diskusii.
Zdieľať na