Čo by ste povedali na to, keby ste mali možnosť rozlúštiť tajomstvá a rébusy alchýmie? Stať sa na chvíľu bádateľom či alchymistom a študovať originálne pramene, knihy, záznamy, recepty všetkých významných alchymistov z Európy? Poviem vám, že na to nemusíte chodiť ďaleko, dokonca ani neprekročíte hranice Slovenska. Čaplovičova knižnica v Dolnom Kubíne patrí k najvzácnejším historickým vedeckým knižniciam na Slovensku.
Zberateľ
Za túto vzácnosť vďačíme vášnivému zberateľovi z prelomu 18. a 19. storočí. Volal sa Vavrinec Čaplovič (1778-1853), pochádzal z Jaseňovej a zberateľstvu sa venoval od svojich 14 rokov. Po skoro 50 rokoch zberateľstva jeho kolekcia obsahovala 20 tisíc exemplárov, najmä knihy, rukopisy, mapy a grafiky z rôznych prírodných vied a obzvlášť z alchýmie. Túto zbierku Čaplovič zozbieral počas svojho pôsobenia v Bratislave, Viedni, Lintzi a Budapešti.
Čapolovič tieto diela predovšetkým zbieral z hľadiska svojho záujmu o prírodné vedy. No na druhej strane sa mu podarilo získať vzácne diela z oblasti alchýmie v podstate zo všetkých významných európskych vydavateľských centier. V roku 1839, ako 61-ročný Vavrinec Čaplovič daroval svoju zbierku Oravskej stolici, teda Dolnému Kubínu, a tak sa stal aj zakladateľom knižnice. Postupne sa fond knižnice rozrástol a v súčasnosti má okolo 93 tisíc publikácií.
Alchymistické knihy a spisy dnes odborníci predovšetkým vnímajú ako literatúru. Z pohľadu žánru sa označuje za špekulatívnu literatúru. Pre mňa, ako historika je v prvom rade historickým záznamom vedeckej mysle. A, preto čítanie alchymistických kníh v Čaplovičovej knižnici sa stáva doslova pátraním po utajených pokladoch.
Alchýmia dnes a predtým
Alchýmiu poznáme najmä zo stredoveku kedy sa vyčlenila za prvé, ako tajomná disciplína zahalená tajomstvom transmutácii kovov, hľadaním kameňa mudrcov či nesmrteľnosti a za druhé ako činnosť prinášajúca prvé poznatky z oblasti metalurgie, farmácie, chémie či ďalších príbuzných odborov. Musím však povedať, že úlohou alchýmie, ako takej nebola len výroba elixírov a premena kovov, ale hlavne snaha o zdokonaľovanie ľudského ducha a mysle.
Alchýmia je dnes považovaná za protovedeckú a filozofickú disciplínu, ktorá kombinuje prvky chémie, fyziky, medicíny, astrológie, semiotiky, mystiky a umenia. V svojej podstate alchýmia prežila do začiatku novoveku a koncom 17. storočia sa rozplynula a pokračovala v rôznych iných disciplínach. Dnes je zaujímavá predovšetkým pre historikov vedy, techniky, ale netreba opomenúť ani tými, čo sa venujú štúdiu symboliky a psychoanalýzy.
Alchýmia na Slovensku
Máme svoju históriu alchýmie. Východné hranice rozšírenia alchýmie končia v hornom Uhorsku resp. na území dnešného Slovenska. Máme doklady o existencii alchymistov v Poľsku v oblasti Krakova, malopoľska, panovníckom dvore vo Varšave, ďalej v Maďarsku, Česku, Rakúsku a Nemecky hovoriacich krajinách. Faktom ostáva, že sa na východ od nás už alchýmia nešírila podobne ako gotika. Deliaca hranica medzi západom a východom v oboch prípadoch leží v terajšom priestore našej východnej hranice s Ukrajinou. Na území cárskeho Ruska sa alchýmia nijakým významnejším spôsobom nezapísala.
Treba si uvedomiť, že Uhorsko malo silnú pozíciu v oblasti alchýmie a túto pozíciu si netreba spájať iba s českým či nemecko hovoriacim územím. Aj na Slovensku bola silná tradícia alchýmie, ktorá je tu spojená predovšetkým s metalurgiou, ťažbou a baníctvom. Preto sa tu alchýmia rozvíjala a patrí do našej kultúrnej histórie.
Dokonca má aj svoje špecifické postavenie v dejinách alchýmie v rámci strednej Európy. A nielen pretože európski velikáni, ako sú Paracelsus, Doktor John Dee a Edward Kelley navštívili horné Uhorsko. Tak napríklad spomenutí Dr. Lee a Kelley sa zúčastnili korunovácie v Bratislave a nie menej je známy ich pobyt v Kežmarku pri ceste na dvor Štefana Bátoryho či Paracelsova návšteva Slovenských banských miest a Smolníku, kde študoval cementačné vody.
A nejde len o významné návštevy zo zahraničia. V oblasti alchýmie či disciplín jej podobných máme naše vlastné osobnosti, ako sú Fráter Cyprián z Červeného kláštora, či šľachtic Pavol Doleviczény (1743 – 1823) posledný slovenský alchymista, ktorý žil na Spiši a Kežmarskému evanjelickému lýceu odkázal svoju zbierku kníh o alchýmii.
Alchýmia zďaleka presahuje hranice prírodného myslenia a literatúra o nej je nesmierne bohatá pokiaľ chceme skúmať dejiny nielen už spomenutej vedy, techniky a ostatných prírodných vied, ale aj farmácie, ľudského myslenia, literárnej tvorby, filozofie či vôbec náuky o svete. No a najlepšie na tom je, že Čaplovičova knižnica nám toto všetko umožňuje.
Knižnica
Čo všetko tu nájdeme?
Čaplovičovu bibliotéku považujem za ohromný zdroj poznatkov nielen k dejinám vedy a techniky. Zbierkový fond knižnice je obrovský a obsahuje viac ako 84 000 kníh svetovej a slovenskej knižnej kultúry. Nájdeme tu zbierku prvotlačí pričom najstaršia je z roku 1467, 280 rukopisov z období od 15. do prvej polovice 19. storočia, 1408 tlačí zo 16. storočia, 2500 jednotiek predstavujúcich mapy, atlasy a geografickú literatúru a v neposlednom rade 1200 voľných grafických listov a originálnych kresieb. Okrem toho sú tu aj dobové prírodovedné diela. Samotná knižnica aj jej depozitár nám ponúka naozaj veľa, a to nehovorím zatiaľ o alchymistickej literatúre.
Do regálov s alchýmiou
Samotná alchymistická zbierka obsahuje niekoľko stoviek pôvodnej a odpisovej alchymistickej literatúry. Nie je to vôbec bežné, aby knižnice obsahovali v takomto množstve diela takých známych autorov, ako sú John Dee, Paracelsus, Edward Kelley, Roger Bacon, ktorí tvorili piliere alchymistického myslenia, mystickej vedy, výroby a zveladovania vedomostí v tej dobe. Tieto historické postavy obostiera aura tajomstva. Napríklad Paracelsus, ktorý údajne vlastnil elixír nesmrteľnosti.
Najbližšie dostupné výtlačky týchto autorov sa nachádzajú v knižniciach v Mníchove, Madride a Londýne. Preto je fascinujúce, že nám stačí vycestovať do Dolného Kubína, aby mať k dispozícii tieto unikátne diela.
Ďalšou zaujímavosťou alchymistickej zbierky sú knihy obsahujúce množstvo súkromných receptov, ktoré si zaznamenali majitelia kníh a ich osobné poznámky napísané v rôznych jazykoch v týchto knihách. Toto nám hovorí, že majitelia týchto kníh sa snažili vyrábať niečo podľa toho, čo sa dočítali. “Niekedy to dokonca je, ako čítať kuchárske knihy alchymistou” Hovorí Dr. Miloš Jesenský autor knihy Alchýmia v Čaplovičovej knižnici. Možnosť natrafiť tu na niečo nové a nepreskúmané sa priamo núka, stačí len vziať knihu z regálu.
Všetci, čo sa zaujímajú o dejiny vedy a myslenia by mali využiť knižný fond, ktorý sa tu nachádza. A pre bádateľa v oblasti dejín alchýmie a ezoterických vied je to nevyčerpateľná studnica vedomostí.
Činnosť knižnice dnes
V súčasnosti Čaplovičova knižnica umožňuje bádateľom štúdium svojich fondov a okrem samotnej knižničnej činnosti sa venuje vydávaniu zborníkov a monografií. Jej odbornú prácu nájdeme aj v publikáciách Matice slovenskej. Významným projektom, ktorý zastrešila je opätovné vydanie diela Mateja Bella, čo je nesmierne užitočné čítanie pre záujemcov o históriu jednotlivých slovenských regiónoch.
Múzeum
Čaplovičova knižnica je samostatným oddelením Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a má takisto svoju expozíciu venovanú Vavrincovi Čaplovičovi. Zoznámite sa tu aj s exponátmi v podobe titulných strán a príloh, ktoré vás prevedú všetkými vednými obormi zastúpenými v tejto zbierke. Hlavná pozornosť je venovaná najstarším kusom z fondu, ako sú rukopisy a inkunábuly – prvotlače (najstaršie tlačené knihy) ďalej ukážky mapovej a výtvarnej zbierky a staré tlače bibliotéky.
Alchýmiu sprevádzajú záhady, tajomstvá, je spojená s lúštením rébusov, pretože mnohí autori tejto literatúry používali šifrované písanie. Stále nemáme všetko objasnené, a tak aj vy môžete objaviť niečo nové pre seba či vedeckú obec.
A ako povedal Dr. Miloš Jesenský riaditeľ Kysuckého múzea v Čadci:
“Čítanie a študovanie alchymistickej literatúry je dobrodružná cesta, putovanie za niečím, kde dobrodružstvo je vykúpené dešifrovaním starého pergamenu či receptu.”
Zdieľať na
Zdieľaní